1Cheq'uehak retal c'a'ru nequebânu. Cui lâex têbânu li usilal yal re nak tex-ilek' jo' neque'xbânu eb laj fariseo, mâc'a'ak lê k'ajcâmunquil riq'uin lê Yucua' cuan sa' choxa.
1ለሰዎች ትታዩ ዘንድ ምጽዋታችሁን በፊታቸው እንዳታደርጉ ተጠንቀቁ፤ ያለዚያ በሰማያት ባለው አባታችሁ ዘንድ ዋጋ የላችሁም።
2Ut nak tâsi li c'a'ak re ru re li ani târaj tenk'âc, mâbânu jo' neque'xbânu laj ca' pac'al u. Eb a'an neque'xic sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío ut sa' eb li c'ayil chixyebal resil li usilal neque'xbânu re nak te'q'uehek' xlok'al xbaneb li cuînk. Relic chi yâl tinye êre nak eb a'an ac xe'xc'ul lix k'ajcâmunquil nak que'q'uehe' xlok'al xbaneb li cuînk.
2እንግዲህ ምጽዋት ስታደርግ፥ ግብዞች በሰው ዘንድ ሊከበሩ በምኩራብ በመንገድም እንደሚያደርጉ በፊትህ መለከት አታስነፋ፤ እውነት እላችኋለሁ፥ ዋጋቸውን ተቀብለዋል።
3Li c'a'ru tâsi re li mâc'a' cuan re, mâ ani aj e tâserak'i li c'a'ru xasi, chi moco tâserak'i re li tz'akal âcuamîg.
3አንተ ግን ምጽዋት ስታደርግ ምጽዋትህ በስውር እንዲሆን ቀኝህ የምትሠራውን ግራህ አትወቅ፤ በስውር የሚያይ አባትህም በግልጥ ይከፍልሃል።
4Chabânu ban chi mukmu ut lâ yucua' li naxnau chixjunil li c'a'ak re ru nacabânu, a'an li tâk'ajcâmûnk âcue.
5ስትጸልዩም እንደ ግብዞች አትሁኑ፤ ለሰው ይታዩ ዘንድ በምኩራብና በመንገድ ማዕዘን ቆመው መጸለይን ይወዳሉና፤ እውነት እላችኋለሁ፥ ዋጋቸውን ተቀብለዋል።
5Ut nak textijok moco jo'cakex ta eb laj ca' pac'al u. Eb a'an neque'xxakab chak ribeb chi tijoc sa' eb li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío ut neque'xxakab rib chi tijoc sa' xâla be yal re nak te'ilek'. Relic chi yâl tinye êre nak eb a'an ac xe'xc'ul lix k'ajcâmunquileb nak que'q'uehe' xlok'al xbaneb li cuînk.
6አንተ ግን ስትጸልይ፥ ወደ እልፍኝህ ግባ መዝጊያህንም ዘግተህ በስውር ላለው አባትህ ጸልይ፤ በስውር የሚያይ አባትህም በግልጥ ይከፍልሃል።
6Ut nak textijok lâex, ocankex sa' lê rochoch, tz'apomak re li cab, ut tijonkex chiru lê Yucua' li inc'a' na-ilman ru. Ut lê Yucua' li naril chixjunil li c'a'ru nequebânu, a'an tâk'ajcâmûnk êre.
7አሕዛብም በመናገራቸው ብዛት እንዲሰሙ ይመስላቸዋልና ስትጸልዩ እንደ እነርሱ በከንቱ አትድገሙ።
7Ut nak textijok, mêye q'uila âtin chi mâc'a' rajbal jo' neque'xbânu li inc'a' neque'xpâb li Dios. Eb a'an neque'xc'oxla nak riq'uin li q'uila âtin, te'abîk xban li Dios.
8ስለዚህ አትምሰሉአቸው፤ ሳትለምኑት አባታችሁ የሚያስፈልጋችሁን ያውቃልና።
8Mêjuntak'êta bi' êrib riq'uin eb a'an xban nak lê Yucua' naxnau c'a'ru nac'anjelac êre chi toj mâji' nequetz'âma chiru.
9እንግዲህ እናንተስ እንዲህ ጸልዩ። በሰማያት የምትኖር አባታችን ሆይ፥
9Ut lâex jo'ca'in nak textijok: At Kâcua', cuancat sa' li santil choxa, lok'oninbilak taxak lâ santil c'aba'.
10ስምህ ይቀደስ፤ መንግሥትህ ትምጣ፤ ፈቃድህ በሰማይ እንደ ሆነች እንዲሁ በምድር ትሁን፤
10Chichâlk ta lâ nimajcual cuanquilal. Chi-uxk ta li nacacuaj, jo' sa' choxa jo' ajcui' sa' ruchich'och'.
11የዕለት እንጀራችንን ዛሬ ስጠን፤
11Chaq'ue taxak ke li kacua kuc'a chi cuulaj cuulaj.
12እኛም ደግሞ የበደሉንን ይቅር እንደምንል በደላችንን ይቅር በለን፤
12Ut chacuy chasach ta li kamâc jo' nak nakacuyeb xmâc li neque'mâcob chiku.
13ከክፉም አድነን እንጂ ወደ ፈተና አታግባን፤ መንግሥት ያንተ ናትና ኃይልም ክብርም ለዘለዓለሙ፤ አሜን።
13Ut moâq'ue taxak chi âlêc. Choâcol ban chiru li inc'a' us. Âcue li nimajcual cuanquil, li lok'onîc ut li lok'al chi junelic k'e cutan. Jo'can taxak.
14ለሰዎች ኃጢአታቸውን ይቅር ብትሉ፥ የሰማዩ አባታችሁ እናንተን ደግሞ ይቅር ይላችኋልና፤
14Cui nequecuy xmâqueb lê ras êrîtz'in, tixcuy ajcui' êmâc lâex lê Yucua' cuan sa' choxa.
15ለሰዎች ግን ኃጢአታቸውን ይቅር ባትሉ፥ አባታችሁም ኃጢአታችሁን ይቅር አይላችሁም።
15Cui inc'a' nequecuy xmâqueb lê ras êrîtz'in, jo'can ajcui' lâex inc'a' tâcuyek' êmâc xban lê Yucua' cuan sa' choxa.
16ስትጦሙም፥ እንደ ግብዞች አትጠውልጉ፤ ለሰዎች እንደ ጦመኛ ሊታዩ ፊታቸውን ያጠፋሉና፤ እውነት እላችኋለሁ፥ ዋጋቸውን ተቀብለዋል።
16Ut nak têbânu lê ayûn, mêbânu jo' neque'xbânu laj ca' pac'al u. Eb a'an neque'xbânu rib nak raheb sa' xch'ôl yal re nak tâna'ek' nak yôqueb xbânunquil lix ayûn. Relic chi yâl tinye êre nak eb a'an ac xe'xc'ul lix k'ajcâmunquil.
17አንተ ግን ስትጦም፥ በስውር ላለው አባትህ እንጂ እንደ ጦመኛ ለሰዎች እንዳትታይ ራስህን ተቀባ ፊትህንም ታጠብ፤ በስውር የሚያይ አባትህም በግልጥ ይከፍልሃል።
17A'ut lâex nak têbânu lê ayûn, têch'aj lê ru ut têyîb êrib chi us,
19ብልና ዝገት በሚያጠፉት ሌቦችም ቆፍረው በሚሠርቁት ዘንድ ለእናንተ በምድር ላይ መዝገብ አትሰብስቡ፤
18re nak inc'a' tâc'utûnk chiruheb lê ras êrîtz'in nak yôquex chi ayunic. Chic'utûnk ban chiru lê Yucua' li inc'a' na-ilman ru. Ut lê Yucua' li naxnau chixjunil li nequebânu, a'an tâk'ajcâmûnk êre.
20ነገር ግን ብልም ዝገትም በማያጠፉት ሌቦችም ቆፍረው በማይሠርቁት ዘንድ ለእናንተ በሰማይ መዝገብ ሰብስቡ፤
19Mêq'ue êch'ôl chixc'ûlanquil êbiomal sa' ruchich'och' bar cui' namaxen ut nak'olen ru ut bar cui' neque'oc laj êlk' chi elk'ac.
21መዝገብህ ባለበት ልብህ ደግሞ በዚያ ይሆናልና።
20Q'uehomak ban êch'ôl chirix lê biomal cuan sa' choxa bar cui' inc'a' namaxen chi moco nak'olen ru ut bar cui' inc'a' tâelk'âk.
22የሰውነት መብራት ዓይን ናት። ዓይንህ እንግዲህ ጤናማ ብትሆን፥ ሰውነትህ ሁሉ ብሩህ ይሆናል፤
21Jo'can nak chenauhak nak bar cuan cui' lê biomal, aran ajcui' cuânk lê c'a'ux.
23ዓይንህ ግን ታማሚ ብትሆን፥ ሰውነትህ ሁሉ የጨለመ ይሆናል። እንግዲህ በአንተ ያለው ብርሃን ጨለማ ከሆነ፥ ጨለማውስ እንዴት ይበረታ!
22Li xnak' êru chanchan jun li lámpara. Xban nak na-iloc li xnak' êru, cuanquex sa' cutan. Chanchan lê na'leb. Cui châbil lê na'leb, cuanquex sa' cutan saken.
24ለሁለት ጌቶች መገዛት የሚቻለው ማንም የለም፤ ወይም አንዱን ይጠላል ሁለተኛውንም ይወዳል፤ ወይም ወደ አንዱ ይጠጋል ሁለተኛውንም ይንቃል፤ ለእግዚአብሔርና ለገንዘብ መገዛት አትችሉም።
23Cui ut inc'a' saken na-iloc li xnak' êru, cuanquex sa' k'ojyîn. Ut jo'can ajcui' lê na'leb. Cui inc'a' châbil lê na'leb, cuanquex sa' xk'ojyînal ru li mâc.
25ስለዚህ እላችኋለሁ፥ ስለ ነፍሳችሁ በምትበሉትና በምትጠጡት፥ ወይም ስለ ሰውነታችሁ በምትለብሱት አትጨነቁ፤ ነፍስ ከመብል ሰውነትም ከልብስ አይበልጥምን?
24Mâ ani naru nac'anjelac chiru cuib chi patrón. Naru tixra li jun ut tixtz'ektâna li jun chic malaj ut xic' târil li jun ut tix-oxlok'i li jun chic. Jo'can nak mâ jok'e naru têc'oxla li Dios cui ca'aj cui' lê biomal nequec'oxla.
26ወደ ሰማይ ወፎች ተመልከቱ፤ አይዘሩም አያጭዱምም በጎተራም አይከቱም፥ የሰማዩ አባታችሁም ይመግባቸዋል፤ እናንተ ከእነርሱ እጅግ አትበልጡምን?
25Jo'can ut nak ninye êre: Mixic êch'ôl chirix lê cua êruc'a chi moco chirix chanru têtikib êrib. ¿Ma inc'a' ta bi' k'axal lok' li kayu'am chiru li c'a'ru takatzaca? ¿Ma inc'a' ta bi' k'axal lok' li kayu'am chiru li kak'?
27ከእናንተ ተጨንቆ በቁመቱ ላይ አንድ ክንድ መጨመር የሚችል ማን ነው?
26Cheq'uehak retal li xul li neque'rupupic chiru choxa. Eb a'an inc'a' neque'au, chi moco neque'k'oloc chi moco neque'xxoc xtzacaêmk sa' c'ûlebâl. Ut lê Yucua' cuan sa' choxa, a'an naq'uehoc xcuaheb. ¿Ma inc'a' ta bi' k'axal rarôquex lâex chiruheb a'an?
28ስለ ልብስስ ስለ ምን ትጨነቃላችሁ? የሜዳ አበቦች እንዴት እንዲያድጉ ልብ አድርጋችሁ ተመልከቱ፤
27¿Ani êre lâex târûk tixtik ru lix yu'am usta naxic xch'ôl xc'oxlanquil?
29አይደክሙም አይፈትሉምም፤ ነገር ግን እላችኋለሁ፥ ሰሎሞንስ እንኳ በክብሩ ሁሉ ከነዚህ እንደ አንዱ አልለበሰም።
28¿C'a'ut nak naxic êch'ôl chi c'oxlac chirix lê rak'? Q'uehomak retaleb li utz'u'uj sa' pim chanru nak neque'q'ui chi inc'a' neque'c'anjelac chi moco neque'quemoc.
30እግዚአብሔር ግን ዛሬ ያለውን ነገም ወደ እቶን የሚጣለውን የሜዳን ሣር እንዲህ የሚያለብሰው ከሆነ፥ እናንተ እምነት የጎደላችሁ፥ እናንተንማ ይልቁን እንዴት?
29A'ut lâin tinye êre, usta c'ajo' xchak'al ru lix tikibanquil laj Salomón, abanan inc'a' quixtau xchak'al ru li utz'u'uj a'in.
31እንግዲህ። ምን እንበላለን? ምንስ እንጠጣለን? ምንስ እንለብሳለን? ብላችሁ አትጨነቁ፤
30Lâex inc'a' nequexpâban chi tz'akal. Ut cui li Dios naxq'ue lix ch'ina'usal li pim li cuan junpât ajcui' ut cuulaj q'uebilak sa' xam, ¿ma toja' ta chic lâex inc'a' textikib?
32ይህንስ ሁሉ አሕዛብ ይፈልጋሉ፤ ይህ ሁሉ እንዲያስፈልጋችሁ የሰማዩ አባታችሁ ያውቃልና።
31Jo'can ut nak moco yôkex ta chixyebal: ¿C'a'ru takatzaca anakcuan? chi moco, ¿c'a'ru takatikib cui' kib?
33ነገር ግን አስቀድማችሁ የእግዚአብሔርን መንግሥት ጽድቁንም ፈልጉ፥ ይህም ሁሉ ይጨመርላችኋል።
32Li inc'a' neque'xpâb li Dios neque'xq'ue xch'ôl xc'oxlanquil a'an. Abanan lê Yucua' li cuan sa' choxa naxnau li c'a'ru nequeraj ru.
34ነገ ለራሱ ይጨነቃልና ለነገ አትጨነቁ፤ ለቀኑ ክፋቱ ይበቃዋል።
33Li c'a'ru li têsic' xbên cua, a'an lix nimajcual cuanquilal li Dios ut lix tîquilal, ut chixjunil li c'a'ak re ru a'in talajq'uehek' êre chok' xtz'akob.Jo'can ut nak mexc'oxlac chirix li cutan re cuulaj xban nak a'an tâc'oxlamânk ajcui' cuulaj. Tz'akalak riq'uin li ch'a'ajquilal li naxc'am chak li junjûnk chi cutan.
34Jo'can ut nak mexc'oxlac chirix li cutan re cuulaj xban nak a'an tâc'oxlamânk ajcui' cuulaj. Tz'akalak riq'uin li ch'a'ajquilal li naxc'am chak li junjûnk chi cutan.