Italian: Riveduta Bible (1927)

Tajik

1 Corinthians

14

1Procacciate la carità, non lasciando però di ricercare i doni spirituali, e principalmente il dono di profezia.
1ДАР паи муҳаббат бошед; иштиёкманди бахшоишҳои рӯҳонӣ, аллалхусус нубувват бошед.
2Perché chi parla in altra lingua non parla agli uomini, ma a Dio; poiché nessuno l’intende, ma in ispirito proferisce misteri.
2Зеро касе ки ба забоне сухан меронад, вай на ба одамон, балки ба Худо сухан меронад, чунки ҳеҷ кас намефаҳмад: вай бар тибқи рӯҳ асрорро ба забон меоварад;
3Chi profetizza, invece, parla agli uomini un linguaggio di edificazione, di esortazione e di consolazione.
3Аммо касе ки нубувват мекунад, вай ба одамон баронобод кардан ва насиҳату тассаллй додан сухан меронад.
4Chi parla in altra lingua edifica se stesso; ma chi profetizza edifica la chiesa.
4Касе ки ба забоне сухан меронад, вай худашро обод мекунад; аммо касе ки нубувват мекунад, вай калисоро обод мекунад.
5Or io ben vorrei che tutti parlaste in altre lingue; ma molto più che profetaste; chi profetizza è superiore a chi parla in altre lingue, a meno ch’egli interpreti, affinché la chiesa ne riceva edificazione.
5Мехоҳам, Ки ҳамаатон ба забонҳо сухан ронед; лекин беҳтар аст, ки нубувват кунед, зеро касе ки нубувват мекунад, бузургтар аст аз касе ки ба забонҳо сухан меронад, магар ки вай дар айни ҳол маънидод ҳам кунад, то калисо обод шавад.
6Infatti, fratelli, s’io venissi a voi parlando in altre lingue, che vi gioverei se la mia parola non vi recasse qualche rivelazione, o qualche conoscenza, o qualche profezia, o qualche insegnamento?
6Ва акнун, эй бародарон, агар назди шумо биёям ва ба забопҳо сухан ронам, чӣ нафъе ба шумо мерасонам, магар ин ки бо ваҳйе, ё донише, ё нубуввате, ё таълиме ба шумо сухан рокам?
7Perfino le cose inanimate che dànno suono, quali il flauto o la cetra, se non dànno distinzione di suoni, come si conoscerà quel ch’è suonato col flauto o con la cetra?
7Аммо агар асбоби беҷони садодиҳанда, наи е чанг, садоҳои аз ҳам ҷудо набарорад, кас чӣ тавр мефаҳмад, ки бо най ё чанг чӣ оҳанге менавозанд?
8E se la tromba dà un suono sconosciuto, chi si preparerà alla battaglia?
8Ва агар карнай садои номуаӣяне барорад, кӣ ба ҳарбу зарб омода мешавад?
9Così anche voi, se per il vostro dono di lingue non proferite un parlare intelligibile, come si capirà quel che dite? Parlerete in aria.
9Ҳамчунин агар шумо суханони норавшане ба забон ронед, чй тавр мефаҳманд, ки шумо чӣ мегӯед? Шумо ба ҳаво сухан хоҳед ронд.
10Ci sono nel mondo tante e tante specie di parlari, e niun parlare è senza significato.
10Масалан, дар дуньё чӣ қадар калимаҳои гуногун ҳаст, ва ҳеҷ яке аз онҳо бе маъно несг;
11Se quindi io non intendo il significato del parlare, sarò un barbaro per chi parla, e chi parla sarà un barbaro per me.
11Аммо, агар ман маънои калимаҳоро надонам, ман барои гӯянда аҷнабӣ ҳастам, ва гӯянда барои ман аҷнабист.
12Così anche voi, poiché siete bramosi dei doni spirituali, cercate di abbondarne per l’edificazione della chiesa.
12Ҳамчунин шумо, ки иштиёқманди бахшоишҳои рӯҳонй ҳастед, саъю кӯшиш намоед, ки аз онҳо барои ободии калисо бой шавед.
13Perciò, chi parla in altra lingua preghi di poter interpretare;
13Бинобар ин касе ки ба забоне сухан меронад, бигзор дар бораи тафсири он тақозо кунад.
14poiché, se prego in altra lingua, ben prega lo spirito mio, ma la mia intelligenza rimane infruttuosa.
14Зеро, вақте ки ман ба забоне дуо мегӯям, рӯҳам дуо мегӯяд, лекин ақлам бе самар мемонад.
15Che dunque? Io pregherò con lo spirito, ma pregherò anche con l’intelligenza; salmeggerò con lo spirito, ma salmeggerò anche con l’intelligenza.
15Пас чӣ бояд кард? Бо рӯҳ дуо хоҳам гуфт, бо ақл низ дуо хоҳам гуфт; бо рӯҳ суруд хоҳам хонд, бо ақл низ суруд хоҳам хонд.
16Altrimenti, se tu benedici Iddio soltanto con lo spirito, come potrà colui che occupa il posto del semplice uditore dire "Amen" al tuo rendimento di grazie, poiché non sa quel che tu dici?
16Зеро, агар ту бо рӯҳ баракат Диҳӣ, бехабаре ки дар он ҷо истода бошад, дар вақти шукргузории ту чӣ тавр "омин" гӯяд? Зеро ӯ он чиро, ки ту мегӯй, намефаҳмад.
17Quanto a te, certo, tu fai un bel ringraziamento; ma l’altro non è edificato.
17Ту нағз шукргузорй мекунй, лекин каси дигар обод намешавад.
18Io ringrazio Dio che parlo in altre lingue più di tutti voi;
18Худоямро шукр мегӯям, ки ман бештар аз ҳамаи шумо ба забонҳо сухан меронам;
19ma nella chiesa preferisco dir cinque parole intelligibili per istruire anche gli altri, che dirne diecimila in altra lingua.
19Лекин дар калисо гуфтани панҷ калимаро бо ақли худ, то ки дигаронро насиҳат кунам, афзал медонам аз он ки як олам калимаро ба забоне бигӯям.
20Fratelli, non siate fanciulli per senno; siate pur bambini quanto a malizia, ma quanto a senno, siate uomini fatti.
20Эй бародарон! Дар ақл мисли кӯдакон набошед; нисбат ба шарорат чун навзодон рафтор кунед, лекин дар ақл болиғ бошед.
21Egli è scritto nella legge: Io parlerò a questo popolo per mezzo di gente d’altra lingua, e per mezzo di labbra straniere; e neppur così mi ascolteranno, dice il Signore.
21Дар Таврот навишта шудааст: "Бо забонҳои дигар ва лабҳои дигар ба ин қавм сухан ҳоҳам ронд, лекин дар он вақт ҳам Маро нахоҳанд шунид, мегӯяд Худованд".
22Pertanto le lingue servono di segno non per i credenti, ma per i non credenti: la profezia, invece, serve di segno non per i non credenti, ma per i credenti.
22Пас забонҳо аломат аст на барои имондорон, балки барои беимонон; аммо нубувват на барои беимонон, балки барои имондорон аст.
23Quando dunque tutta la chiesa si raduna assieme, se tutti parlano in altre lingue, ed entrano degli estranei o dei non credenti, non diranno essi che siete pazzi?
23Агар тамоми аҳли калисо дар як ҷо ҷамъ шаванд, ва ҳама ба забонҳо сухан ронанд, ва бехабарон ё беимонон дароянд, - оё онҳо намегӯянд, ки шумо девона шудаед?
24Ma se tutti profetizzano, ed entra qualche non credente o qualche estraneo, egli è convinto da tutti,
24Аммо вақте ки ҳама нубувват мекунанд, ва каси беимоне ё бехабаре медарояд, вай ба воситаи ҳама маҳкум мешавад, ба воситаи ҳама доварӣ карда мешавад,
25è scrutato da tutti, i segreti del suo cuore son palesati; e così, gettandosi giù con la faccia a terra, adorerà Dio, proclamando che Dio è veramente fra voi.
25Ва асрори дилаш ошкор мегардад; бинобар ин ӯ рӯй ба замин нихода, ба Худо саҷда мекунаду мегӯяд. "Ҳақиқатан Худо бо шумост".
26Che dunque, fratelli? Quando vi radunate, avendo ciascun di voi un salmo, o un insegnamento, o una rivelazione, o un parlare in altra lingua, o una interpretazione, facciasi ogni cosa per l’edificazione.
26Пас, эй бародарон, чӣ бояд кард? Вақте ки шумо ҷамъ мешавед, ва ҳар яке аз шумо таронае аз Забур, ё насиҳате, ё забоне, е ваҳйе, ё тафсире дорад, - бигзор ҳамааш барои обод кардан бошад.
27Se c’è chi parla in altra lingua, siano due o tre al più, a farlo; e l’un dopo l’altro; e uno interpreti;
27Агар касе ба забоне сухан меронда бошад, ду нафар, ё бисьёраш се нафар, он ҳам ҷудоҷудо, сухан ронед, ва касе тафсир кунад.
28e se non v’è chi interpreti, si tacciano nella chiesa e parlino a se stessi e a Dio.
28Ва агар тафсиркунанда набошад, бигзор соҳиби сухан дар калисо хомӯш монад, ё ба худаш ва ба Худо сухан гӯяд.
29Parlino due o tre profeti, e gli altri giudichino;
29Ва аз анбиё бигзор ду ё се нафар сухан ронанд, ва дигарон муҳокима кунанд;
30e se una rivelazione è data a uno di quelli che stanno seduti, il precedente si taccia.
30Аммо агар ба каси дигаре аз нишастагон ваҳй ояд, бигзор аввалин хомӯш шавад.
31Poiché tutti, uno ad uno, potete profetare; affinché tutti imparino e tutti sian consolati;
31Зеро ҳама паи ҳам метавонед нубувват кунед, то ки ҳалта таълим гиранд ва ҳама тасаллӣ ёбанд.
32e gli spiriti de’ profeti son sottoposti a’ profeti,
32Ва арвоҳи анбиё ба фармони анбиё мебошанд,
33perché Dio non è un Dio di confusione, ma di pace.
33Чунки Худо Худои ҳарҷумарҷ нест, балки Худои осоиштагист. Дар ҳамаи калксоҳои муқаддасон ҳамин тавр аст.
34Come si fa in tutte le chiese de’ santi, tacciansi le donne nelle assemblee, perché non è loro permesso di parlare, ma debbon star soggette, come dice anche la legge.
34Бигзор занони шумо дар калисоҳо хомӯщ бошанд; зеро ҷоиз нест, ки сухан ронанд, балки бояд мутеъ бошанд, чунон ки Таврот низ мегӯяд.
35E se vogliono imparar qualcosa, interroghino i loro mariti a casa; perché è cosa indecorosa per una donna parlare in assemblea.
35Лекин агар онҳо хоҳанд чизе ёд гиранд, бигзор дар хона аз шавҳари худ бипурсанд; зеро ки дар калисо сухан рондани зан аз рӯи одоб нест.
36La parola di Dio è forse proceduta da voi? O è dessa forse pervenuta a voi soli?
36Магар каломи Худо аз шумо баромадааст? Ё ки он танҳо ба шумо расидааст?
37Se qualcuno si stima esser profeta o spirituale, riconosca che le cose che io vi scrivo son comandamenti del Signore.
37Агар касе худро набй ё рӯҳонӣ ҳисоб кунад, вай бигзор бифаҳмад, ки он чи ман ба шумо менависам, аҳкоми Худованд аст;
38E se qualcuno lo vuole ignorare, lo ignori.
38Ва агар касе нафаҳмад, бигзор нафаҳмад.
39Pertanto, fratelli, bramate il profetare, e non impedite il parlare in altre lingue;
39Хуллас, эй бародарон, ищтиёқманди он бощед, ки нубувват кунед, ва ба забонҳо сухан ронданро манъ накунед;
40ma ogni cosa sia fatta con decoro e con ordine.
40Лекин ҳамааш бояд бо тартибу интизом ба амал ояд.