1Selama dua tahun lebih tidak ada perang antara Israel dan Siria.
1A sedeli na pokoji tri roky; nebolo vojny medzi Sýriou a medzi Izraelom.
2Tetapi pada tahun ketiga, Yosafat raja Yehuda pergi mengunjungi Ahab raja Israel.
2A stalo sa v treťom roku, že prišiel Jozafat, judský kráľ, dolu k izraelskému kráľovi.
3Sebelum itu Ahab sudah berkata kepada para perwiranya, "Kalian mengetahui bahwa kota Ramot di Gilead itu milik kita! Mengapa kita tidak merebutnya kembali dari raja Siria?"
3A izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: Či viete, že Rámot Gileád patrí nám? A my mlčíme namiesto toho, aby sme ho vzali z ruky sýrskeho kráľa.
4Maka ketika Yosafat datang, Ahab bertanya, "Maukah Anda pergi bersama aku menyerang Ramot?" Yosafat menjawab, "Baik! Kita pergi bersama-sama. Tentara dan pasukan berkudaku akan bergabung dengan tentara dan pasukan berkuda Anda.
4Preto povedal Jozafatovi: Či pojdeš so mnou do vojny do Rámot Gileáda? Na to riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Ja som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone jako tvoje kone.
5Tetapi sebaiknya kita tanyakan dulu kepada TUHAN."
5Potom riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Opýtaj sa dnes, prosím, na slovo Hospodinovo.
6Maka Ahab mengumpulkan kira-kira 400 nabi lalu bertanya kepada mereka, "Bolehkah aku pergi menyerang Ramot atau tidak?" "Boleh!" jawab mereka. "TUHAN akan menyerahkan kota itu kepada Baginda."
6A izraelský kráľ shromaždil prorokov, okolo štyristo mužov, a povedal im: Či mám ísť do vojny proti Rámot Gileádu a či nechať tak? A odpovedali: Iď hore, Pán dá do ruky kráľovej.
7Tetapi Yosafat bertanya lagi, "Apakah di sini tidak ada nabi lain yang dapat bertanya kepada TUHAN untuk kita?"
7Ale Jozafat riekol: Či nie je tu už proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho?
8Ahab menjawab, "Masih ada satu, Mikha anak Yimla. Tapi aku benci kepadanya, sebab tidak pernah ia meramalkan sesuatu yang baik untuk aku; selalu yang tidak baik." "Ah, jangan berkata begitu!" sahut Yosafat.
8Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Je tu ešte jeden muž, skrze ktorého by bolo možno opýtať sa Hospodina, ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobrého, iba zlé, Micheáš, syn Jimlu. Avšak Jozafat riekol: Nech tak nehovorí kráľ!
9Maka Ahab memanggil seorang pegawai istana lalu menyuruh dia segera pergi menjemput Mikha.
9Vtedy zavolal izraelský kráľ jedného komorníka a povedal: Doveď sem rýchle Micheáša, syna Jimlu!
10Pada waktu itu Ahab dan Yosafat, dengan pakaian kebesaran, duduk di kursi kerajaan di tempat pengirikan gandum depan pintu gerbang Samaria, sementara para nabi datang menghadap dan menyampaikan ramalan mereka.
10A izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli každý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom, na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi.
11Salah seorang dari nabi-nabi itu, yang bernama Zedekia anak Kenaana, membuat tanduk-tanduk besi lalu berkata kepada Ahab, "Inilah yang dikatakan TUHAN, 'Dengan tanduk-tanduk seperti ini Baginda akan menghantam Siria dan menghancurkan mereka.'"
11A Cedekiáš, syn Kenaanov, si bol spravil železné rohy a povedal: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš klať Sýrov, dokiaľ im len neučiníš konca.
12Semua nabi yang lain setuju dan berkata, "Serbulah Ramot, Baginda akan berhasil. TUHAN akan memberi kemenangan kepada Baginda."
12A všetci proroci prorokovali tak a vraveli: Iď hore do Rámot Gileáda a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruku kráľovej.
13Sementara itu utusan yang menjemput Mikha, berkata kepada Mikha, "Semua nabi yang lain meramalkan kemenangan untuk raja. Kiranya Bapak juga meramalkan yang baik seperti mereka."
13A posol, ktorý išiel zavolať Micheáša, mu hovoril a vravel: Nože hľa, slová prorokov, ako by jednými ústy, predpovedajú kráľovi dobré veci; nech je tedy, prosím, tvoje slovo jako slovo niektorého z nich, a hovor dobré.
14Tetapi Mikha menjawab, "Demi TUHAN yang hidup, aku hanya akan mengatakan apa yang dikatakan TUHAN kepadaku!"
14Ale Micheáš riekol: Ako že žije Hospodin, že iba to, čo mi povie Hospodin, to budem hovoriť.
15Setelah Mikha tiba di depan Raja Ahab, raja bertanya, "Bolehkah aku dan Raja Yosafat pergi menyerang Ramot, atau tidak?" "Seranglah!" sahut Mikha. "Tentu Baginda akan berhasil. TUHAN akan memberi kemenangan kepada Baginda."
15Keď potom prišiel ku kráľovi, povedal mu kráľ: Micheášu, či máme ísť proti Rámot Gileádu do vojny a či necháme tak? A on mu riekol: Iď hore a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruky kráľovej.
16Ahab menjawab, "Kalau kau berbicara kepadaku demi nama TUHAN, katakanlah yang benar. Berapa kali engkau harus kuperingatkan tentang hal itu?"
16A kráľ mu povedal: Koľko ráz ťa mám zaviazať prísahou, že mi nebudeš hovoriť iného, len pravdu v mene Hospodinovom?
17Mikha membalas, "Aku melihat tentara Israel kucar-kacir di gunung-gunung. Mereka seperti domba tanpa gembala, dan TUHAN berkata tentang mereka, 'Orang-orang ini tidak mempunyai pemimpin. Biarlah mereka pulang dengan selamat.'"
17Vtedy riekol: Videl som všetkého Izraela rozptýleného po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A Hospodin riekol: Títo nemajú pána, nech sa navrátia každý do svojho domu v pokoji.
18Lalu kata Ahab kepada Yosafat, "Benar kataku, bukan? Tidak pernah ia meramalkan yang baik untuk aku! Selalu yang jelek saja!"
18Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Či som ti nepovedal, že mi nebude prorokovať dobré, ale iba zlé?
19Mikha berkata lagi, "Sekarang dengarkan apa yang dikatakan TUHAN! Aku melihat TUHAN duduk di tahta-Nya di surga, dan semua malaikat-Nya berdiri di dekat-Nya.
19A riekol: Preto počuj slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na jeho tróne, a všetko nebeské vojsko stálo pri ňom po jeho pravej a po jeho ľavej strane.
20TUHAN bertanya, 'Siapa akan membujuk Ahab supaya ia mau pergi berperang dan tewas di Ramot di Gilead?' Jawaban malaikat-malaikat itu berbeda-beda.
20A Hospodin riekol: Kto oklame Achaba, aby išiel hore a padol v Rámot Gileáda? A keď hovoril jeden to, a druhý hovoril iné,
21Akhirnya tampillah suatu roh. Ia mendekati TUHAN dan berkata, 'Akulah yang akan membujuk dia.'
21vyšiel von nejaký duch a postaviac sa pred Hospodinom povedal: Ja ho oklamem. A Hospodin mu riekol: Akým spôsobom?
22'Bagaimana caranya?' tanya TUHAN. Roh itu menjawab, 'Aku akan pergi dan membuat semua nabi Ahab membohong.' TUHAN berkata, 'Baik, lakukanlah itu, engkau akan berhasil membujuk dia.'"
22A on odpovedal: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. A riekol: Oklameš, aj zmôžeš, vyjdi a učiň tak.
23Selanjutnya Mikha berkata, "Nah, itulah yang terjadi! TUHAN telah membuat nabi-nabi Baginda berdusta kepada Baginda sebab TUHAN sudah menentukan untuk menimpakan bencana kepada Baginda!"
23A teraz hľa, Hospodin dal lživého ducha do úst všetkých týchto tvojich prorokov, a Hospodin hovoril proti tebe zlé.
24Maka majulah Nabi Zedekia mendekati Mikha lalu menampar mukanya dan berkata, "Mana mungkin Roh TUHAN meninggalkan aku dan berbicara kepadamu?"
24Vtedy pristúpil Cedekiáš, syn Kenaanov, a uderil Micheáša na líce a povedal: Kde-kade odišiel Duch Hospodinov odo mňa, aby hovoril tebe?
25Mikha menjawab, "Nanti kaulihat buktinya pada waktu engkau masuk ke sebuah kamar untuk bersembunyi."
25A Micheáš riekol: Hľa, uvidíš toho dňa, keď pojdeš z izby do izby, aby si sa skryl.
26"Tangkap dia!" perintah Raja Ahab, "dan bawa dia kepada Amon, wali kota, dan kepada Pangeran Yoas.
26A izraelský kráľ povedal: Pojmi Micheáša a zaveď ho zpät k Amonovi, kniežaťu mesta, a k Joašovi, synovi kráľovmu.
27Suruh mereka memasukkan dia ke dalam penjara, dan memberi dia makan dan minum sedikit saja sampai aku kembali dengan selamat."
27A povieš: Takto hovorí kráľ: Vsaďte tohoto do žalára a dávajte mu jesť chlieb súženia a vodu súženia, dokiaľ neprijdem v pokoji.
28Kata Mikha, "Kalau Baginda kembali dengan selamat, berarti TUHAN tidak berbicara melalui saya! Semua yang hadir di sini menjadi saksi."
28Ale Micheáš povedal: Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril Hospodin skrze mňa. A doložil: Počujte to ľudia, všetci!
29Kemudian Ahab raja Israel, dan Yosafat raja Yehuda pergi menyerang kota Ramot di Gilead.
29A tak odišiel izraelský kráľ i Jozafat, judský kráľ, hore do Rámot Gileáda.
30Ahab berkata kepada Yosafat, "Aku akan menyamar dan ikut bertempur, tetapi Anda hendaklah memakai pakaian kebesaranmu." Demikianlah raja Israel menyamar ketika pergi bertempur.
30A izraelský kráľ povedal Jozafatovi: Prestrojiť sa, a ísť do boja; ale ty si len obleč svoje rúcho. A tak sa prestrojil izraelský kráľ a išiel do boja.
31Pada waktu itu ketiga puluh dua panglima pasukan kereta perang Siria telah diperintahkan oleh rajanya untuk menyerang hanya raja Israel.
31A sýrsky kráľ prikázal svojim veliteľom vozov, tridsiatim a dvom, a povedal: Nebojujte ani s malým ani s veľkým, ale iba s izraelským kráľom samotným.
32Jadi, ketika mereka melihat Raja Yosafat, mereka semua menyangka ia raja Israel. Karena itu mereka menyerang dia. Tetapi Yosafat berteriak,
32A stalo sa, keď uvideli velitelia vozov Jozafata, že riekli: Doista je to izraelský kráľ! A uhli sa proti nemu bojovať. Vtedy skríkol Jozafat.
33maka mereka pun menyadari bahwa ia bukan raja Israel. Lalu mereka berhenti menyerang dia.
33A stalo sa, keď uvideli velitelia vozov, že to nie je izraelský kráľ, že sa obrátili preč od neho.
34Secara kebetulan seorang prajurit Siria melepaskan anak panahnya, tanpa mengarahkannya ke sasaran tertentu. Tetapi anak panah itu mengenai Ahab dan menembus baju perangnya pada bagian sambungannya. "Aku kena!" seru Ahab kepada pengemudi keretanya. "Putar dan bawalah aku keluar dari pertempuran!"
34Tu nejaký muž natiahol lučište vo svojej prostote, a ranil izraelského kráľa tam, kde sa pancier spojuje. Preto povedal svojmu vozkovi: Obráť svoje ruky a vyvez ma z vojska, lebo som ťažko nemocný.
35Tapi karena pertempuran masih berkobar, Raja Ahab tetap berdiri sambil ditopang dalam keretanya menghadap tentara Siria. Darahnya mengalir dari lukanya, menggenangi lantai kereta. Petang harinya ia meninggal.
35A keď sa rozmohol boj toho dňa, postavený bol kráľ na voze naproti Sýrom. A zomrel večer a vylial krv z rany do vnútra do voza.
36Menjelang matahari terbenam seluruh pasukan Israel diperintahkan untuk pulang ke kota dan ke daerahnya masing-masing,
36Potom, o západe slnka, išiel krik táborom volajúc: Každý do svojho mesta a každý do svojej zeme!
37karena raja sudah meninggal. Lalu pulanglah mereka dan menguburkan jenazah Ahab di Samaria.
37A tak zomrel kráľ, a dopravili ho do Samária a pochovali kráľa v Samárii.
38Ketika keretanya dibersihkan di kolam Samaria, wanita-wanita pelacur sedang mandi di situ, dan anjing menjilat darah di kereta itu, tepat seperti yang telah dikatakan TUHAN.
38A keď umývali voz pri rybníku Samárie, lízali psi jeho krv, kým sa tam umývali smilnice, čo sa stalo podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril.
39Kisah lainnya mengenai Raja Ahab, mengenai istana gading dan semua kota yang didirikannya, sudah dicatat dalam buku Sejarah Raja-raja Israel.
39A ostatné deje Achabove a všetko to, čo robil, aj o dome zo slonovej kosti, ktorý vystavil, aj o všetkých mestách, ktoré vystavil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových?
40Setelah Ahab meninggal, Ahazia anaknya menjadi raja menggantikan dia.
40A tak ľahol Achab a ležal so svojimi otcami, a kraľoval Achaziáš, jeho syn, miesto neho.
41Pada tahun keempat pemerintahan Ahab raja Israel, Yosafat anak Asa menjadi raja atas Yehuda.
41A Jozafat, syn Azu, začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku Achaba, izraelského kráľa.
42Pada waktu itu ia berumur tiga puluh lima tahun. Ia memerintah di Yerusalem dua puluh lima tahun lamanya. Ibunya ialah Azuba anak Silhi.
42Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať a kraľoval dvadsaťpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Šilchiho.
43(22-51) Seperti Asa, ayahnya, Yosafat melakukan apa yang baik pada pemandangan TUHAN. Ia melenyapkan dari kerajaannya semua pelacur laki-laki dan perempuan yang bertugas di tempat-tempat penyembahan berhala yang masih tertinggal dari zaman Asa, ayahnya. Tapi tempat-tempat penyembahan itu sendiri tidak dihancurkannya. Rakyat masih saja mempersembahkan kurban dan kemenyan di sana. Yosafat membuat kapal-kapal Tarsis untuk mengambil emas dari Ofir, tetapi kapal-kapal itu tidak jadi berlayar karena rusak di Ezion-Geber. Raja Ahazia dari Israel menawarkan supaya awak kapalnya berlayar bersama-sama dengan awak kapal Yosafat, tetapi Yosafat menolak meskipun ia mempunyai hubungan yang baik dengan raja Israel. Kemudian Yosafat meninggal dan dimakamkan di pekuburan raja-raja di kota Daud. Yoram anaknya menjadi raja menggantikan dia. Kisah lainnya mengenai Yosafat, mengenai kepahlawanannya dan pertempuran-pertempurannya dicatat dalam buku Sejarah Raja-raja Yehuda. Pada zaman itu negeri Edom tidak mempunyai raja. Yang memerintah di sana adalah seorang kepala daerah.
43A chodil po všetkých cestách Azu, svojho otca, neuhol sa od toho robiac to, čo je dobré v očiach Hospodinových.
44(22:43)
44Len že výšiny neustúpily; ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách.
45(22:43)
45A Jozafat uzavrel mier s izraelským kráľom.
46(22:43)
46A ostatné deje Jozafatove a jeho udatnosť, ktorú dokázal, a jako bojoval, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových?
47(22:43)
47Aj ostatok zasvätených smilstvu, ktorí boli pozostali za dní Azu, jeho otca, odpratal zo zeme.
48(22:43)
48Vtedy nebolo kráľa v Edomsku; spravujúci úradník bol kráľom.
49(22:43)
49A Jozafat si bol nadovážil taršíšskych lodí, aby odišiel do Ofíra po zlato, ale neišiel, lebo lode stroskotaly v Ecion-gábere.
50(22:43)
50Vtedy povedal Achaziáš, syn Achabov, Jozafatovi: Nech idú moji služobníci s tvojimi služobníkmi na lodiach. Ale Jozafat nechcel.
51(22-52) Pada tahun ketujuh belas pemerintahan Raja Yosafat dari Yehuda, Ahazia anak Ahab menjadi raja Israel lalu memerintah Israel selama dua tahun di Samaria.
51A tak ľahol Jozafat a ležal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávida, svojho otca, a kraľoval Jehorám, jeho syn, miesto neho.
52(22-53) Ia berdosa kepada TUHAN dengan menuruti jejak ayahnya dan ibunya serta jejak Raja Yerobeam yang menyebabkan orang Israel berbuat dosa.
52Achaziáš, syn Achabov, začal kraľovať nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku Jozafata, judského kráľa, a kraľoval nad Izraelom dva roky.
53(22-54) Ia menyembah Baal dan mengabdi kepadanya. Dan seperti ayahnya yang memerintah sebelumnya, ia pun membangkitkan kemarahan TUHAN, Allah yang disembah oleh orang Israel.
53A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a chodil po ceste svojho otca a po ceste svojej matere a po ceste Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael.
54A slúžil Bálovi a klaňal sa mu a tak popudzoval Hospodina, Boha Izraelovho, celkom tak, ako robil jeho otec.