Kekchi

Khmer

Acts

26

1Li rey Agripa quixye re laj Pablo: -Anakcuan naru tat-âtinak re tâcol âcuib, chan. Ut laj Pablo quixtaksi li ruk' ut qui-oc chi âtinac re tixcol rib.
1ព្រះបាទអគ្រីប៉ាមានរាជឱង្ការទៅលោកប៉ូលថា៖ «អ្នកមានសិទ្ធិនិយាយការពារខ្លួននៅពេលនេះបាន!»។ លោកប៉ូលលើកដៃឡើង មានប្រសាសន៍ថា៖
2Quixye: -At rey Agripa, nasaho' sa' inch'ôl nak târûk tinâtinak âcuiq'uin re tincol cuib chiruheb laj c'amol be sa' xyânkeb laj judío li yôqueb chi jitoc cue.
2«បពិត្រព្រះរាជា ទូលបង្គំមានកិត្ដិយសធំណាស់ ដោយអាចឆ្លើយការពារខ្លួន នៅចំពោះព្រះភ័ក្ដ្រព្រះករុណាថ្ងៃនេះ អំពីពាក្យបណ្ដឹងទាំងប៉ុន្មានដែលសាសន៍យូដាចោទទូលបង្គំ
3K'axal cui'chic us xban nak lâat nacanau chixjunil li c'a'ru c'aynakeb xbânunquil eb laj judío ut nacanau chanru lix na'lebeb. Jo'can ut nak nintz'âma châcuu nak tâcuy rabinquil li c'a'ru oc cue xyebal.
3ដ្បិតព្រះករុណាជ្រាបយ៉ាងច្បាស់ អំពីទំនៀមទម្លាប់ផ្សេងៗរបស់សាសន៍យូដា និង អំពីសេចក្ដីដែលគេនិយមជជែកវែកែញក។ ហេតុនេះ សូមទ្រង់មេត្ដាព្រះសណ្ដាប់ទូលបង្គំ ដោយអនុគ្រោះផង។
4Chixjunileb laj judío neque'xnau chanru lin yu'am nak xincuan chak sa' lin tenamit chalen chak sa' insâjilal ut toj anakcuan. Jo'can ajcui' aran Jerusalén neque'xnau cuu.
4ជនជាតិយូដាទាំងមូលស្គាល់ប្រវត្ដិរបស់ទូលបង្គំ តាំងពីក្មេងមកស្រាប់ហើយ គេក៏ដឹងថាតាំងពីដើមមក ទូលបង្គំរស់នៅកណ្ដាលចំណោមជនជាតិរបស់ទូលបង្គំ និង នៅក្រុងយេរូសាឡឹម របៀបណាដែរ។
5Eb a'an neque'xnau cuu chalen chak sa' inca'ch'inal. Cui te'raj, târûk te'xch'olob xyâlal chicuix. Lâin aj fariseo xcomoneb li neque'xq'ue xch'ôl chixbânunquil chixjunil li naxye sa' li chak'rab jo' naraj li kapâbâl.
5គេបានស្គាល់ទូលបង្គំ តាំងពីយូរមកហើយ ពីដើម ទូលបង្គំជាអ្នកខាងគណៈផារីស៊ី ដែលជាគណៈតឹងរ៉ឹងជាងគេក្នុងសាសនារបស់យើង ប្រសិនបើពួកគេចង់ ពួកគេអាចធ្វើជាសាក្សីបាន។
6Ut anakcuan lâex yôquex chi rakoc âtin sa' inbên yal xban nak yôquin chiroybeninquil li quixyechi'i chak li Dios junxilaj reheb li kaxe'tônil yucua'.
6ប៉ុន្ដែ ឥឡូវនេះ គេយកទូលបង្គំមកវិនិច្ឆ័យទោស ព្រោះតែសេចក្ដីសង្ឃឹមលើព្រះបន្ទូល ដែលព្រះជាម្ចាស់បានសន្យាជាមួយបុព្វបុរស របស់យើង។
7Li cablaju xtêpaleb laj Israel yôqueb chiroybeninquil nak te'xc'ul li yechi'inbil chak reheb xban li Dios. Chi k'ek chi cutan neque'xlok'oni li Dios. At rey Agripa, xban xyo'oninquil a'an nak yôqueb chinjitbal eb laj judío.
7កុលសម្ព័ន្ធ ទាំងដប់ពីររបស់យើងនាំគ្នាគោរពបំរើព្រះជាម្ចាស់ ទាំងយប់ ទាំងថ្ងៃ ឥតឈប់ឈរ ដោយសង្ឃឹមថា ព្រះបន្ទូលសន្យានោះ នឹងបានសំរេច។ បពិត្រព្រះរាជា ជនជាតិយូដាបានចោទប្រកាន់ទូលបង្គំ ព្រោះតែសេចក្ដីសង្ឃឹមនេះហើយ។
8¿C'a'ut nak lâex inc'a' nequepâb nak li Dios tixcuaclesiheb cui'chic chi yo'yo li camenak?
8ចុះហេតុដូចម្ដេចបានជាអស់លោកយល់ថា ការដែលព្រះជាម្ចាស់ប្រោសមនុស្សស្លាប់ អោយរស់ឡើងវិញ ជាការមួយមិនគួរអោយជឿដូច្នេះ!
9Yâl nak junxil lâin xinc'oxla nak us xrahobtesinquileb li neque'xpâb li Jesús aj Nazaret.
9ចំណែកឯទូលបង្គំផ្ទាល់ ពីដើមទូលបង្គំយល់ឃើញថា ត្រូវតែប្រឆាំងនឹងព្រះនាមព្រះយេស៊ូ ជាអ្នកភូមិណាសារ៉ែតគ្រប់យ៉ាងទាំងអស់
10Lâin quinq'ueheb chi tz'apec' sa' tz'alam nabaleb laj pâbanel. Ut q'uebil incuanquil chixbânunquil a'an xbaneb li xbênil aj tij. Ut nak neque'camsîc laj pâbanel, lâin quin-oquen ajcui' chirixeb re te'camsîk. A'in quilajinbânu aran Jerusalén.
10ហើយទូលបង្គំបានប្រព្រឹត្ដដូច្នេះ នៅក្រុងយេរូសាឡឹមមែន គឺទូលបង្គំបានទទួលច្បាប់អនុញ្ញាតពីក្រុមនាយកបូជាចារ្យ ដើម្បីចាប់អស់អ្នកដែលជឿលើព្រះអម្ចាស់ជាច្រើននាក់យកទៅឃុំឃាំង។ នៅពេលគេសម្លាប់អ្នកទាំងនោះទូលបង្គំក៏យល់ស្របជាមួយដែរ។
11Nabal sut quintakla xsac'baleb sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío. Quinpuersiheb chixmajecuanquil xc'aba' li Jesús. Xban nak c'ajo' injosk'il sa' xbêneb, quebintâke yalak bar sa' eb li jalanil tenamit re xbânunquil raylal reheb.
11ទូលបង្គំតែងចូលទៅក្នុងសាលាប្រជុំ នានាជាញឹកញាប់ ដើម្បីធ្វើទុក្ខទោសអ្នកទាំងនោះ បង្ខំអោយគេលះបង់ចោលជំនឿរបស់ខ្លួន។ ទូលបង្គំខឹងគេជាខ្លាំងពន់ពេក រហូតដល់ទៅតាមបៀតបៀនគេក្នុងក្រុងនានា នៅបរទេសផង។
12A'in yôquin chixbânunquil nak côin Damasco. Q'uebil incuanquil ut taklanbilin xbaneb li xbênil aj tij.
12ហេតុនេះហើយបានជាទូលបង្គំធ្វើដំណើរទៅក្រុងដាម៉ាសទាំងទទួលអំណាច និង ការអនុញ្ញាតពីក្រុមនាយកបូជាចារ្យ។
13Chacuabi at rey, li yôquin xyebal. Cua'leb re cutan nak quinixsut jun li chanchan xam sa' be. Li xam a'an quichal chak sa' choxa. Nalemtz'un. Naxk'ax ru nak nalemtz'un ru li sak'e. Quinixsut lâin ut que'sute' ajcui' li yôqueb chi xic chicuix.
13បពិត្រព្រះរាជា នៅតាមផ្លូវ ប្រមាណជាថ្ងៃត្រង់ទូលបង្គំបានឃើញពន្លឺមួយភ្លឺជាងពន្លឺថ្ងៃទៅទៀតចាំងពីលើមេឃមកលើទូលបង្គំ និង លើអ្នកដែលរួមដំណើរជាមួយទូលបង្គំ។
14Nak cot'ane' chikajunil chiru ch'och', quicuabi jun xyâb cux yô chi âtinac cuiq'uin. Quixye cue sa' râtinobâleb laj judío, "At Saulo, at Saulo, ¿c'a'ut nak yôcat chinrahobtesinquil? Yôcat chixtacuasinquil âcuib âjunes jo' naxbânu li bôyx li inc'a' na-abin chiru laj êchal re nak yô chixberesinquil," chan cue.
14ពេលនោះ យើងខ្ញុំដួលទាំងអស់គ្នា ហើយទូលបង្គំបានឮសំឡេងពោលមកកាន់ទូលបង្គំជាភាសាហេប្រឺថា "សូលសូលអើយ! ហេតុដូចម្ដេចបានជាអ្នកបៀតបៀនខ្ញុំ? អ្នកខំប្រឹងតយុទ្ធនឹងខ្ញុំ ដូចគោជល់នឹងជន្លួញដូច្នេះ មិនកើតទេ"។
15Ut lâin quinye re, "¿Anihat lâat, Kâcua'?" Ut li Kâcua' quixye cue, "Lâin li Jesús li yôcat chinrahobtesinquil.
15ទូលបង្គំបានតបទៅវិញថា "លោកម្ចាស់អើយ តើលោកជានរណា?"។ ព្រះអម្ចាស់មានព្រះបន្ទូលមកទូលបង្គំវិញថា "ខ្ញុំជាយេស៊ូដែលអ្នកកំពុងតែបៀតបៀន។
16Anakcuan ut cuaclin. Lâin xinc'utbesi cuib châcuu re nak tatinxakab chok' aj c'anjel chicuu. Lâat tatch'olobânk xyâlal li c'a'ak re ru xacuil jo' ajcui' li c'a'ak re ru toj tinc'utbesi châcuu.
16ចូរក្រោកឈរឡើង ខ្ញុំបង្ហាញខ្លួនអោយអ្នកឃើញ មកពីខ្ញុំបានជ្រើសរើសអ្នកអោយបំរើ ព្រមទាំងធ្វើជាបន្ទាល់អំពីហេតុការណ៍ដែលខ្ញុំបង្ហាញអោយអ្នកឃើញនៅពេលនេះ និង ហេតុការណ៍ឯទៀតៗ ដែលខ្ញុំនឹងបង្ហាញអោយអ្នកឃើញនៅពេលខាងមុខ។
17Lâin tincolok âcue chiruheb li xic' neque'iloc âcue, jo' eb laj judío, jo' eb li mâcua'eb aj judío, ut tatintakla anakcuan sa' xyânkeb li mâcua'eb aj judío.
17ខ្ញុំបានរំដោះអ្នកអោយរួចពីសាសន៍អ៊ីស្រាអែល និង សាសន៍ដទៃ។ ខ្ញុំចាត់អ្នកអោយទៅរកសាសន៍ទាំងនោះ
18Chanchan nak tâteônk li xnak' ruheb nak tâch'olob lix yâlal chiruheb. Chanchan nak te'êlk sa' li k'ojyîn ut te'oc sa' cutan nak te'xtau ru lix yâlal. Te'êlk rubel xcuanquil laj tza ut te'oc rubel xcuanquil li Dios. Riq'uin inpâbanquil lâin, tâcuyek' tâsachek' lix mâqueb, ut tâcuânk xna'ajeb sa' xyânkeb li sic'bileb ru xban li Dios," chan cue li Kâcua'.
18ដើម្បីបើកភ្នែកគេអោយភ្លឺអោយគេងាកចេញពីសេចក្ដីងងឹតបែរមករកពន្លឺ និង ងាកចេញពីអំណាចរបស់មារ សាតាំង បែរមករកព្រះជាម្ចាស់វិញ ព្រមទាំងទទួលការអត់ទោសអោយរួចពីបាប និង ទទួលមត៌ករួមជាមួយអស់អ្នកដែលព្រះជាម្ចាស់ប្រោសអោយបានវិសុទ្ធ ដោយមានជំនឿលើខ្ញុំ"។
19Jo'can ut nak inc'a' xink'etk'eti cuib chiru li quixc'utbesi rib chicuu li quichal chak sa' choxa, at rey Agripa.
19បពិត្រព្រះរាជា ទូលបង្គំពុំបានជំទាស់នឹងការអស្ចារ្យដែលទូលបង្គំនិមិត្ដឃើញនោះឡើយ។
20Ut xbên cua quinch'olob xyâlal chiruheb li cuanqueb Damasco ut Jerusalén. Chirix a'an quinch'olob xyâlal chiruheb laj judío li cuanqueb Judea, jo' ajcui' chiruheb li mâcua'eb aj judío. Quinye reheb nak tento te'yot'ek' xch'ôleb te'xjal xc'a'uxeb ut te'xk'axtesi ribeb re li Dios ut te'xbânu li us jo' xc'ulubeb li ac xe'pâban.
20ទូលបង្គំបានប្រាប់ប្រជាជននៅក្រុងដាម៉ាសមុនគេបង្អស់ បន្ទាប់មក ប្រាប់ប្រជាជននៅក្រុងយេរូសាឡឹមនៅស្រុកយូដាទាំងមូល ហើយប្រាប់សាសន៍ដទៃអោយកែប្រែចិត្ដគំនិត និង បែរមករកព្រះជាម្ចាស់ ដោយប្រព្រឹត្ដអំពើផ្សេងៗបញ្ជាក់ថា គេពិតជាកែប្រែចិត្ដគំនិតមែន។
21Sa' xc'aba' a'an nak quine'xchap eb laj judío sa' li templo ut que'raj raj incamsinquil.
21មកពីហេតុនេះហើយបានជាសាសន៍យូដានាំគ្នាចាប់ទូលបង្គំនៅក្នុងព្រះវិហារ ព្រមទាំងប៉ុនប៉ងប្រហារជីវិតទូលបង្គំផង។
22Abanan lâin tenk'anbilin xban li Dios toj chalen anakcuan. Yôquin chixch'olobanquil li yâl chirix li c'a'ru tâc'ulmânk. Ninch'olob xyâlal chiruheb chixjunileb, li cuanqueb xcuanquil jo' ajcui' li mâc'a'eb xcuanquil. Mâc'a' junak aq'uil na'leb yôquin chixyebal. Li yôquin chixyebal, a'an ajcui' li que'xch'olob xyâlal eb li profeta ut laj Moisés.
22ប៉ុន្ដែ ដោយព្រះជាម្ចាស់ការពារទូលបង្គំរហូតមកទល់ថ្ងៃនេះ បានជាទូលបង្គំនៅតែផ្ដល់សក្ខីភាពអំពីព្រះអង្គ នៅចំពោះមុខអ្នកតូចអ្នកធំ។ ទូលបង្គំពុំបាននិយាយអ្វីក្រៅពីសេចក្ដីដែលពួកព្យាការី និង លោកម៉ូសេ បានថ្លែងទុកអំពីហេតុការណ៍ដែលត្រូវតែកើតមាននោះឡើយ
23Que'xye nak tento tâcamsîk li Cristo, laj Colonel li yechi'inbil xban li Dios, abanan a'an li xbên li tâcuaclîk cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak ut tixch'olob xyâlal li evangelio reheb laj judío jo'queb ajcui' li mâcua'eb aj judío, chan laj Pablo.
23ពោលគឺព្រះគ្រិស្ដ បានរងទុក្ខលំបាក ហើយមានព្រះជន្មរស់ឡើងវិញមុនគេបង្អស់ទ្រង់នឹងប្រទានដំណឹងអំពីពន្លឺនៃការសង្គ្រោះ ប្រាប់សាសន៍អ៊ីស្រាអែល និង សាសន៍ដទៃ»។
24Nak laj Pablo yô chi âtinac chi jo'can re xcolbal rib, laj Festo quixjap re chixyebal: -Lôc âcuu lâat, Pablo. K'axal nabal li tzoloc xabânu ut a'an yô chi lôcobresînc âcuu, chan.
24កាលលោកប៉ូលកំពុងមានប្រសាសន៍ការពារ ខ្លួនដូច្នេះ លោកភេស្ទុសក៏បន្លឺសំឡេងឡើងយ៉ាងខ្លាំងថា៖ «ប៉ូលអើយ អ្នកវង្វេងស្មារតីហើយ! គឺអ្នករៀនសូត្រច្រើនពេក បានជាត្រឡប់ទៅជាវង្វេងស្មារតីដូច្នេះ!»។
25Ut laj Pablo quixye re: -At Festo, k'axal nim âcuanquil. Lâin moco lôc ta cuu. Li c'a'ru yôquin chixyebal âcue, a'an tz'akal yâl.
25លោកប៉ូលតបវិញថា៖ «សូមជំរាបឯកឧត្ដមភេស្ទុសខ្ញុំបាទមិនមែនវង្វេងស្មារតីទេ ផ្ទុយទៅវិញ ខ្ញុំបាទនិយាយតែពាក្យពិត មានន័យត្រឹមត្រូវ។
26Li rey Agripa naxnau chixjunil li c'a'ak re ru a'in. Jo'can nak yôquin chi âtinac chiru chi mâc'a' inxiu. A'an naxnau chixjunil a'in xban nak moco quic'ulman ta chi mukmu, chan.
26ព្រះរាជាក៏ជ្រាបអំពីហេតុការណ៍ទាំងនេះ រួចស្រេចទៅហើយដែរ ខ្ញុំបាទហ៊ាននិយាយនៅ ចំពោះមុខព្រះអង្គដោយឥតភ័យខ្លាចឡើយ ដ្បិតខ្ញុំបាទជឿជាក់ថាព្រះរាជាជ្រាបទាំងអស់ ព្រោះហេតុការណ៍នេះមិនមែនកើតឡើងស្ងាត់ៗ នៅកៀនកោះណាមួយនោះទេ។
27Ut laj Pablo quixye re li rey Agripa: -At rey Agripa, ¿ma nacapâb li c'a'ru que'xtz'îba li profeta? Lâin ninnau nak nacapâb, chan laj Pablo.
27បពិត្រព្រះរាជា តើព្រះអង្គជឿពួកព្យាការីឬទេ? ទូលបង្គំដឹងថាព្រះអង្គពិតជាជឿមែន!»។
28Li rey Agripa quichak'oc ut quixye re: -Riq'uin li c'a'ru xaye xak'unobresin inch'ôl. Ca'ch'in chic mâ xinpâban âban, chan.
28ព្រះបាទអគ្រីប៉ាមានរាជឱង្ការទៅលោកប៉ូលថា៖ «នៅតែបន្ដិចទៀត អ្នកមុខជាធ្វើអោយខ្ញុំទៅជាគ្រិស្ដបរិស័ទហើយ!»។
29Ut laj Pablo quixye: -Xq'ue taxak âcue li Dios nak tatpâbânk lâat jo' eb ajcui' chixjunileb li yôqueb chi abînc cue anakcuan. Usta ch'a'aj chêru, usta inc'a', texpâbânk taxak jo' nak xinpâban lâin, abanan inc'a' raj texbaq'uek' riq'uin cadena, jo' nak bac'bôquin lâin, chan.
29លោកប៉ូលទូលតបវិញថា៖ «ទោះបីនៅតែបន្ដិចទៀត ឬ យូរទៀតក្ដី ទូលបង្គំអង្វរព្រះជាម្ចាស់ សូមទ្រង់ប្រោសប្រណី មិនត្រឹមតែដល់ព្រះរាជាប៉ុណ្ណោះទេ គឺដល់អស់លោកដែលកំពុងស្ដាប់ទូលបង្គំនៅថ្ងៃនេះ សូមអោយព្រះរាជា និង អស់លោកបានដូចទូលបង្គំដែរ លើកលែងតែការជាប់ច្រវាក់នេះចេញ!»។
30Ut nak quirake' chixyebal li âtin a'in, que'cuacli li rey ut lix Berenice jo' ajcui' laj Festo ut eb li que'c'ojla chixc'atk.
30ព្រះរាជា លោកទេសាភិបាល ព្រមទាំងម្ចាស់ក្សត្រីយ៍បេរេនីស និង អ្នកឯទៀតៗដែលអង្គុយនៅទីនោះ បាននាំគ្នាក្រោកឡើង
31Ut nak yôqueb chi êlc sa' li na'ajej a'an, que'xye chi ribileb rib: -Li cuînk a'in mâc'a' xmâc. Mâc'a' junak mâc xbânu re tâcamsîk chi moco re cuânk sa' tz'alam, chanqueb.Ut laj Agripa quixye re laj Festo: -Târûk raj rach'abanquil li cuînk a'in cui ta inc'a' xtz'âma nak târakok âtin li acuabej César sa' xbên, chan li rey Agripa.
31ហើយចាកចេញទៅទាំងនិយាយគ្នាថា៖ «បុរសនេះពុំបានធ្វើអ្វីខុសដែលត្រូវមានទោសដល់ជីវិត ឬ ត្រូវជាប់ច្រវាក់ឡើយ»។
32Ut laj Agripa quixye re laj Festo: -Târûk raj rach'abanquil li cuînk a'in cui ta inc'a' xtz'âma nak târakok âtin li acuabej César sa' xbên, chan li rey Agripa.
32ព្រះបាទអគ្រីប៉ាមានរាជឱង្ការទៅកាន់ លោកភេស្ទុសថា៖«ប្រសិនបើបុរសនេះមិនបានសុំឡើងទៅដល់ព្រះចៅអធិរាជទេនោះ យើងអាចដោះលែងគាត់បាន»។