Kekchi

Khmer

Acts

21

1Nak coe'xcanab laj pâbanel chire ha', co-oc sa' li jucub ut côo toj Cos. Ut sa' xcab li cutan cocuulac Rodas. Chirix chic a'an, cocuulac Pátara.
1ក្រោយពីបានលាពួកគេទាំងអាឡោះអាល័យហើយ យើងចេញសំពៅ តំរង់ឆ្ពោះទៅកោះកូស។ នៅថ្ងៃបន្ទាប់ យើងបានទៅដល់កោះរ៉ូដូស ហើយចេញពីកោះរ៉ូដូស ទៅដល់ក្រុងប៉ាតារ៉ា។
2Aran quikatau jun li jucub xic re Fenicia. Co-oc chi sa' ut côo.
2មានសំពៅមួយត្រូវទៅស្រុកភេនីសយើងក៏ចុះសំពៅនោះចេញដំណើរទៅមុខទៀត។
3Nak yôco chi xic Siria conume' sa' xjayal li tenamit Chipre, li nacana sa' katz'e. Chirix chic a'an cocuulac Tiro ut aran quicanaban îk li jucub.
3ពេលមកជិតដល់កោះគីប្រុស យើងវាងតាមខាងត្បូង បន្ដដំណើរឆ្ពោះទៅស្រុកស៊ីរី។ យើងបានចូលចតកំពង់ផែក្រុងទីរ៉ុស ដើម្បីយកទំនិញចេញពីសំពៅ។
4Aran katauheb cuib oxib laj pâbanel ut cocana cuukub cutan riq'uineb. Ut eb laj pâbanel que'xye re laj Pablo nak quic'ute' chiruheb xban li Santil Musik'ej nak inc'a' tâxic Jerusalén.
4យើងបានជួបពួកសិស្ស នៅទីនោះ ហើយស្នាក់នៅជាមួយពួកគេ អស់រយៈពេលប្រាំពីរថ្ងៃ។ ដោយព្រះវិញ្ញាណសំដែងអោយគេដឹង គេបានឃាត់លោកប៉ូល មិនអោយឡើងទៅក្រុងយេរូសាឡឹមឡើយ។
5Nak ac xnume' li cuukub cutan, co-el sa' li tenamit Tiro ut côo. Ut que'côeb laj pâbanel chikacanabanquil rochbeneb li rixakil ut lix coc'aleb. Nak cocuulac chire li palau, cocuik'la ut co-oc chi tijoc.
5លុះប្រាំពីរថ្ងៃនោះកន្លងផុតទៅ យើងត្រូវចេញដំណើរទៅមុខទៀត។ បងប្អូនទាំងអស់ ព្រមទាំងភរិយា និង កូនចៅរបស់គេ ជូនដំណើរយើង រហូតដល់ខាងក្រៅទីក្រុង។ យើងនាំគ្នាលុតជង្គង់ អធិស្ឋាននៅមាត់សមុទ្រ។
6Nak corake' chi tijoc, quikachak'rabiheb ut côo sa' li jucub. Ut eb a'an que'suk'i cui'chic sa' li rochocheb.
6បន្ទាប់មក យើងបានជំរាបលាគ្នារួចចុះសំពៅ រីឯពួកគេវិញ ពួកគេវិលត្រឡប់ទៅផ្ទះរៀងៗខ្លួន។
7Nak cocuulac Tiro corake' chi bêc chiru ha' ut côo sa' li tenamit Tolemaida. Quikaq'ue xsahil xch'ôleb laj pâbanel li cuanqueb aran ut cocana jun cutan riq'uineb.
7យើងបានបន្ដដំណើរពីក្រុងទីរ៉ុស ទៅដល់ក្រុងផ្ទោឡេម៉ៃស៍ ហើយដំណើរតាមផ្លូវទឹកក៏ចប់ត្រឹមណេះ។ យើងបានចូលទៅជំរាបសួរពួកបងប្អូននៅក្រុងផ្ទោឡេម៉ៃស៍ និង ស្នាក់នៅជាមួយពួកគេមួយថ្ងៃ។
8Jo' cuulajak chic côo Cesarea. Nak cocuulac aran, côo sa' rochoch laj Felipe laj yehol resil li colba-ib. A'an jun reheb li cuukub li que'siq'ue' ruheb Jerusalén re te'xtenk'aheb li apóstol.
8នៅថ្ងៃបន្ទាប់ យើងបន្ដដំណើរដល់ក្រុងសេសារា។ យើងបានចូលផ្ទះលោកភីលីព ជាអ្នកផ្សាយដំណឹងល្អ និង ជាម្នាក់នៅក្នុងចំណោមក្រុមប្រាំពីររូប ហើយយើងក៏ស្នាក់នៅផ្ទះគាត់។
9A'an cuan câhib xrabin toj tuk' ixeb. Eb li xka'al a'an neque'yehoc râtin profeta.
9លោកភីលីពមានកូនក្រមុំបួននាក់ដែលថ្លែងព្រះបន្ទូល របស់ព្រះជាម្ចាស់។
10Ac cuan cutan kacuulajic aran Cesarea nak quicuulac jun profeta quichal chak Judea, aj Agabo xc'aba'.
10យើងស្នាក់នៅទីនោះជាច្រើនថ្ងៃ។ ពេលនោះ មានព្យាការីមួយរូបឈ្មោះអកាប៊ូសធ្វើដំណើរមកពីស្រុកយូដា។
11Li cuînk a'an quicuulac chikilbal. Quixchap lix c'âmal xsa' laj Pablo. Quixbac' li ruk' ut li rok riq'uin. -Jo'ca'in xc'ut chicuu li Santil Musik'ej, chan. -Laj êchal re li c'âmal sa' a'in tâbaq'uek' li ruk' ut li rok xbaneb laj judío aran Jerusalén ut tâk'axtesîk sa' ruk'eb li mâcua'eb aj judío, chan.
11គាត់មកជួបយើង ហើយយកខ្សែក្រវាត់លោកប៉ូលមកចងជើងចងដៃរបស់ខ្លួនទាំងពោលថា៖ «ព្រះវិញ្ញាណដ៏វិសុទ្ធមានព្រះបន្ទូលថា នៅក្រុងយេរូសាឡឹមសាសន៍យូដានឹងចងដៃចងជើងម្ចាស់ខ្សែក្រវាត់នេះដូច្នេះដែរ ហើយថែមទាំងបញ្ជូនលោកទៅក្នុងកណ្ដាប់ដៃរបស់សាសន៍ដទៃផង»។
12Nak quikabi li c'a'ru quixye, lâo ut eb li cuanqueb aran quikatz'âma chiru laj Pablo nak inc'a' tâxic Jerusalén.
12កាលបានឮពាក្យនេះ ទាំងយើង ទាំងបងប្អូនដែលនៅក្រុងនោះ ក៏អង្វរលោកប៉ូលមិនអោយឡើងទៅក្រុងយេរូសាឡឹមឡើយ។
13Abanan laj Pablo quichak'oc ut quixye ke: -¿C'a'ut nak yôquex chi yâbac ut chixq'uebal xrahil inch'ôl? Lâin cau inch'ôl, moco ca'aj cui' ta re tinbaq'uek'. Re aj ban cui' nak tincamsîk aran Jerusalén sa' xc'aba' li Kâcua' Jesús, chan.
13ប៉ុន្ដែ លោកប៉ូលតបមកវិញថា៖ «ហេតុអ្វីបានជាបងប្អូននាំគ្នាយំ ព្រមទាំងធ្វើអោយខ្ញុំពិបាកចិត្ដដូច្នេះ?ខ្ញុំបានប្រុងប្រៀបខ្លួនរួចស្រេចហើយ មិនត្រឹមតែអោយគេចងប៉ុណ្ណោះទេ គឺថែមទាំងអោយគេសម្លាប់នៅក្រុងយេរូសាឡឹម ព្រោះតែព្រះនាមរបស់ព្រះអម្ចាស់យេស៊ូទៀតផង»។
14Lâo inc'a' coru chixjalbal ru lix c'a'ux laj Pablo. Jo'can nak mâc'a' chic kaye re. Chi-uxk ta jo' naraj li Kâcua', chanco.
14ដោយយើងពុំអាចឃាត់លោកបានទេនោះ យើងក៏ឈប់អង្វរលោក ហើយពោលថា៖ «សូមអោយបានសំរេចតាមព្រះហឫទ័យរបស់ព្រះអម្ចាស់ចុះ»។
15Chirix chic a'an quikacauresi kib ut côo Jerusalén.
15ក្រោយពីបានស្នាក់នៅទីនោះយូរបន្ដិចមក យើងរៀបចំខ្លួនទៅក្រុងយេរូសាឡឹម។
16Cuanqueb aj pâbanel aj Cesarea côeb chikix. Quikac'ameb sa' li rochoch laj Mnasón Chipre xtenamit. Ac najter aj pâbanel. Ut aran cohilan.
16ពួកសិស្ស នៅក្រុងសេសារាខ្លះ បានរួមដំណើរជាមួយយើង ហើយនាំយើងទៅស្នាក់នៅផ្ទះបុរសម្នាក់ឈ្មោះម៉្នាសុន ជាអ្នកកោះគីប្រុស និង ជាសិស្ស តាំងដើមដំបូងមក។
17Nak cocuulac Jerusalén, eb laj pâbanel coe'xc'ul chi saheb sa' xch'ôl.
17ពេលទៅដល់ក្រុងយេរូសាឡឹម ពួកបងប្អូនបានទទួលយើងយ៉ាងរាក់ទាក់។
18Jo' cuulajak chic laj Pablo cô chirilbal laj Jacobo ut lâo côo chirix. Ac ch'utch'ûqueb aran chixjunileb li neque'c'amoc be sa' xyânkeb laj pâbanel.
18នៅថ្ងៃបន្ទាប់ លោកប៉ូលបានទៅផ្ទះលោកយ៉ាកុប ជាមួយយើង រីឯពួកព្រឹទ្ធាចារ្យ ទាំងអស់ក៏ជួបជុំគ្នានៅទីនោះដែរ។
19Ut nak ac xq'ueheb xsahil xch'ôl, laj Pablo quixserak'i reheb chixjunil li quixbânu li Dios sa' xyânkeb li mâcua'eb aj judío nak yô chi c'anjelac sa' xyânkeb.
19ក្រោយពីបានជំរាបសួរពួកបងប្អូនរួចហើយ លោកប៉ូលរៀបរាប់យ៉ាងល្អិតល្អន់អំពីកិច្ចការដែលព្រះអម្ចាស់បានធើ្វក្នុងចំណោមសាសន៍ដទៃ តាមរយៈការងាររបស់លោក។
20Nak que'rabi a'in que'xbantioxi chiru li Dios. Ut que'xye re laj Pablo: -Lâat nacacuil, at hermân, jarub mil eb laj judío ac xe'pâban. Ut chixjunileb a'an neque'xq'ue xch'ôl chixbânunquil li naxye li chak'rab.
20កាលបានឮលោកប៉ូលមានប្រសាសន៍ដូច្នេះ គេនាំគ្នាលើកតម្កើងសិរីរុងរឿងរបស់ព្រះជាម្ចាស់ ហើយពោលមកកាន់លោកថា៖ «បងអើយ បងឃើញទេ មានជនជាតិយូដារាប់ម៉ឺននាក់បានជឿ ហើយបងប្អូនទាំងនោះជាប់ចិត្ដនឹងក្រឹត្យវិន័យ ខ្លាំងណាស់។
21Ac xe'rabi resil nak lâat yôcat chixc'utbal chiruheb laj judío, li cuanqueb sa' xyânkeb li mâcua'eb aj judío, nak inc'a' te'xbânu li circuncisión reheb li ralal xc'ajol, chi moco te'xbânu li c'a'ru c'aynakeb xbânunquil laj judío.
21ប៉ុន្ដែ គេបានឮដំណឹងថា បងបានបង្រៀនជនជាតិយូដាទាំងអស់ដែលរស់នៅក្នុងចំណោមសាសន៍ដទៃ មិនអោយប្រតិបត្ដិតាមគម្ពីរវិន័យរបស់លោកម៉ូសេ ទេ គឺឮថាបងប្រាប់គេមិនអោយធ្វើពិធីកាត់ស្បែក កូនចៅ និង មិនអោយកាន់តាមទំនៀមទម្លាប់ផ្សេងៗឡើយ។
22¿C'a'ru takabânu? Anakcuan te'rabi resil nak lâat cuancat arin.
22បើដូច្នេះ តើត្រូវធ្វើដូចម្ដេច? គេមុខជាដឹងថាបងនៅទីនេះមិនខាន។
23Bânu li c'a'ru yôco chixyebal âcue. Cuanqueb câhib chi cuînk sa' kayânk te'rakek' xbânunquil li c'a'ru que'xyechi'i chiru li Dios.
23សូមធ្វើតាមយោបល់យើងចុះ ដ្បិតគ្នាយើងបួននាក់មានជាប់បំណន់
24C'ameb li cuînk a'in châcuix. Âcuochbenakeb nak tâbânu li c'a'ru tento xbânunquil xban nak ac xe'rake' xbânunquil li c'a'ru que'xyechi'i chiru li Dios. Tâch'ajobresi âcuib lâat ut tâq'ue chi besec' li rismaleb ut tâtoj lix besbaleb. Chi jo'can te'xq'ue retal nak moco yâl ta li yôqueb chixyebal châcuix. Bânu chi jo'can re nak te'xnau nak inc'a' yôcat chixk'etbal li chak'rab.
24សូមបងនាំគេទៅ ហើយធ្វើពិធីជំរះកាយអោយបានបរិសុទ្ធ ជាមួយគេ ព្រមទាំងចេញប្រាក់អោយគេកោរសក់ផង ដើម្បីអោយមនុស្សម្នាដឹងគ្រប់គ្នាថា ដំណឹងដែលគេបានឮអំពីបងនោះមិនពិតទេ ផ្ទុយទៅវិញបងក៏ប្រព្រឹត្ដតាមក្រឹត្យវិន័យ ដែរ។
25Ac xotz'îbac riq'uineb li que'pâban sa' xyânkeb li mâcua'eb aj judío. Ac xkatakla xyebal reheb nak inc'a' tento te'xbânu li circuncisión. Li c'a'ru tento te'xbânu, a'an a'in: inc'a' naru te'xtzaca li tzacaêmk mayejanbil chiruheb li yîbanbil dios, chi moco te'xtzaca li quic', chi moco te'xtiu xtibel li yatz'bil xul. Ut inc'a' te'co'bêtak te'yumbêtak, chanqueb re laj Pablo.
25រីឯសាសន៍ដទៃដែលបានជឿនោះ យើងបានសរសេរសេចក្ដីដែលយើងបានសំរេចជូនទៅគេរួចហើយថាកុំអោយបរិភោគសាច់ដែលបានសែនរូបសំណាក កុំបរិភោគឈាម កុំបរិភោគសាច់សត្វដែលសម្លាប់ដោយច្របាច់ក និង កុំរួមរស់ជាមួយគ្នាដោយឥតរៀបការ »។
26Cuulajak chic laj Pablo quixc'ameb li câhib chi cuînk chirix. Ut quixch'ajobresi rib rochbeneb nak qui-oc sa' li templo chixyebal reheb c'a'ru cutanquil te'xq'ue lix mayej li junjûnk re nak tâtz'aklok ru li xch'ajobresinquil ribeb li que'xbânu.
26នៅថ្ងៃបន្ទាប់ លោកប៉ូលបាននាំបងប្អូនទាំងបួននាក់នោះទៅធ្វើពិធីជំរះកាយអោយបានបរិសុទ្ធ ជាមួយលោក។ លោកក៏ចូលទៅក្នុងព្រះវិហារ ប្រាប់គេអំពីពេលកំណត់ដែលពិធីជំរះកាយអោយបានបរិសុទ្ធនេះនឹងត្រូវចប់ និង ពេលកំណត់ ដែលម្នាក់ៗត្រូវថ្វាយតង្វាយ។
27Nak ac numec' re li cuukub cutan, cuanqueb laj judío que'chal chak Asia. Nak que'ril laj Pablo sa' li templo, que'josk'o' ut que'xtiquib jun li ch'a'ajquilal sa' li tenamit ut que'xchap laj Pablo.
27លុះរយៈពេលមួយសបា្ដហ៍នោះជិតផុត មានជនជាតិយូដាមកពីស្រុកអាស៊ី បានឃើញលោកនៅក្នុងព្រះវិហារ ក៏បំបះបំបោរបណ្ដាជនទាំងមូលអោយនាំគ្នាចាប់លោក។
28Japjôqueb re chixyebal: -Ex aj Israel, choêtenk'a. A'an a'in li cuînk li napo'oc xna'lebeb li tenamit yalak bar chixtz'ektânanquil li katenamit, jo' ajcui' li chak'rab li quixq'ue ke laj Moisés. Ut naxtz'ektâna li templo a'in. Jo' cui' anchal xrocsiheb li mâcua'eb aj judío sa' li templo ut riq'uin a'an, xmux ru li Santil Na'ajej, chanqueb.
28ពួកគេស្រែកឡើងថា៖ «បងប្អូនជនជាតិអ៊ីស្រាអែលអើយ សូមជួយផង! ជននេះហើយដែលបានប្រៀនប្រដៅមនុស្សម្នានៅគ្រប់ទីកន្លែងអោយប្រឆាំងនឹងប្រជារាស្ដ្រអ៊ីស្រាអែល ប្រឆាំងនឹងក្រឹត្យវិន័យ ហើយប្រឆាំងនឹងព្រះវិហារ ។ គាត់ថែមទាំងបាននាំសាសន៍ក្រិកចូលមកក្នុងព្រះវិហារ គឺបង្អាប់បង្អោនទីកន្លែងដ៏វិសុទ្ធ នេះ»។
29Que'xye a'an xban nak que'ril ru laj Trófimo aj Efeso chirochbeninquil sa' li tenamit. Sa' xch'ôleb a'an nak laj Pablo qui-ocsin re laj Trófimo sa' li templo.
29គេថាដូច្នេះ មកពីគេបានឃើញលោកត្រូភីម ជាអ្នកក្រុងអេភេសូ នៅជាមួយលោកប៉ូលក្នុងទីក្រុង ហើយគេស្មានថា លោកបាននាំគាត់ចូលក្នុងព្រះវិហារដែរ។
30Jo'can nak k'axal cui'chic quichal xjosk'ileb li tenamit. Japjôqueb re nak que'xchap laj Pablo ut quelonbil que'xbânu re, nak que'risi sa' li templo. Ut que'xtz'ap li oquebâl chi junpât.
30ពេលនោះ មានកើតចលាចលពេញទីក្រុង ប្រជាជននាំគ្នារត់មកពីគ្រប់ទិសទី។ គេបានចាប់លោកប៉ូលអូសចេញពីព្រះវិហារ រួចបិទទ្វារភ្លាម។
31Oqueb raj re chixcamsinquil nak quiyehe' chak re li coronel nak chixjunil li tenamit Jerusalén yôqueb chixmululinquil ribeb xbaneb xjosk'il.
31នៅពេលដែលពួកគេបំរុងនឹងសម្លាប់លោកប៉ូល ដំណឹងអំពីចលាចលនៅក្រុងយេរូសាឡឹមក៏បានឮទៅដល់មេបញ្ជាការកងទាហានរ៉ូម៉ាំង
32Ut li coronel quixc'ameb nabal li soldado chirix jo' ajcui' li cuanqueb xcuanquil sa' xbêneb li soldado, ut côeb sa' ânil bar ch'utch'ûqueb cui' li tenamit. Nak li tenamit que'ril li coronel rochbeneb chak li soldado, que'xcanab xtacuasinquil laj Pablo.
32គាត់នាំកូនទាហាន និង នាយទាហាន រត់ទៅកាន់បណ្ដាជនភ្លាម។ កាលប្រជាជនបានឃើញមេបញ្ជាការ និង ពួកទាហាន គេឈប់វាយលោកប៉ូល។
33Ut li coronel quixchap laj Pablo. Quixtakla xbac'bal riq'uin cuib chi cadena. Ut quixpatz' ani a'an ut c'a'ru xmâc.
33ពេលនោះ មេបញ្ជាការបានចូលទៅជិត ហើយចាប់លោក ព្រមទាំងបញ្ជាគេអោយដាក់ច្រវាក់ពីរថែមទៀតផង រួចទើបសាកសួរថា លោកប៉ូលនេះជានរណា បានធ្វើអ្វី។
34Ut li tenamit jalan jalânk yôqueb chixyebal ut inc'a' nach'ola ru li c'a'ru yôqueb chixyebal. Li coronel quiril nak inc'a' quixtau c'a'ru tz'akal xmâc. Quixtakla xcanabanquil laj Pablo sa' li cuartel.
34ប៉ុន្ដែ ក្នុងចំណោមបណ្ដាជនមានអ្នកខ្លះស្រែកយ៉ាងនេះ អ្នកខ្លះស្រែកយ៉ាងនោះ។ ដោយមានសំឡេងអឺងកងពេក លោកមេបញ្ជាការពុំអាចដឹងរឿងហេតុច្បាស់លាស់ឡើយ គាត់ក៏បញ្ជាគេអោយនាំលោកប៉ូលទៅបន្ទាយ។
35Nak que'cuulac cuan cui' li gradas, pakpo nak quic'ame' xbaneb li soldado xban nak li tenamit yôqueb xjosk'il sa' xbên ut inc'a' neque'xcanab chi numec'.
35ពេលលោកប៉ូលមកដល់ជណ្ដើរបន្ទាយ ពួកទាហាននាំគ្នាសែងលោកព្រោះបណ្ដាជនមកតាមទាំងកំរោល
36Li q'uila tenamit yôqueb chi xic chirixeb ut japjôqueb re chixyebal: -¡Camsihomak li cuînk a'an! chanqueb.
36និង ស្រែកថា៖«សម្លាប់ចោលទៅ!»។
37Nak ac oqueb re chirocsinquil sa' li cuartel laj Pablo, quixye re li coronel: -¿Ma târûk tatcuâtina junpâtak?- Ut li coronel quixye: -Nacanau pe' âtinac sa' li âtinobâl griego.
37នៅពេលគេហៀបនឹងនាំលោកប៉ូលចូលទៅក្នុងបន្ទាយ លោកមានប្រសាសន៍ទៅមេបញ្ជាការថា៖ «តើខ្ញុំមានសិទ្ធិនិយាយជាមួយលោកបន្ដិចបានឬទេ?»។ មេបញ្ជាការពោលមកលោកថា៖«អ្នកចេះនិយាយភាសាក្រិកដែរ!
38¿Ma mâcua' lâat li cuînk laj Egipto li quitiquiban jun ch'a'ajquilal inc'a' mas najter? ¿Ma mâcua' lâat catc'amoc reheb li câhib mil chi cuînk aj camsinel sa' li chaki ch'och'? chan.
38ដូច្នេះ អ្នកមិនមែនជាជនជាតិអេស៊ីបដែលបានបំបះបំបោរប្រជាជនប៉ុន្មានថ្ងៃមុននេះ ហើយនាំពួកឧទ្ទាមបួនពាន់នាក់ ចូលព្រៃនោះទេឬ?»។
39Quichak'oc laj Pablo ut quixye: -Inc'a'. Lâin aj judío. Yo'lajenakin sa' li tenamit Tarso li cuan xcuênt Cilicia. Na'no ru lin tenamit. Tintz'âma châcuu nak tinâcanab chirâtinanquileb li tenamit, chan.Ut nak quiq'uehe' xlesêns chi âtinac xban li coronel, laj Pablo quixakli sa' li gradas. Quixtaksi li ruk' re nak te'xcanab chokînc. Ut nak que'xcanab chokînc, laj Pablo qui-oc chi âtinac sa' râtinobâleb laj judío ut quixye reheb:
39លោកប៉ូលមានប្រសាសន៍ទៅគាត់ថា៖ «ខ្ញុំជាជនជាតិយូដា កើតនៅក្រុងតើសុស ជាក្រុងដ៏ល្បីល្បាញក្នុងស្រុកគីលីគានោះទេតើ! សូមលោកមេត្ដាអនុញ្ញាតអោយខ្ញុំនិយាយទៅកាន់ប្រជាជននេះផង»។
40Ut nak quiq'uehe' xlesêns chi âtinac xban li coronel, laj Pablo quixakli sa' li gradas. Quixtaksi li ruk' re nak te'xcanab chokînc. Ut nak que'xcanab chokînc, laj Pablo qui-oc chi âtinac sa' râtinobâleb laj judío ut quixye reheb:
40លោកមេបញ្ជាការក៏អនុញ្ញាតអោយ។ លោកប៉ូលឈរ នៅលើកាំជណ្ដើរ ហើយលើកដៃធ្វើសញ្ញាទៅប្រជាជនពេលនោះប្រជាជននៅស្ងាត់ជ្រៀប ហើយលោកមានប្រសាសន៍ទៅគេជាភាសាហេប្រឺថា៖