1¿Anihat lâat nak tatrakok âtin sa' xbêneb lâ cuas âcuîtz'in? Cui nacarak âtin sa' xbêneb lâ cuas âcuîtz'in ut toj yôcat ajcui' chixbânunquil li inc'a' us lâat jo' yôqueb a'an, raylal ajcui' yôcat chixbokbal sa' âbên ut târakek' âtin sa' âbên.
1ስለዚህ፥ አንተ የምትፈርድ ሰው ሁሉ ሆይ፥ የምታመካኘው የለህም፤ በሌላው በምትፈርድበት ነገር ራስህን ትኰንናለህና፤ አንተው ፈራጁ እነዚያን ታደርጋለህና።
2Nakanau nak li Dios tîc xch'ôl ut a'an târakok âtin chi tz'akal sa' xbêneb li neque'bânun re li mâusilal.
2እንደዚህም በሚያደርጉት ላይ የእግዚአብሔር ፍርድ እውነተኛ እንደ ሆነ እናውቃለን።
3Lâat nacatrakoc âtin sa' xbêneb li neque'bânun re li mâusilal ut nacabânu ajcui' li mâusilal lâat. ¿C'a'ru nacaye? ¿Ma inc'a' ta bi' tatxq'ue li Dios chixtojbal rix âmâc lâat?
3አንተም እንደዚህ በሚያደርጉ የምትፈርድ ያንም የምታደርግ ሰው ሆይ፥ አንተ ከእግዚአብሔር ፍርድ የምታመልጥ ይመስልሃልን?
4¿Ma tâtz'ektâna lix nimal ruxtân li Dios? ¿Ma tâtz'ektâna lix cuyum ut lix k'unil xch'ôl? ¿Ma inc'a' nacaq'ue retal nak xban lix nimal rusilal li Dios naraj nak tâyot' âch'ôl tâjal âc'a'ux?
4ወይስ የእግዚአብሔር ቸርነት ወደ ንስሐ እንዲመራህ ሳታውቅ የቸርነቱንና የመቻሉን የትዕግሥቱንም ባለጠግነት ትንቃለህን?
5Aban lâat cau âch'ôl. Jo'can nak inc'a' nacayot' âch'ôl inc'a' nacajal âc'a'ux. Ut riq'uin a'an yôcat chixbokbal xjosk'il li Dios sa' âbên. Toxâcuil xjosk'il nak tâcuulak xk'ehil nak li Dios târakok âtin sa' tîquilal.
5ነገር ግን እንደ ጥንካሬህና ንስሐ እንደማይገባ ልብህ የእግዚአብሔር ቅን ፍርድ በሚገለጥበት በቍጣ ቀን ቍጣን በራስህ ላይ ታከማቻለህ።
6Sa' li cutan a'an li Dios tixq'ue xk'ajcâmunquil li junjûnk a' yal chanru lix yehom xbânuhomeb.
6እርሱ ለእያንዳንዱ እንደ ሥራው ያስረክበዋል፤
7Li Dios tixq'ue xyu'am chi junelic li ani naxq'ue xch'ôl chixbânunquil li châbilal li naraj li Dios re nak tixtau lix lok'al, lix nimanquil ru, ut lix yu'am chi junelic.
7በበጎ ሥራ በመጽናት ምስጋናንና ክብርን የማይጠፋንም ሕይወት ለሚፈልጉ የዘላለምን ሕይወት ይሰጣቸዋል፤
8Aban riq'uin xjosk'il li Dios tixq'ueheb chixtojbal xmâqueb li neque'xnimobresi rib ut inc'a' neque'raj xpâbanquil lix yâlal. Eb a'an ca'aj cui' li inc'a' us neque'xc'oxla.
8ለዓመፃ በሚታዘዙ እንጂ ለእውነት በማይታዘዙትና በአድመኞች ላይ ግን ቍጣና መቅሠፍት ይሆንባቸዋል።
9Raylal ut ra xîc' tâchâlk sa' xbêneb chixjunileb li neque'bânun re li inc'a' us. Xbên cua tâchâlk sa' xbêneb laj judío ut tâchâlk ajcui' sa' xbêneb li mâcua'eb aj judío.
9ክፉውን በሚያደርግ ሰው ነፍስ ሁሉ መከራና ጭንቀት ይሆንበታል፥ አስቀድሞ በአይሁዳዊ ደግሞም በግሪክ ሰው፤
10Aban li Dios tixq'ue xcuanquil, xlok'al ut tuktûquil usilal reheb chixjunileb li neque'bânun re li châbilal. Tixq'ue xbên cua reheb laj judío ut tixq'ue ajcui' reheb li mâcua'eb aj judío.
10ነገር ግን በጎ ሥራ ለሚያደርጉ ሁሉ ምስጋናና ክብር ሰላምም ይሆንላቸዋል፥ አስቀድሞ ለአይሁዳዊ ደግሞም ለግሪክ ሰው።
11Li Dios inc'a' naxsic' ru li junjûnk. Junajo ban chiru.
11እግዚአብሔር ለሰው ፊት አያዳላምና።
12Li ani neque'mâcob chi inc'a' neque'xnau li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés xban li Dios, târakek' âtin sa' xbêneb ut te'sachk usta inc'a' neque'xnau li chak'rab. Ut chixjunileb li neque'xnau li chak'rab ut neque'mâcob, târakek' ajcui' âtin sa' xbêneb jo' naxye sa' li chak'rab.
12ያለ ሕግ ኃጢአት ያደረጉ ሁሉ ያለ ሕግ ደግሞ ይጠፋሉና፤ ሕግም ሳላቸው ኃጢአት ያደረጉ ሁሉ በሕግ ይፈረድባቸዋል፤
13Chiru li Dios inc'a' tîc xch'ôl junak yal riq'uin xnaubal li chak'rab. Aban li neque'bânun re li naxye li chak'rab tîqueb xch'ôl chiru li Dios.
13በእግዚአብሔር ፊት ሕግን የሚያደርጉት ይጸድቃሉ እንጂ ሕግን የሚሰሙ ጻድቃን አይደሉምና።
14Li mâcua'eb aj judío inc'a' neque'xnau li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés. Abanan usta mâc'a' li chak'rab, cuan ajcui' nak neque'xbânu jo' naxye sa' li chak'rab xban nak neque'rec'a sa' xch'ôl c'a'ru li us ut c'a'ru li inc'a' us.
14ሕግ የሌላቸው አሕዛብ ከባሕርያቸው የሕግን ትእዛዝ ሲያደርጉ፥ እነዚያ ሕግ ባይኖራቸው እንኳ ለራሳቸው ሕግ ናቸውና፤
15Nac'utun riq'uin lix yehom xbânuhomeb nak ac neque'xnau c'a'ru naxye sa' li chak'rab usta mâ jun sut rabiomeb li chak'rab. Neque'rec'a sa' xch'ôleb ma us malaj inc'a' us li yôqueb chixbânunquil.
15እነርሱም ሕሊናቸው ሲመሰክርላቸው፥ አሳባቸውም እርስ በርሳቸው ሲካሰስ ወይም ሲያመካኝ በልባቸው የተጻፈውን የሕግ ሥራ ያሳያሉ።
16Xakabanbil li Jesucristo xban li Dios re târakok âtin sa' xbêneb chixjunileb nak tâcuulak xk'ehil. Li Cristo naxnau chanru lix ch'ôl li junjûnk usta mukmu chiku lâo. Jo'can naxye resilal li colba-ib li ninjultica lâin.
16ይህም እግዚአብሔር በኢየሱስ ክርስቶስ እኔ በወንጌል እንዳስተማርሁ በሰው ዘንድ የተሰወረውን በሚፈርድበት ቀን ይሆናል።
17Lâat aj judío, ut riq'uin a'an nacanimobresi âcuib, ut nacaye nak li Dios a'an aj êchal âcue. Ut nacac'ojob âch'ôl riq'uin lix chak'rab laj Moisés.
17አንተ ግን አይሁዳዊ ብትባል በሕግም ብትደገፍ በእግዚአብሔርም ብትመካ፥
18Xban nak xatzol li chak'rab, nacanau c'a'ru naraj li Dios. Nacanau c'a'ru li us ut nacanau c'a'ru li inc'a' us.
18ፈቃዱንም ብታውቅ ከሕግም ተምረህ የሚሻለውን ፈትነህ ብትወድ፤
19Nacaq'ue âcuib jo' aj c'utul xbeheb li mutz'. Nacaye nak lâat xcutaneb li cuanqueb sa' k'ojyîn. Ninc'ut lix yâlal chiruheb, chancat.
19በሕግም የእውቀትና የእውነት መልክ ስላለህ፥ የዕውሮች መሪ፥ በጨለማም ላሉ ብርሃን፥ የሰነፎችም አስተማሪ፥ የሕፃናትም መምህር እንደ ሆንህ በራስህ ብትታመን፤
20Nacaye nak lâat aj tzolol reheb li inc'a' tzolbileb ut li inc'a' neque'xnau xyâlal. Nacaye nak sa' li chak'rab nacatau âna'leb chi tz'akal ut aran nacatau xyâlal.
21እንግዲህ አንተ ሌላውን የምታስተምር ራስህን አታስተምርምን? አትስረቅ ብለህ የምትሰብክ ትሰርቃለህን?
21Cui lâat nacatzoleb li jalan chic, ¿c'a'ut nak inc'a' nacatzol âcuib lâat? Lâat nacach'olob xyâlal nak inc'a' us li elk'ac. ¿C'a'ut nak toj yôcat ajcui' chi elk'ac lâat?
22አታመንዝር የምትል ታመነዝራለህን? ጣዖትን የምትጸየፍ ቤተ መቅደስን ትዘርፋለህን?
22Lâat nacaye nak inc'a' us li muxuc caxâr. ¿C'a'ut nak toj nacatmuxuc caxâr lâat? Cui xic' nacacuil eb li yîbanbil dios, ¿c'a'ut nak nacatxic chi elk'ac sa' li rochocheb?
23በሕግ የምትመካ ሕግን በመተላለፍ እግዚአብሔርን ታሳፍራለህን?
23K'axal nim âcuanquil nak nacacuec'a âcuib xban nak nacanau li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés. Abanan nacatz'ektâna li Dios riq'uin nak nacak'et lix chak'rab.
24በእናንተ ሰበብ የእግዚአብሔር ስም በአሕዛብ መካከል ይሰደባልና ተብሎ እንደ ተጻፈ።
24Jo' naxye sa' li Santil Hu: Sa' êc'aba' lâex aj judío, neque'xmajecua li Dios li mâcua'eb aj judío. (Isa. 52:5)
25ሕግን ብታደርግ መገረዝስ ይጠቅማል፤ ሕግን ተላላፊ ብትሆን ግን መገረዝህ አለ መገረዝ ሆኖአል።
25Relic chi yâl li circuncisión cuan xyâlal cui nacapâb li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés xban li Dios. Aban cui nacak'et lix chak'rab mâc'a' na-oc cui' nak xac'ul li circuncisión.
26እንግዲህ ያልተገረዘ ሰው የሕግን ሥርዓት ቢጠብቅ አለመገረዙ እንደ መገረዝ ሆኖ አይቈጠርለትምን?
26Cui junak cuînk mâcua' aj judío inc'a' naxc'ul li circuncisión, aban naxpâb ut naxbânu li c'a'ru naxye li chak'rab, li cuînk a'an tâq'uehek' ajcui' sa' ajl sa' xyânkeb li que'xc'ul li circuncisión.
27ከፍጥረቱም ያልተገረዘ ሕግን የሚፈጽም ሰው የሕግ መጽሐፍና መገረዝ ሳለህ ሕግን በምትተላለፈው በአንተ ይፈርድብሃል።
27Usta inc'a' xc'ul li circuncisión cui naxbânu tz'akal li tz'îbanbil sa' li chak'rab, li cuînk a'an naxc'ut âxutân ut târakek' âtin sa' âbên xban nak nacak'et li chak'rab. Mâc'a' na-oc cui' âcue nak xac'ul li circuncisión, chi moco nak nacanau li tz'îbanbil sa' li chak'rab cui inc'a' nacabânu li c'a'ru naxye.
28በግልጥ አይሁዳዊ የሆነ አይሁዳዊ አይደለምና፥ በግልጥ በሥጋ የሚደረግ መገረዝም መገረዝ አይደለምና፤
28Li tz'akal aj judío mâcua' aj judío yal xban xc'ulbal li circuncisión. Riq'uin ban xpâbanquil li chak'rab. Lix yâlal li circuncisión mâcua' ca'aj cui' li na-ux riq'uin li tz'ejcualej.Li tz'akal aj judío naxpâb chi tz'akal lix chak'rab li Dios. Ut li tz'akal circuncisión inc'a' nac'ulman riq'uin xbânunquil li chak'rab. A'an ban li naxbânu li Santil Musik'ej sa' li râm li junjûnk. Ut lix lok'al laj pâbanel inc'a' naq'uehe' xbaneb li cuînk. Li Dios ban naq'uehoc xlok'al.
29ዳሩ ግን በስውር አይሁዳዊ የሆነ አይሁዳዊ ነው፥ መገረዝም በመንፈስ የሚደረግ የልብ መገረዝ ነው እንጂ በመጽሐፍ አይደለም፤ የእርሱ ምስጋና ከእግዚአብሔር ነው እንጂ ከሰው አይደለም።
29Li tz'akal aj judío naxpâb chi tz'akal lix chak'rab li Dios. Ut li tz'akal circuncisión inc'a' nac'ulman riq'uin xbânunquil li chak'rab. A'an ban li naxbânu li Santil Musik'ej sa' li râm li junjûnk. Ut lix lok'al laj pâbanel inc'a' naq'uehe' xbaneb li cuînk. Li Dios ban naq'uehoc xlok'al.