¹Tak lama kemudian Samuel meninggal. Seluruh Israel berkumpul untuk mengikuti upacara berkabung. Kemudian ia dikuburkan di rumahnya di Rama. Setelah itu Daud pergi ke padang gurun Paran.

¹A Samuel zomrel. A shromaždil sa celý Izrael, a smútili za ním, a pochovali ho v jeho dome, v Ráme. A Dávid vstal a odišiel dolu na púšť Fáran.

²Di kota Maon ada seorang laki-laki dari kaum Kaleb, namanya Nabal. Ia mempunyai tanah peternakan di dekat kota Karmel. Ia sangat kaya dan memiliki 3.000 ekor domba dan 1.000 ekor kambing. Abigail istrinya, cerdas dan cantik, tetapi Nabal bertabiat kasar dan berkelakuan buruk. Pada suatu hari Nabal sedang menggunting bulu dombanya di Karmel.

²A bol nejaký človek v Máone, ktorého majetok bol na Karmele. A bol to veľmi veľký človek, ktorý mal tri tisíce oviec a tisíc kôz a strihal svoje ovce na Karmele.

³(25:2)

³Meno človeka bolo Nábal a meno jeho ženy Abigaiľ, a bola to rozumná žena a krásna, ale človek bol tvrdý a zlostný vo svojich skutkoch a pochádzal z rodu Kálefovho.

⁴Ketika Daud yang ada di padang gurun, mendengar hal itu,

⁴Keď počul Dávid na púšti, že Nábal strihá svoje ovce,

⁵ia menyuruh sepuluh pemuda pergi ke Karmel,

⁵poslal Dávid desať mládencov, a Dávid povedal mládencom: Iďte hore na Karmel a zajdite k Nábalovi a pozdravte ho v mojom mene.

⁶menemui Nabal untuk menyampaikan salam Daud kepadanya. Ia menyuruh mereka berkata begini kepada Nabal, "Salam sejahtera kepadamu dan keluargamu serta segala milikmu.

⁶A takto poviete: Živému zdar! A tebe pokoj i tvojmu domu pokoj i všetkému, čo máš, pokoj!

⁷Aku mendengar bahwa engkau sedang menggunting bulu dombamu. Ketahuilah bahwa gembala-gembalamu yang ada di daerah kami, tidak pernah kami ganggu, dan juga belum pernah mereka kehilangan apa pun selama ada di Karmel.

⁷Teraz som počul, že máš strihačov. Nuž tvoji pastieri boli s nami; neukrivdili sme im, ani sa im nič nestratilo po všetky dni, čo boli na Karmele.

⁸Coba tanyakan saja kepada mereka, pasti mereka akan membenarkan hal itu. Sebab itu, kuharap agar anak buahku diterima dengan baik di rumahmu, karena kami datang pada hari besar ini. Berikanlah juga kepada hamba-hambamu ini dan kepadaku, Daud, teman baikmu, apa saja menurut kerelaanmu."

⁸Opýtaj sa svojich sluhov, a povedia ti. Preto nech najdú títo mládenci milosť v tvojich očiach, lebo sme prišli na dobrý deň. Daj, prosíme, to, čo najde tvoja ruka, svojim služobníkom a svojmu synovi Dávidovi.

⁹Setibanya di Karmel, anak buah Daud menyampaikan pesan itu kepada Nabal atas nama Daud, lalu mereka menunggu.

⁹Keď ta prišli mládenci Dávidovi, hovorili Nábalovi podľa všetkých týchto slov v mene Dávidovom a utíchli.

¹⁰Tetapi Nabal menjawab, "Daud? Siapa dia? Siapa itu anak Isai? Belum pernah aku mendengar tentang dia! Akhir-akhir ini banyak hamba yang lari dari majikannya di negeri ini!

¹⁰Na to odpovedal Nábal služobníkom Dávidovým a riekol: Kto je Dávid a kto syn Izaiho? Dnes je mnoho sluhov, ktorí utekajú každý od svojho pána. -

¹¹Mana bisa aku mengambil roti dan air minumku, serta daging yang telah kusediakan bagi para pengguntingku, lalu kuberikan semua itu kepada orang yang tidak jelas asal usulnya!"

¹¹A, ľaľa, vezmem svoj chlieb, svoju vodu a svoje mäso toho, čo som pobil pre svojich strihačov, a dám to mužom, o ktorých neviem, odkiaľ sú!

¹²Maka anak buah Daud itu kembali kepada Daud dan memberitahukan kepadanya kata-kata Nabal itu.

¹²A mládenci Dávidovi sa obrátili na svoju cestu a navrátili sa a prišli a oznámili mu všetky tie slová.

¹³"Ikatlah pedangmu di pinggang masing-masing!" perintah Daud. Segera anak buahnya mentaati perintah itu. Daud juga mengikat pedangnya di pinggangnya dan berangkat dengan kira-kira 400 orang, sedang 200 orang tinggal untuk menjaga barang-barang.

¹³Vtedy riekol Dávid svojim mužom: Pripášte každý svoj meč! A tak pripásali každý svoj meč. A pripásal i Dávid svoj meč. A tak išlo hore za Dávidom asi štyristo mužov, a dvesto ich zostalo pri batožine.

¹⁴Sementara itu kepada Abigail istri Nabal, sudah diberitahukan oleh seorang pelayan Nabal, demikian, "Sudah dengarkah Nyonya? Daud telah menyuruh beberapa utusan dari padang gurun untuk memberi salam kepada tuan kita, tetapi beliau mencaci maki mereka.

¹⁴Ale Abigaili, žene Nábalovej, oznámil jeden mládenec z mládencov Nábalových a povedal: Hľa, Dávid, poslal poslov z púšte blahoželať nášmu pánovi, a on sa hnevivo osopil na nich a odbyl ich.

¹⁵Padahal mereka sangat baik kepada kami. Tidak pernah kami diganggu, dan juga belum pernah kami kehilangan apa pun ketika kami berteman dengan mereka di padang gurun.

¹⁵A tí mužovia nám boli veľmi dobrí, a nebolo nám nijako ublížené, ani sme nestratili ničoho po všetky dni, čo sme chodili s nimi, keď sme bývali na poli.

¹⁶Siang malam mereka melindungi kami selama kami menggembalakan kambing domba di dekat mereka.

¹⁶Múrom nám boli i vnoci i vodne po všetky dni, čo sme boli s nimi pasúc stádo.

¹⁷Sebab itu, pertimbangkanlah hal ini, dan putuskanlah apa yang dapat Nyonya perbuat. Sebab pastilah akan datang pembalasan terhadap tuan kita dan seluruh keluarganya. Tuan kita begitu keras kepala sehingga beliau tak dapat diajak bicara!"

¹⁷Preto teraz vedz a vidz, čo urobíš, lebo už je hotové zlé na nášho pána i na celý jeho dom, a on je taký syn beliála, že sa nedá s ním hovoriť.

¹⁸Lalu segera Abigail mengambil dua ratus roti, dan dua kantong kulit penuh berisi air anggur, lima domba panggang, tujuh belas kilogram gandum panggang, seratus rangkai buah anggur kering dan dua ratus kue ara. Semuanya itu dimuat di atas keledai-keledainya.

¹⁸Vtedy sa ponáhľala Abigaiľ a vzala dvesto chlebov, dve kožice vína, päť pripravených oviec, päť satov praženého zrna, sto sväzkov sušeného hrozna a dvesto hrúd sušených fíkov a naložila to na oslov.

¹⁹Lalu berkatalah ia kepada pelayan-pelayannya, "Kamu berjalan mendahuluiku; aku akan mengikutimu." Tetapi ia tidak mengatakan apa-apa kepada suaminya.

¹⁹A povedala svojim služobníkom: Iďte napred, hľa, ja pojdem za vami. Ale svojmu mužovi, Nábalovi, nepovedala o tom.

²⁰Abigail menunggang keledainya, dan ketika ia sampai pada sebuah belokan di pinggir gunung, berpapasanlah ia dengan Daud dan anak buahnya yang sedang turun menuju ke arahnya.

²⁰A stalo sa, kým ona jazdiac na oslovi sostupovala na skrytom mieste s vrchu, že tu hľa, i Dávid i jeho mužovia schádzali oproti nej, a tak sa stretla s nimi.

²¹Pada saat itu Daud sedang berpikir, "Percuma saja aku menjaga milik orang itu di padang gurun! Tak ada sedikit pun yang hilang dari miliknya; dan sekarang dibalasnya kebaikanku dengan kejahatan!

²¹A Dávid bol povedal: Iba na sklamanie som strážil všetko to, čo patrilo tomuto na púšti, takže sa nič nestratilo zo všetkého toho, čo bolo jeho, a odplatil sa mi zlým za dobré.

²²Kiranya Allah membunuh aku apabila tidak kubunuh semua orang laki-laki yang ada di sana sebelum matahari terbit!"

²²Tak nech učiní Bôh nepriateľom Dávidovým a tak nech pridá! Ba doista neponechám zo všetkého toho, čo má, do ranného svetla, ani močiaceho na stenu.

²³Ketika Abigail melihat Daud, ia segera turun dari keledainya lalu sujud pada kaki Daud,

²³A keď uvidela Abigaiľ Dávida, poponáhľala sa a sosadla s osla a padla pred Dávidom na svoju tvár a poklonila sa až k zemi.

²⁴serta berkata kepadanya, "Tuanku, sudilah mendengarkan! Biarlah kesalahan itu hamba tanggung sendiri!

²⁴A padnúc k jeho nohám riekla: Na mne, môj pane, samej, nech leží tá neprávosť. A dovoľ, prosím, svojej dievke, aby hovorila v tvoje uši a počuj slová svojej dievky!

²⁵Janganlah Tuanku pikirkan Nabal, orang yang tanpa guna itu! Ia orang bodoh--sama dengan arti namanya. Hamba tidak melihat utusan-utusan yang Tuanku suruh itu.

²⁵Nech neobracia, prosím, môj pán mysle svojho srdca k tomu mužovi beliála, na Nábala, lebo jaké je jeho meno, taký aj je; Nábal, je jeho meno, a je bláznovstvo u neho. A ja, tvoja dievka, som nevidela služobníkov svojho pána, ktorých si bol poslal.

²⁶Allah telah mencegah Tuanku menuntut balas dan membunuh musuh-musuh Tuan. Dan sekarang Tuanku, demi TUHAN yang hidup, hamba bersumpah, kiranya nasib segala musuh Tuanku dan setiap orang yang ingin mencelakakan Tuanku sama seperti nasib Nabal.

²⁶A tak teraz, môj pane, jako že žije Hospodin, a jako žije tvoja duša, že ti Hospodin zabránil, aby si nevošiel do krvi, a aby ti nepomohla tvoja vlastná ruka. Preto teraz nech sú tvoji nepriatelia jako Nábal i tí, ktorí hľadajú proti môjmu pánovi zlého.

²⁷Terimalah bingkisan yang hamba bawa ini untuk Tuanku, dan anak buah Tuanku.

²⁷Nuž teraz tento dar, ktorý doniesla tvoja služobnica svojmu pánovi, nech sa dá mládencom, ktorí chodia za mojím pánom.

²⁸Maafkanlah kelalaian hamba. TUHAN pasti akan menjadikan Tuanku serta keturunan Tuanku raja atas Israel, sebab Tuanku berperang untuk TUHAN; dan Tuanku tidak akan melakukan kejahatan seumur hidup.

²⁸Odpusti, prosím, previnenie svojej dievky, lebo Hospodin istotne učiní môjmu pánovi stály dom, pretože môj pán bojuje boje Hospodinove, a zlé sa nikedy nenašlo pri tebe od počiatku tvojich dní.

²⁹Seandainya seorang menyerang Tuanku dan mencoba membunuh Tuanku, maka Tuanku pasti akan dilindungi TUHAN Allah seperti harta yang dijaga oleh pemiliknya. Tetapi musuh Tuanku akan dilemparkan jauh-jauh oleh TUHAN, dilemparkan oleh pengumban.

²⁹A keby aj povstal človek, aby ťa prenasledoval a hľadal tvoju dušu, nuž bude duša môjho pána sviazaná vo sväzku živých u Hospodina, tvojho Boha, ale dušu tvojich nepriateľov zahodí preč ako z praku.

³⁰TUHAN akan melakukan segala kebaikan yang dijanjikan-Nya kepada Tuanku, dan tak lama lagi Tuanku dijadikan-Nya raja atas Israel.

³⁰A stane sa, keď učiní Hospodin môjmu pánovi všetko to dobré, o ktorom hovoril, že ho pošle na teba, a ustanoví ťa za vodcu nad Izraelom,

³¹Pada waktu itu Tuanku akan mengingat bahwa Tuanku tidak membunuh tanpa alasan atau main hakim sendiri sehingga Tuanku tak perlu merasa sedih atau menyesal. Dan apabila TUHAN telah memberkati Tuanku, janganlah melupakan hamba Tuanku ini."

³¹nebude ti to na závadu, ani to nebude na urážku srdca môjho pána, ako keby bol vylial nevinnú krv, alebo keby si môj pán bol sám pomohol; ale keď Hospodin učiní dobre môjmu pánovi, rozpomenieš sa na svoju dievku.

³²Lalu berkatalah Daud kepadanya, "Terpujilah TUHAN, Allah Israel, yang mengutus engkau menemuiku pada hari ini!

³²Na to riekol Dávid Abigaili: Nech je požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý ťa poslal dnes oproti mne,

³³Terpujilah kebijaksanaanmu dan terpujilah juga engkau sendiri karena telah menahan aku melakukan pembunuhan serta main hakim sendiri.

³³a požehnaný tvoj rozum i ty požehnaná, ktorá si ma zdržala tohoto dňa, aby som nevošiel do krvi, a aby mi nepomohla moja vlastná ruka.

³⁴TUHAN telah menahan aku berbuat jahat terhadapmu. Demi TUHAN, Allah Israel yang hidup, seandainya engkau tidak segera menemuiku, pastilah seluruh anak buah Nabal sudah mati pada waktu matahari terbit!"

³⁴Ale jako že žije Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý mi zabránil, aby som ti neurobil zlého, keby si sa nebola poponáhľala a prišla oproti mne, že by nebol pozostal Nábalovi do ranného svetla ani močiaci na stenu.

³⁵Setelah itu Daud menerima apa yang dibawa oleh Abigail untuknya, lalu berkata kepadanya, "Pulanglah ke rumahmu dan jangan khawatir. Permintaanmu kukabulkan."

³⁵A tak vzal Dávid z jej ruky to, čo mu doniesla, a jej povedal: Iď v pokoji hore do svojho domu. Hľaď, počul som na tvoj hlas a ctím si tvoju osobu.

³⁶Ketika Abigail kembali kepada Nabal, ternyata ada pesta besar di rumahnya, seperti pesta raja. Dan karena Nabal mabuk dan bersukaria, kepadanya tidak diberitahu apa pun oleh istrinya sampai besoknya.

³⁶Potom prišla Abigaiľ k Nábalovi, a hľa, mal hostinu vo svojom dome, jako býva hostina u kráľa. A srdce Nábalovo sa rozveselilo v ňom, a bol náramne opilý. A nepovedala mu ničoho, ani malého ani veľkého, až bolo svetlo ráno.

³⁷Paginya, setelah Nabal tidak mabuk lagi, istrinya memberitahukan kepadanya tentang segala kejahatan itu. Lalu Nabal mendapat serangan jantung dan seluruh badannya menjadi lumpuh.

³⁷A stalo sa na druhý deň ráno, keď už bolo vyšlo víno z Nábala, a jeho žena mu oznámila, čo sa prihodilo, že zmŕtvelo jeho srdce v ňom, a on sa obrátil na kameň.

³⁸Kira-kira sepuluh hari kemudian Nabal mendapat serangan jantung lagi dari TUHAN sehingga ia meninggal.

³⁸A stalo sa tak asi o desať dní, že Hospodin uderil Nábala, a zomrel.

³⁹Ketika Daud mendengar bahwa Nabal sudah mati, berkatalah ia, "Terpujilah TUHAN! Ia telah membalas penghinaan yang dilakukan Nabal terhadap aku, dan telah mencegah hamba-Nya ini melakukan kejahatan. TUHAN telah menghukum Nabal karena kejahatannya." Kemudian Daud mengirim utusan kepada Abigail untuk melamarnya menjadi istrinya.

³⁹Keď potom počul Dávid, že zomrel Nábal, povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý rozsúdil pru môjho pohanenia vyhľadajúc to z ruky Nábalovej a zdržal svojho služobníka od zlého a zlosť Nábalovu shrnul Hospodin zpät na jeho hlavu. Potom poslal Dávid poslov a hovoril Abigaili, aby si ju vzal za ženu.

⁴⁰Maka sampailah utusan Daud kepada wanita itu di Karmel dan berkata kepadanya, "Kami diutus oleh Daud menghadap Nyonya, sebab ia ingin melamar Nyonya menjadi istrinya."

⁴⁰A keď prišli služobníci Dávidovi k Abigaili na Karmel, hovorili jej a riekli: Dávid nás poslal k tebe, a chce si ťa vziať za ženu.

⁴¹Abigail pun bangkit dan sujud serta berkata, "Aku ini hamba Daud, aku bersedia membasuh kaki para hambanya."

⁴¹A ona vstanúc poklonila sa tvárou k zemi a riekla: Hľa, nech ti je tvoja dievka za služobnicu umývať nohy služobníkov svojho pána.

⁴²Kemudian berkemas-kemaslah ia dengan segera. Ia naik ke atas keledainya dan diiringi oleh lima orang pelayan wanitanya, berangkatlah ia mengikuti utusan Daud, maka ia menjadi istri Daud.

⁴²Potom sa ponáhľala Abigaiľ a vstanúc sadla na osla i jej päť dievok, ktoré išly za ňou, a tak išla za poslami Dávidovými, a bola mu ženou.

⁴³Sebelum itu Daud telah menikah dengan Ahinoam dari Yizreel, dan kini Abigail juga menjadi istrinya.

⁴³Achinoam si vzal Dávid z Jezreela, a boly mu obe za ženy.

⁴⁴Sementara itu Saul telah mengawinkan Mikhal putrinya, yaitu istri Daud, dengan Palti anak Lais dari kota Galim.

⁴⁴A Saul dal Míchaľ, svoju dcéru, ženu Dávidovu, Paltimu, synovi Laišovmu, ktorý bol z Gallíma.