1ויהי כשמע המלך חזקיהו ויקרע את בגדיו ויתכס בשק ויבא בית יהוה׃
1 Waato kaŋ bonkoono Hezeciya maa woodin binde, a na nga bankaarayey tooru-tooru, a na bufu zaarayaŋ haw nga gaa, a koy ka furo Rabbi windo ra.
2וישלח את אליקים אשר על הבית ואת שבנא הסופר ואת זקני הכהנים מתכסים בשקים אל ישעיהו בן אמוץ הנביא׃
2 A na Eliyacim kaŋ ga faada almayaaley dabari mo donton, nga nda Sebna kaŋ ga tirey hantum da alfagey ra dottijo zeeney, i go ga daabu nda bufu zaarayaŋ. I koy annabi Isaya Amoz izo do.
3ויאמרו אליו כה אמר חזקיהו יום צרה ותוכחה ונאצה היום הזה כי באו בנים עד משבר וכח אין ללדה׃
3 I ne a se: «Hezeciya ne: Zaari woone ya taabi nda wowi nda donda-caray zaari no, zama izey to hayyaŋ, gaabi mo si no kaŋ g'i hay.
4אולי ישמע יהוה אלהיך את דברי רב שקה אשר שלחו מלך אשור אדניו לחרף אלהים חי והוכיח בדברים אשר שמע יהוה אלהיך ונשאת תפלה בעד השארית הנמצאה׃
4 Hambara Rabbi ni Irikoyo ga maa Rabsake sanney, nga kaŋ a koyo Assiriya bonkoono donton a ma Irikoy fundikoono kayna, hala Rabbi ma kaseeti a gaa sanno kaŋ nga, Rabbi ni Irikoyo maa din sabbay se. Ni binde, ma ni jinde sambu ka te adduwa jare woone kaŋ cindi se.»
5ויבאו עבדי המלך חזקיהו אל ישעיהו׃
5 Bonkoono Hezeciya tamey binde kaa Isaya do.
6ויאמר אליהם ישעיהו כה תאמרון אל אדניכם כה אמר יהוה אל תירא מפני הדברים אשר שמעת אשר גדפו נערי מלך אשור אותי׃
6 Isaya mo ne i se: «Ya-cine no araŋ ga ci araŋ koyo se: Rabbi ne: Ni ma si humburu sanney kaŋ ni maa din kaŋ yaŋ Assiriya bonkoono zankey n'ay kayna d'a.
7הנני נותן בו רוח ושמע שמועה ושב אל ארצו והפלתיו בחרב בארצו׃
7 A go, ay ga biya fo daŋ a ra, a ga maa baaru fo, a ma ye mo nga laabo ra. Ay mo ga naŋ takuba m'a zeeri noodin a laabo ra.»
8וישב רב שקה וימצא את מלך אשור נלחם על לבנה כי שמע כי נסע מלכיש׃
8 Rabsake mo ye ka koy Assiriya bonkoono do. A n'a gar a goono ga wongu nda Libna kwaara, zama a maa baaru kaŋ a tun Lacis.
9וישמע על תרהקה מלך כוש לאמר יצא להלחם אתך וישמע וישלח מלאכים אל חזקיהו לאמר׃
9 A maa Etiyopi bonkoono Tirhaka baaru kaŋ ne: «A fatta nga ma wongu nda nin.» Kaŋ Assiriya bonkoono maa mo, a na diyayaŋ donton Hezeciya gaa ka ne:
10כה תאמרון אל חזקיהו מלך יהודה לאמר אל ישאך אלהיך אשר אתה בוטח בו לאמר לא תנתן ירושלם ביד מלך אשור׃
10 «Ya-cine no araŋ ga salaŋ Yahudiya bonkoono Hezeciya se d'a, araŋ ma ne a se: ‹Ni Irikoyo kaŋ gaa ni ga de din ma si ni halli ka ne Urusalima si furo Assiriya bonkoono kambe ra bo.›
11הנה אתה שמעת אשר עשו מלכי אשור לכל הארצות להחרימם ואתה תנצל׃
11 A go, ni maa mate kaŋ Assiriya koyey te laabey kulu se k'i halaci parkatak. Ni binde, ni ga yana no?
12ההצילו אותם אלהי הגוים אשר השחיתו אבותי את גוזן ואת חרן ורצף ובני עדן אשר בתלשר׃
12 Ndunnya dumey din kaŋ yaŋ ay kaayey halaci, sanda Gozan, da Haran, da Resef da Eden izey kaŋ yaŋ go Telassar ra, i de-koyey n'i faaba no?
13איה מלך חמת ומלך ארפד ומלך לעיר ספרוים הנע ועוה׃
13 Man Hamat bonkoono, da Arpad bonkoono, da Sefarbayim gallo wano, da Hena nda Abba wano?»
14ויקח חזקיהו את הספרים מיד המלאכים ויקראהו ויעל בית יהוה ויפרשהו חזקיהו לפני יהוה׃
14 Hezeciya binde na tira ta diyey kambe ra k'a caw. Hezeciya ziji mo ka koy Rabbi windo ra ka tira feeri Rabbi jine.
15ויתפלל חזקיהו אל יהוה לאמר׃
15 Hezeciya na adduwa te Rabbi gaa mo ka ne:
16יהוה צבאות אלהי ישראל ישב הכרבים אתה הוא האלהים לבדך לכל ממלכות הארץ אתה עשית את השמים ואת הארץ׃
16 «Ya Rabbi Kundeykoyo, Israyla Irikoyo, ciiti malaykey boŋ ra gorokwa, ni hinne no ga ti ndunnya mayrayey kulu Irikoyo. Nin no ka beene nda ganda te.
17הטה יהוה אזנך ושמע פקח יהוה עינך וראה ושמע את כל דברי סנחריב אשר שלח לחרף אלהים חי׃
17 Ya Rabbi, ma ni hanga jeeri ka maa. Ya Rabbi, ma ni moy fiti ka guna. Ma maa Sennakerib sanney kulu kaŋ yaŋ a samba zama nga ma Irikoy fundikoono kayna se.
18אמנם יהוה החריבו מלכי אשור את כל הארצות ואת ארצם׃
18 Daahir, ya Rabbi, Assiriya bonkooney na laabey nda ngey batamey kulu halaci.
19ונתן את אלהיהם באש כי לא אלהים המה כי אם מעשה ידי אדם עץ ואבן ויאבדום׃
19 I n'i toorey mo catu danji ra, zama manti irikoyyaŋ no, amma borey kambe goy yaŋ hinne no, tuuri nda tondi yaŋ no. Woodin se no i hin k'i halaci.
20ועתה יהוה אלהינו הושיענו מידו וידעו כל ממלכות הארץ כי אתה יהוה לבדך׃
20 Sohõ mo ya Rabbi iri Irikoyo, m'iri faaba Sennakerib kambe ra hala ndunnya mayrayey kulu ma du ka bay kaŋ ni hinne no ga ti Rabbi.»
21וישלח ישעיהו בן אמוץ אל חזקיהו לאמר כה אמר יהוה אלהי ישראל אשר התפללת אלי אל סנחריב מלך אשור׃
21 Isaya Amoz izo mo donton Hezeciya gaa ka ne a se: Yaa no Rabbi, Israyla Irikoyo ci: «Za kaŋ ni na adduwa te ay gaa Assiriya bonkoono Sennakerib ciine ra,
22זה הדבר אשר דבר יהוה עליו בזה לך לעגה לך בתולת בת ציון אחריך ראש הניעה בת ירושלם׃
22 sanno kaŋ Rabbi ci a boŋ neeya: Sihiyona ize wandiya donda nin ka donda-caray haari te ni se. Urusalima ize wayo na boŋ saku-saku ni banda.
23את מי חרפת וגדפת ועל מי הרימותה קול ותשא מרום עיניך אל קדוש ישראל׃
23 May no ni kayna, May no ni donda din? May gaa no ni na ni jinde sambu hala ni na ni boŋ sambu ka beene guna? To, Israyla wane Hananyankoyo no.
24ביד עבדיך חרפת אדני ותאמר ברב רכבי אני עליתי מרום הרים ירכתי לבנון ואכרת קומת ארזיו מבחר ברשיו ואבוא מרום קצו יער כרמלו׃
24 Ni na ni tamey daŋ i ma Koy Beero wow. Ni ne: ‹Ay torkey kunda no ay kaaru nd'a hala tondi kuukey boŋ, Hala yongo Liban carawey gaa. Ay ga sedre* beerey da sipres* suubanantey mo beeri ka zeeri. Ay ga furo saaji tuuri zugu booba ra, Hala lunku-lunkey ra.
25אני קרתי ושתיתי מים ואחרב בכף פעמי כל יארי מצור׃
25 Ay fansi ka hari haŋ mo. Ay ce taamey no ay na Misira isey kulu koogandi nd'a.›
26הלוא שמעת למרחוק אותה עשיתי מימי קדם ויצרתיה עתה הבאתיה ותהי להשאות גלים נצים ערים בצרות׃
26 Haba? Ni mana maa baaru za gayyaŋ? Ay no ka woodin waadu za waato zamaney ra, Ay n'a te mo. Sohõ mo ay n'a toonandi kaŋ ga ti ni ma gallu cinari-beeri-koyey halaci k'i ciya laabu gusam.
27וישביהן קצרי יד חתו ובשו היו עשב שדה וירק דשא חציר גגות ושדמה לפני קמה׃
27 Woodin sabbay se no i gorokoy ciya hina kayna koyyaŋ, I biney pati, i haaw, I go sanda saaji subu cine, sanda kobto tayo, Sanda subu tayo kaŋ go garu boŋ cine kaŋ ga kukure za a mana beeri.
28ושבתך וצאתך ובואך ידעתי ואת התרגזך אלי׃
28 Amma ay wo ga ni gora bay, Da ni fattayaŋ, da ni furoyaŋo, Da ni futay beero ay gaa mo.
29יען התרגזך אלי ושאננך עלה באזני ושמתי חחי באפך ומתגי בשפתיך והשיבתיך בדרך אשר באת בה׃
29 Ay gaa futa kaŋ ni te sabbay se binde, Zama ni boŋbeera baaru kaaru hal a furo ay hangey ra, Kal ay m'ay darb'izo daŋ ni niina ra, D'ay alzamo mo ni meyo ra, Ya ni bare ka ye nda nin fonda kaŋ ni gana ka kaa din ra.
30וזה לך האות אכול השנה ספיח ובשנה השנית שחיס ובשנה השלישית זרעו וקצרו ונטעו כרמים ואכול פרים׃
30 Ya nin Hezeciya, woone no ga ciya ni se alaama: Haran araŋ ga jaraw ŋwa, Yeesi mo kala woodin jarawo, Jiiri hinzanta mo kal araŋ ma duma ka wi. Araŋ ma reyzin kaliyaŋ tilam, Araŋ m'i nafa ŋwa mo.
31ויספה פליטת בית יהודה הנשארה שרש למטה ועשה פרי למעלה׃
31 Yahuda dumo jara kaŋ cindi kaŋ du ka yana mo ga ye ka te kaaji ganda, a ma ize te beene.
32כי מירושלם תצא שארית ופליטה מהר ציון קנאת יהוה צבאות תעשה זאת׃
32 Zama Urusalima ra no jara kaŋ cindi din ga fatta, Borey kaŋ yana ga fatta Sihiyona tondo ra. Rabbi Kundeykoyo anniya no ga woodin te.
33לכן כה אמר יהוה אל מלך אשור לא יבוא אל העיר הזאת ולא יורה שם חץ ולא יקדמנה מגן ולא ישפך עליה סללה׃
33 Woodin sabbay se, Yaa no Rabbi ci Assiriya bonkoono boŋ: A si kaa gallu woone ra, A si hangaw hay a ra, A si kaa a jine nda koray, A si laabu tulluwa te a se mo.
34בדרך אשר בא בה ישוב ואל העיר הזאת לא יבוא נאם יהוה׃
34 Fonda kaŋ a gana ka kaa d'a din, Nga no a ga gana ka ye koyne. A si kaa gallu woone do. Yaadin no Rabbi ci.
35וגנותי על העיר הזאת להושיעה למעני ולמען דוד עבדי׃
35 Zama ay no ga te gallu woone se kosaray, Y'a faaba ay boŋ se d'ay tamo Dawda mo sabbay se.»
36ויצא מלאך יהוה ויכה במחנה אשור מאה ושמנים וחמשה אלף וישכימו בבקר והנה כלם פגרים מתים׃
36 Kala Rabbi malayka fatta ka koy Assiriyancey wongu marga ra ka boro zambar zangu nda wahakku cindi gu wi. Waato kaŋ borey tun susubay za da hinay, kala soojey din kulu go buukoyaŋ.
37ויסע וילך וישב סנחריב מלך אשור וישב בנינוה׃
37 Assiriya bonkoono Sennakerib binde tun ka ye nga ce banda ka goro Ninawiya kwaara.
38ויהי הוא משתחוה בית נסרך אלהיו ואדרמלך ושראצר בניו הכהו בחרב והמה נמלטו ארץ אררט וימלך אסר חדן בנו תחתיו׃
38 A ciya mo, waato kaŋ a goono ga sududu nga de-koyo* Misrok se tooro windo ra, kal a izey Adrammelek da Sarezar n'a beeri nda takuba. I zuru ka yana ka koy Ararat laabo ra. Sennakerib ize Esar-Haddon no ka koytara ŋwa a nango ra.