1Ketika telah dekat ajalnya, Daud memanggil Salomo, putranya, dan memberikan pesan-pesannya yang terakhir. Daud berkata,
1A keď sa priblížily dni Dávidove, aby zomrel, prikázal Šalamúnovi, svojmu synovi, a riekol:
2"Sudah saatnya aku meninggal dunia. Hendaklah engkau yakin dan berani.
2Ja odchádzam cestou celej zeme, preto buď silný a buď mužom!
3Lakukanlah apa yang diperintahkan TUHAN Allahmu kepadamu. Taatilah semua hukum-hukum dan perintah-perintah-Nya yang tertulis dalam Buku Musa, supaya ke mana pun engkau pergi engkau akan berhasil dalam segala usahamu.
3A ostríhaj príkazy Hospodina, svojho Boha, chodiac po jeho cestách a ostríhajúc jeho ustanovenia, jeho prikázania, jeho súdy a jeho svedoctvá, jako je napísané v zákone Mojžišovom, aby si rozumne konal všetko, čo budeš činiť a rozumne si počínal všade, kamkoľvek sa obrátiš,
4Kalau engkau taat kepada TUHAN, Ia akan menepati janji-Nya bahwa keturunanku akan memerintah Israel, asal mereka dengan sepenuh hati dan segenap jiwa selalu setia mentaati perintah-perintah-Nya.
4aby Hospodin postavil svoje slovo, ktoré hovoril o mne povediac: Ak budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu tak, aby chodili predo mnou v pravde celým svojím srdcom a celou svojou dušou, tak povedal: Nebude ti vyplienený muž s trónu Izraelovho.
5Ada lagi satu hal! Kau pasti ingat apa yang telah dilakukan Yoab kepadaku dengan membunuh kedua perwira Israel, yaitu Abner anak Ner dan Amasa anak Yeter. Ia membunuh mereka pada masa damai untuk membalas pembunuhan yang mereka lakukan pada masa perang. Ia membunuh orang yang tidak bersalah tapi sekarang akulah yang harus menanggung perbuatannya dan akulah yang menderita.
5A vieš aj ty, čo mi urobil Joáb, syn Ceruje, čo urobil dvom veliteľom vojsk Izraelových, Abnerovi, synovi Nérovmu, a Amazovi, synovi Jeterovmu, že ich zavraždil a vylial vojnovú krv v pokoji a dal vojnovú krv na svoj opasok, ktorý je na jeho bedrách, i na svoju obuv, ktorá je na jeho nohách.
6Nah, anakku, kau harus bertindak terhadap dia menurut apa yang kauanggap baik; hanya jangan biarkan dia meninggal secara wajar.
6A učiníš podľa svojej múdrosti a nedáš jeho šedinám sostúpiť v pokoji do hrobu.
7Tetapi terhadap anak-anak lelaki Barzilai dari Gilead hendaklah engkau berlaku baik. Kau harus menjamin kebutuhan mereka sehari-hari, sebab mereka telah berbuat baik kepadaku ketika aku melarikan diri dari abangmu, Absalom.
7A synom Barzillaja Gileádskeho učiníš milosť, a budú medzi jediacimi z tvojho stola, lebo tak prišli ku mne, keď som utekal pred Absalomom, tvojím bratom.
8Mengenai Simei anak Gera dari kota Bahurim di wilayah Benyamin, ada pula pesanku kepadamu. Dalam perjalananku ke Mahanaim, Simei itu dahulu mengutuki aku dengan kejam. Tetapi kemudian, ketika ia datang menjemput aku di Sungai Yordan, aku bersumpah kepadanya demi TUHAN bahwa aku tidak akan membunuhnya.
8A hľa, je u teba aj Šimei, syn Géru, syn Jeminiho, z Bachuríma, ktorý mi ukrutne zlorečil toho dňa, keď som išiel do Machnaima, a ktorý mi potom prišiel vústrety dolu k Jordánu, a ktorému som vtedy prisahal na Hospodina povediac: Nezabijem ťa mečom.
9Tetapi inilah pesanku kepadamu: jangan biarkan dia bebas dari hukuman. Aku tahu engkau bijaksana; jadi, meskipun ia sudah tua, usahakanlah supaya ia dihukum mati."
9A tak teraz nedaj, aby bol bez viny; lebo si múdry muž a budeš vedieť, čo mu máš učiniť a spôsobíš to, aby jeho šediny sostúpily v krvi do hrobu.
10Kemudian Daud meninggal dan dimakamkan di Kota Daud.
10Potom usnul Dávid a ležal so svojimi otcami a bol pochovaný v meste Dávidovom.
11Ia menjadi raja Israel selama empat puluh tahun: tujuh tahun ia berkedudukan di Hebron, dan tiga puluh tiga tahun di Yerusalem.
11A dní, ktoré kraľoval Dávid nad Izraelom, bolo štyridsať rokov; v Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov.
12Kemudian Salomo menjadi raja menggantikan Daud, ayahnya. Kekuasaan Salomo sebagai raja sangat kukuh.
12A tak sedel Šalamún na tróne Dávida, svojho otca, a jeho kráľovstvo sa upevnilo a stálo veľmi pevne.
13Pada suatu hari, Adonia pergi kepada Batsyeba. Bertanyalah Batsyeba kepada Adonia, "Apakah kunjunganmu ini dengan maksud baik?" "Ya," jawab Adonia.
13Potom prišiel Adoniáš, syn Chaggity, k Bat-šebe, matke Šalamúnovej, ktorá povedala: Či je tvoj príchod pokojný?! A povedal: Pokojný.
14Lalu ia menambahkan, "Ada sesuatu yang saya ingin minta dari ibu." "Apa?" tanya Batsyeba.
14Potom povedal: Mám k tebe slovo. A ona riekla: Hovor!
15Adonia menjawab, "Ibu tahu bahwa sayalah yang seharusnya menjadi raja; itu sudah diharapkan oleh seluruh Israel. Tetapi yang terjadi adalah yang sebaliknya; adikku yang menjadi raja, karena TUHAN menghendaki demikian.
15A povedal: Ty vieš, že moje bolo kráľovstvo, a že na mňa boli obrátili, celý Izrael, svoju tvár, aby som kraľoval; ale potom sa zvrtlo kráľovstvo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo od Hospodina sa mu dostalo.
16Sekarang ada satu permintaan saya, kiranya Ibu jangan menolaknya."
16A tak teraz len jednu vec žiadam od teba, neodby ma! Na to mu riekla: Hovor!
17"Apa permintaanmu?" tanya Batsyeba. Adonia menjawab, "Saya mohon Ibu mau meminta kepada Raja Salomo untuk mengizinkan saya mengawini Abisag, gadis dari Sunem itu. Saya yakin Salomo tidak akan menolak permintaan Ibu."
17A povedal: Povedz, prosím, kráľovi Šalamúnovi, lebo teba neodbyje, aby mi dal Abizagu Sunamitskú za ženu.
18"Ya, baiklah," jawab Batsyeba. "Saya akan membicarakan hal itu dengan raja untuk engkau."
18A Bat-šeba riekla: Dobre, ja budem hovoriť o tebe s kráľom.
19Maka pergilah Batsyeba kepada raja dengan maksud membicarakan hal itu untuk Adonia. Raja berdiri menyambut ibunya dan sujud kepadanya, lalu duduk lagi di atas tahtanya. Kemudian ia menyuruh orang menyediakan kursi di sebelah kanannya untuk ibunya.
19Tak vošla Bat-šeba ku kráľovi Šalamúnovi, aby mu hovorila o Adoniášovi. A kráľ jej povstal vústrety a keď sa jej poklonil, posadil sa na svojej stolici a dal postaviť stolicu i matke kráľovej, ktorá si sadla po jeho pravici.
20Setelah duduk, berkatalah Batsyeba, "Ibu ingin meminta sesuatu yang kecil saja daripadamu. Ibu harap kau tidak akan menolaknya." "Apa itu, Ibu?" tanya Salomo. "Saya tidak akan menolak."
20A riekla: Jednu malú vec žiadam od teba, neodby ma! A kráľ jej povedal: Žiadaj, moja matko, lebo ťa neodbyjem.
21Batsyeba menjawab, "Izinkanlah Adonia, abangmu itu mengawini Abisag."
21A riekla: Nech sa dá Abizaga Sunamitská Adoniášovi, tvojmu bratovi, za ženu!
22"Mengapa Ibu meminta hal itu kepada saya?" tanya Salomo. "Itu sama saja dengan meminta supaya saya memberikan tahta kerajaan ini kepadanya. Bukankah dia abang saya? Lagi pula Imam Abyatar dan Yoab memihak dia!"
22Na to odpovedal kráľ Šalamún a riekol svojej matke: A prečože ty žiadaš Abizagu Sunamitskú pre Adoniáša? Ale žiadaj pre neho kráľovstvo, lebo on je môj brat, starší odo mňa! Áno pre neho a pre Ebiatára, kňaza, a pre Joába, syna Ceruje!
23Setelah berkata begitu bersumpahlah Salomo demi TUHAN, "Biarlah saya terkena kutukan TUHAN, kalau saya tidak menghukum mati Adonia karena permintaannya itu!
23A kráľ Šalamún prisahal na Hospodina a riekol: Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, že proti svojej duši hovoril Adoniáš toto slovo.
24TUHAN telah mengukuhkan kedudukan saya pada tahta ayah saya, Daud. TUHAN telah menepati janji-Nya dan telah memberikan kerajaan ini kepada saya dan keturunan saya. Saya bersumpah demi TUHAN yang hidup bahwa Adonia akan mati hari ini juga!"
24A tak teraz ako že žije Hospodin, ktorý ma upevnil a dal, aby som sedel na tróne Dávida, svojho otca, a ktorý mi učinil dom, tak ako hovoril, že dnes zomrie Adoniáš!
25Maka Raja Salomo memberi perintah kepada Benaya, lalu Benaya pergi membunuh Adonia.
25Vtedy poslal kráľ Šalamún po Benaiášovi, synovi Jehojadovom, vykonať rozsudok, a uderil na neho, a zomrel.
26Kemudian berkatalah Raja Salomo kepada Imam Abyatar, "Pergilah ke kampung halamanmu di Anatot. Kau patut dihukum mati, tapi hari ini aku tak akan membunuhmu, karena ketika kau masih bersama ayahku, kau ikut merasakan segala penderitaannya. Dan kau juga yang mengurus Peti Perjanjian TUHAN."
26A Ebiatárovi, kňazovi, povedal kráľ: Iď do Anatota na svoje pole, lebo si mužom smrti, ale ťa nezabijem tohoto dňa, lebo si nosil truhlu Panovníka Hospodina pred Dávidom, mojím otcom, a preto, že si znášal všetky útrapy, ktoré znášal môj otec.
27Lalu Salomo memecat Abyatar sebagai imam. Dengan perbuatan Salomo itu apa yang telah dikatakan TUHAN di Silo tentang keturunan Imam Eli telah menjadi kenyataan.
27A tak zahnal Šalamún Ebiatára, aby nebol kňazom Hospodinovi, aby naplnil slovo Hospodinovo, ktoré hovoril o dome Éliho v Síle.
28Yoab mendengar tentang semua yang telah terjadi itu. Ia menjadi takut karena ia memihak kepada Adonia. Tapi, dahulu ia tidak memihak kepada Absalom. Maka ia lari ke Kemah TUHAN dan memegang ujung-ujung mezbah.
28A prišla zvesť o tom až k Joábovi. Lebo Joáb bol postúpil po Adoniášovi, hoci po Absalomovi nebol postúpil. Vtedy utiekol Joáb do stánu Hospodinovho a chytil sa rohov oltára.
29Berita ini disampaikan kepada Raja Salomo. Maka raja menyuruh Benaya membunuh Yoab.
29A bolo oznámené kráľovi Šalamúnovi, že Joáb utiekol do stánu Hospodinovho a že hľa, stojí vedľa oltára. A Šalamún poslal Benaiáša, syna Jehojadovho, a riekol: Idi, obor sa na neho!
30Benaya pergi ke Kemah TUHAN dan berkata kepada Yoab, "Raja menyuruh engkau keluar dari situ!" "Tidak," jawab Yoab. "Saya mau mati di sini." Benaya kembali dan melaporkan hal itu kepada raja.
30A keď prišiel Benaiáš do stánu Hospodinovho, riekol mu: Takto hovorí kráľ: Vyjdi! A on povedal: Nie, ale tu zomriem. A Benaiáš doniesol kráľovi odpoveď a riekol: Takto hovorí Joáb a takto mi odpovedal.
31Mendengar itu raja berkata, "Pergilah dan laksanakanlah apa yang dikatakannya itu. Bunuh dia dan kuburkan dia, supaya aku dan seluruh keturunan ayahku tidak bertanggung jawab lagi atas pembunuhan yang dilakukan Yoab terhadap orang yang tidak bersalah.
31A kráľ mu povedal: Učiň tak, ako hovoril, obor sa na neho a pochovaj ho, a odpraceš krv, vyliatu bez príčiny, ktorú vylial Joáb, so mňa a s domu môjho otca.
32TUHAN akan menghukum dia karena pembunuhan yang telah dilakukannya tanpa setahu ayahku. Abner perwira Israel, dan Amasa perwira Yehuda, kedua-duanya tidak bersalah. Mereka lebih baik daripada Yoab sendiri, tetapi ia membunuh mereka.
32A Hospodin navráti jeho krv na jeho hlavu, pretože sa oboril na dvoch mužov, spravedlivejších a lepších, ako je sám, a zavraždil ich mečom, ale môj otec Dávid nevedel o tom, Abnera, syna Nérovho, veliteľa vojska Izraelovho, a Amazu, syna Jeterovho, veliteľa vojska Júdovho.
33Hukuman karena kematian kedua perwira itu akan ditanggung oleh Yoab dan keturunannya untuk selama-lamanya. Tetapi seluruh keturunan ayahku yang menjadi raja, selalu akan diberkati TUHAN--mereka akan beruntung."
33A ich krv sa navráti na hlavu Joábovu a na hlavu jeho semena až na veky. Ale Dávid a jeho semeno, jeho dom a jeho trón nech majú pokoj až na veky od Hospodina.
34Maka pergilah Benaya ke Kemah TUHAN dan membunuh Yoab di situ. Lalu Yoab dikuburkan di rumahnya di luar kota.
34Vtedy odišiel Benaiáš, syn Jehojadov, hore a oboriac sa na neho zabil ho, a bol pochovaný vo svojom dome na púšti.
35Kemudian raja mengangkat Benaya menjadi panglima angkatan bersenjata menggantikan Yoab, dan Zadok diangkat menjadi imam menggantikan Abyatar.
35A kráľ dal Benaiáša, syna Jehojadovho, miesto neho, aby bol nad vojskom, a Cádoka, kňaza, dal kráľ miesto Ebiatára.
36Sesudah itu raja memanggil Simei lalu berkata kepadanya, "Buatlah rumah untuk dirimu di Yerusalem ini. Tinggallah di situ dan jangan keluar dari kota.
36Potom poslal kráľ a povolal Šimeiho a riekol mu: Vystav si dom v Jeruzaleme, a budeš bývať tam a nevyjdeš odtiaľ ani sem ani ta.
37Kalau kau berani keluar dan pergi melewati anak Sungai Kidron, kau harus dibunuh; dan kau sendirilah yang menanggung kesalahan itu."
37A bude, že toho dňa, ktorého vyjdeš a prejdeš cez potok Kidron, vedz istotne, že zomrieš, tvoja krv bude na tvoju hlavu.
38"Baik, Paduka Yang Mulia," jawab Simei. "Saya akan menuruti perintah Baginda." Maka tinggallah Simei di Yerusalem beberapa waktu lamanya.
38A Šimei povedal kráľovi: To je dobré slovo. Jako hovoril môj pán kráľ, tak učiní tvoj služobník. A tak býval Šimei v Jeruzaleme mnoho dní.
39Setelah tiga tahun terjadilah hal berikut ini: Dua orang hamba Simei lari ke Gat, kepada Raja Akhis putra Maakha. Ketika Simei diberitahu tentang hal itu, ia
39Ale stalo sa po troch rokoch, že utiekli Šimeimu dvaja sluhovia k Achišovi, synovi Maachu, kráľovi Gátu. A oznámili Šimeimu: Hľa, tvoji sluhovia sú v Gáte.
40memasang pelana pada keledainya lalu pergi kepada Raja Akhis di Gat untuk mencari kedua hambanya itu. Ia menemukan mereka lalu membawa mereka pulang.
40A Šimei vstal, osedlal svojho osla a odišiel do Gátu k Achišovi hľadať svojich sluhov. A tedy odišiel Šimei a doviedol svojich sluhov z Gátu.
41Ketika Salomo mendengar apa yang telah dilakukan oleh Simei,
41A Šalamúnovi bolo oznámené, že Šimei odišiel z Jeruzalema do Gátu a že sa navrátil.
42ia menyuruh memanggil Simei lalu berkata, "Aku sudah membuat engkau berjanji demi TUHAN bahwa engkau tidak akan meninggalkan Yerusalem. Dan aku juga sudah memperingatkan engkau bahwa apabila engkau keluar dari Yerusalem, engkau harus mati. Nah, engkau sudah berjanji dan setuju untuk mentaati perintahku itu, bukan?
42Vtedy poslal kráľ, povolal Šimeiho a riekol mu: Či som ťa nezaviazal prísahou na Hospodina a neosvedčil som proti tebe povediac, že toho dňa, ktorého vyjdeš a pojdeš niekam sem alebo ta, vedz istotne, že zomrieš? A povedal si mi: To je dobré slovo, ktoré som počul.
43Tetapi sekarang mengapa kauingkari janjimu itu dan kaulanggar perintahku?
43Nuž prečože si neostríhal prísahy Hospodinovej a prikázania, ktoré som ti prikázal?
44Kau tahu betul semua kejahatanmu terhadap ayahku. Untuk itu TUHAN akan menghukummu,
44A taktiež povedal kráľ Šimeimu: Ty vieš všetko to zlé, o ktorom vie tvoje srdce, ktoré si učinil Dávidovi, môjmu otcovi, a tak teraz navráti Hospodin tvoje zlo na tvoju hlavu.
45tetapi aku akan diberkati-Nya dan kerajaan ayahku akan dikukuhkan-Nya sampai selama-lamanya."
45Ale kráľ Šalamún bude požehnaný, i trón Dávidov bude stáť pevne pred Hospodinom až na veky.
46Setelah berkata begitu, raja memberi perintah kepada Benaya lalu pergilah Benaya membunuh Simei. Kini Salomo berkuasa penuh di dalam kerajaannya.
46A kráľ rozkázal Benaiášovi, synovi Jehojadovmu, ktorý vyšiel a oboril sa na neho, a zomrel. A kráľovstvo stálo pevne v ruke Šalamúnovej.