1Chirix chic a'an, li Jesús yô chixbeninquileb li na'ajej li cuanqueb Galilea. Inc'a' quiraj xic Judea xban nak eb li neque'taklan sa' xyânkeb laj judío te'raj xcamsinquil.
1ក្រោយមក ព្រះយេស៊ូយាងចុះឡើងកាត់ស្រុកកាលីឡេ ដ្បិតព្រះអង្គមិនសព្វព្រះហឫទ័យយាងទៅស្រុកយូដាឡើយ ព្រោះជនជាតិយូដារកធ្វើគុតព្រះអង្គ។
2Yô chi cuulac xk'ehil li nink'e nak eb laj judío neque'xyîb lix coc' muhebâl.
2ពេលនោះ ជិតដល់ថ្ងៃបុណ្យមួយរបស់ជនជាតិយូដា ឈ្មោះបុណ្យបារាំ ។
3Eb li rîtz'in li Jesús que'xye re: -Elen sa' li na'ajej a'in. Ayu Judea re nak eb li neque'tâken âcue te'rileb li milagro li nacabânu.
3បងប្អូនព្រះយេស៊ូទូលព្រះអង្គថា៖ «សូមបងចាកចេញពីទីនេះទៅស្រុកយូដាទៅ ដើម្បីអោយសិស្សរបស់បងឃើញកិច្ចការដែលបងធ្វើ។
4Mâ ani junak tixbânu lix c'anjel chi mukmu cui naraj nak tâna'lîk ru. Cui tâbânu li milagro a'in, c'utbesi lâ c'anjel chiruheb chixjunileb, chanqueb.
4អ្នកដែលចង់អោយគេស្គាល់ខ្លួនមិនធ្វើការអ្វីដោយលាក់កំបាំងឡើយ។ បើបងធ្វើការអស្ចារ្យយ៉ាងនេះត្រូវបង្ហាញអោយមនុស្សលោកឃើញផង»។
5Yal ta eb li rîtz'in neque'pâban re nak a'an taklanbil chak xban li Dios.
5បងប្អូនរបស់ព្រះយេស៊ូពុំជឿលើព្រះអង្គទេ។
6Quixye li Jesús reheb: -Toj mâji' nacuulac xk'ehil nak tinxic. Lâex naru texxic yalak jok'e.
6ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលទៅគេថា៖ «ពេលកំណត់របស់បងមិនទាន់មកដល់នៅឡើយទេ។ រីឯប្អូនៗវិញ ចង់ធ្វើអ្វីពេលណាក៏បាន។
7Eb li cuanqueb sa' ruchich'och' xic' niquine'ril xban nak lâin ninye reheb nak inc'a' us li yôqueb chixbânunquil. Abanan lâex inc'a' xic' nequex-ile' xbaneb.
7មនុស្សលោកមិនអាចស្អប់ប្អូនៗបានឡើយ ប៉ុន្ដែ គេស្អប់បង ព្រោះបងបានបញ្ជាក់ប្រាប់ថា អំពើដែលគេប្រព្រឹត្ដ សុទ្ធតែអាក្រក់។
8Ayukex lâex sa' li nink'e. Lâin inc'a' tinxic xban nak toj mâji' nacuulac xk'ehil nak tinxic, chan li Jesús.
8ចូរប្អូនៗឡើងទៅចូលរួមក្នុងពិធីបុណ្យទៅ បងមិនឡើងទៅទេ ព្រោះពេលកំណត់របស់បងមិនទាន់មកដល់នៅឡើយ»។
9Nak quixye reheb a'in, li Jesús toj quicana aran Galilea.
9ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលដូច្នោះហើយព្រះអង្គក៏គង់នៅក្នុងស្រុកកាលីឡេតទៅទៀត។
10Nak ac xcôeb li rîtz'in sa' li nink'e aran Jerusalén, li Jesús cô ajcui'. Abanan moco quixye ta rib. Chanchan sa' mukmu cô.
10កាលប្អូនៗរបស់ព្រះយេស៊ូធ្វើដំណើរទៅចូលរួមពិធីបុណ្យផុតអស់ទៅ ព្រះអង្គក៏យាងឡើងទៅដែរ ប៉ុន្ដែ ទ្រង់យាងទៅស្ងាត់ៗមិនអោយនរណាឃើញឡើយ។
11Eb li neque'taklan sa' xyânkeb laj judío yôqueb chixsic'bal li Jesús sa' li nink'e. -¿Bar anchal cuan li cuînk a'an? chanqueb.
11ក្នុងឱកាសបុណ្យនោះ ជនជាតិយូដាតាមរកព្រះយេស៊ូគេសួរគ្នាថា៖«តើលោកនៅឯណា?»។
12Nabaleb li cuanqueb aran yôqueb chixcuech'inquil rib chirix li Jesús. Cuan yôqueb chi yehoc re: -Châbil cuînk a'an, chanqueb. Ut cuan cui'chic yôqueb chi yehoc: -Inc'a'. Li cuînk a'an naxbalak'iheb li tenamit, chanqueb.
12បណ្ដាជនខ្សឹបខ្សៀវគ្នាជាច្រើនស្ដីអំពីព្រះអង្គ ខ្លះថា«លោកនោះជាមនុស្សល្អ» ខ្លះទៀតថា «ទេ អ្នកនោះជាអ្នកបញ្ឆោតបណ្ដាជន»។
13Abanan mâ ani quiâtinac chi cau xban nak que'xucuac chiruheb li neque'taklan sa' xyânkeb laj judío.
13ប៉ុន្ដែ គ្មាននរណាហ៊ាននិយាយអំពីព្រះអង្គដោយចំហឡើយ ព្រោះគេខ្លាចសាសន៍យូដា។
14Nak ac yô li nink'e li Jesús cô sa' li templo ut qui-oc chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb li cuanqueb aran.
14លុះដល់ពាក់កណ្ដាលពិធីបុណ្យព្រះយេស៊ូយាងឡើងទៅព្រះវិហារ ហើយបង្រៀនបណ្ដាជន។
15Que'sach xch'ôleb li neque'taklan sa' xyânkeb laj judío chirabinquil li c'a'ru quixye li Jesús. Que'xye: -¿Chanru nak naxnau li cuînk a'in chixjunil li c'a'ak re ru a'in? A'an moco tzolbil ta, chanqueb.
15ជនជាតិយូដាងឿងឆ្ងល់ជាខ្លាំង គេពោលថា៖«អ្នកនេះមិនបានរៀនសូត្រអ្វីសោះ ចុះម្ដេចបានជាគាត់ចេះដឹងជ្រៅជ្រះដូច្នេះ?»។
16Quixye li Jesús reheb: -Li tijleb li yôquin chixc'utbal mâcua' cue. A' li Dios li quitaklan chak cue, a'an li quic'utuc chicuu li yôquin chixyebal, chan.
16ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលឆ្លើយថា៖ «សេចក្ដីដែលខ្ញុំបង្រៀនមិនមែនចេញពីខ្ញុំទេ គឺចេញពីព្រះជាម្ចាស់ដែលបានចាត់ខ្ញុំអោយមក។
17Li ani tâajok xbânunquil li c'a'ru naraj li Dios, a'an tixnau ma re li Dios li tijleb li yôquin chixc'utbal malaj ut yal inc'a'ux injunes.
17អ្នកដែលចង់ធ្វើតាមព្រះហឫទ័យរបស់ព្រះជាម្ចាស់មុខជាដឹងថា សេចក្ដីដែលខ្ញុំបង្រៀននេះ មកពីព្រះអង្គ ឬមកពីខ្ញុំផ្ទាល់មិនខាន។
18Cui junak naxch'olob xyâlal li naxc'oxla xjunes, li jun a'an naraj nak tâq'uehek' xlok'al xbaneb li neque'abin re. Abanan li ani naraj nak tâq'uehek' xlok'al li quitaklan chak re, li jun a'an tîc xch'ôl ut mâc'a' balak'ic riq'uin.
18អ្នកណានិយាយដោយសំអាងលើខ្លួនផ្ទាល់អ្នកនោះរកកិត្ដិយសសំរាប់តែខ្លួនឯងប៉ុណ្ណោះ។ រីឯអ្នកដែលរកតែសិរីរុងរឿងរបស់ព្រះអង្គដែលចាត់ខ្លួនអោយមកនិយាយតែសេចក្ដីពិតឥតកុហកឡើយ។
19¿Ma inc'a' ta bi' quixq'ue êre li chak'rab laj Moisés? ¿C'a'ut nak mâ jun sa' êyânk naxbânu chi tz'akal li c'a'ru naxye li chak'rab? Ut, ¿c'a'ut nak têraj incamsinquil? chan li Jesús.
19លោកម៉ូសេប្រគល់ក្រឹត្យវិន័យទុកអោយអ្នករាល់គ្នារួចស្រេចហើយ ប៉ុន្ដែ ក្នុងចំណោមអ្នករាល់គ្នាគ្មាននរណាម្នាក់ប្រតិបត្ដិតាមក្រឹត្យវិន័យនោះទេ។ ហេតុអ្វីបានជាអ្នករាល់គ្នារកសម្លាប់ខ្ញុំដូច្នេះ?»។
20Eb a'an que'chak'oc ut que'xye re: -Cuan na li mâus aj musik'ej âcuiq'uin. ¿Ani tâajok âcamsinquil? chanqueb re.
20បណ្ដាជនតបទៅព្រះអង្គថា៖ «លោកពិតជាមានអារក្សចូលហើយ បានជានិយាយដូច្នេះ តើនរណារកសម្លាប់លោក?»។
21Quixye li Jesús reheb: -Lâin xinbânu jun li milagro sa' li hilobâl cutan ut sachso êch'ôl xexcana xban.
21ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលទៅគេថា៖ «ខ្ញុំបានធ្វើកិច្ចការតែមួយ ហើយអ្នកទាំងអស់គ្នាបែរជាងឿងឆ្ងល់ទៅវិញ។
22Laj Moisés quixye êre nak tento têbânu li circuncisión reheb lê ralal. (Mâcua' laj Moisés li quitiquiban re. A' lê xe'tônil yucua', a'aneb li que'tiquiban re xbânunquil li circuncisión.) Usta hilobâl cutan, lâex nequebânu li circuncisión.
22លោកម៉ូសេ បានបង្គាប់អ្នករាល់គ្នាអោយធ្វើពិធីកាត់ស្បែក (តាមពិត គឺបុព្វបុរស របស់អ្នករាល់គ្នាឯណោះ ជាអ្នកបង្គាប់អោយធ្វើពិធីនេះមិនមែនលោកម៉ូសេទេ) ហើយអ្នករាល់គ្នាធ្វើពិធីកាត់ស្បែកនៅថ្ងៃសប្ប័ទ ។
23Cui lâex nequebânu li circuncisión usta hilobâl cutan re nak inc'a' têk'et li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés, ¿c'a'ut nak xexjosk'o' cuiq'uin nak xinq'uirtesi jun li cuînk sa' li hilobâl cutan?
23បើអ្នករាល់គ្នាធ្វើពិធីកាត់ស្បែកនៅថ្ងៃសប្ប័ទ តែឥតបំពានលើវិន័យរបស់លោកម៉ូសេទេនោះ ចុះហេតុដូចម្ដេចបានជាអ្នករាល់គ្នាខឹងខ្ញុំដែលបានប្រោសមនុស្សមួយទាំងមូលអោយបានជា នៅថ្ងៃសប្ប័ទដូច្នេះ?
24Mexrakoc âtin jo' nequeraj lâex yal êjunes. Chexrakok ban âtin sa' xyâlal, chan li Jesús.
24កុំនាំគ្នាវិនិច្ឆ័យដោយគ្រាន់តែឃើញផ្នែកខាងក្រៅនោះឡើយ ចូរវិនិច្ឆ័យអោយបានត្រឹមត្រូវវិញ»។
25Cuanqueb aj Jerusalén que'xye: -¿Ma mâcua' ta bi' a'in li cuînk li te'raj xcamsinquil eb li neque'taklan sa' kayânk lâo aj judío?
25មានអ្នកក្រុងយេរូសាឡឹមខ្លះពោលថា៖ «លោកនេះហើយដែលគេរកសម្លាប់
26Q'uehomak retal. Cuan arin ut yô chi âtinac chiruheb chixjunileb li tenamit ut mâc'a' neque'xye re. Mâre xe'xnau nak a'an li Cristo.
26ឥឡូវនេះ លោកនិយាយដោយចេញមុខ ចុះម្ដេចបានជាគ្មាននរណាថាអ្វីលោកដូច្នេះ?។ ប្រហែលអ្នកដឹកនាំរបស់យើងទទួលស្គាល់ថា លោកពិតជាព្រះគ្រិស្ដ ទេដឹង
27¿Chanru nak a'anak li Cristo? ¿Ma inc'a' ta bi' nakanau bar xtenamit li cuînk a'in? Nak tâchâlk li Cristo, mâ ani tâna'ok re chi tz'akal bar tâchâlk chak, chanqueb.
27ប៉ុន្ដែ ពេលព្រះគ្រិស្ដយាងមក គ្មាននរណាដឹងថាទ្រង់យាងមកពីណាទេ។ រីឯលោកនេះវិញ យើងដឹងហើយថាគាត់មកពីណា»។
28Nak li Jesús yô chixch'olobanquil lix yâlal sa' li templo, quixye chi cau xyâb xcux: -Yâl nak nequenau cuu. Ut nequenau bar intenamit. Abanan inc'a' nequenau chi tz'akal bar xinchal chak. Lâin inc'a' xintakla chak cuib yal injunes. Li Dios, li tîc xch'ôl, a'an li xtaklan chak cue. Lâex inc'a' nequenau ru a'an.
28ពេលនោះ ព្រះយេស៊ូបង្រៀនបណ្ដាជនក្នុងព្រះវិហារ ព្រះអង្គបន្លឺព្រះសូរសៀងខ្លាំងៗថា៖ «អ្នករាល់គ្នាថាស្គាល់ខ្ញុំ ហើយដឹងថាខ្ញុំមកពីណាទៀត!។ ក៏ប៉ុន្ដែ ខ្ញុំមិនមែនមកក្នុងនាមខ្ញុំឡើយ ព្រះអង្គដែលចាត់ខ្ញុំអោយមក ទ្រង់សំដែងសេចក្ដីពិត តែអ្នករាល់គ្នាមិនស្គាល់ព្រះអង្គទេ។
29Ca'aj cui' lâin ninna'oc ru xban nak riq'uin a'an xinchal chak. Li Dios, a'an li quitaklan chak cue, chan li Jesús.
29រីឯខ្ញុំវិញ ខ្ញុំស្គាល់ព្រះអង្គ ព្រោះខ្ញុំចេញមកពីព្រះអង្គ ហើយទ្រង់បានចាត់ខ្ញុំអោយមក»។
30Ut que'raj raj xchapbal re nak te'xq'ue sa' tz'alam. Abanan inc'a' ajcui' que'xchap xban nak toj mâji' nacuulac xk'ehil nak tâchapek'.
30ពេលនោះ ពួកគេរកចាប់ព្រះយេស៊ូ ប៉ុន្ដែ គ្មាននរណាហ៊ានលូកដៃចាប់ព្រះអង្គទេ ព្រោះពេលកំណត់របស់ព្រះអង្គ ពុំទាន់បានមកដល់នៅឡើយ។
31Nabaleb li tenamit que'xpâb li Cristo ut que'xye: -Lâo nakanau nak tâc'ulûnk li Cristo, nabaleb li milagro tixbânu. Li cuînk a'in nabal li milagro yô chixbânunquil. Cui ta mâcua' li Cristo, ¿chan ta cui' ru nak tixbânu li milagro li yô chixbânunquil?
31ក្នុងចំណោមបណ្ដាជន មានមនុស្សជាច្រើនបានជឿលើព្រះយេស៊ូគេពោលថា៖ «ពេលព្រះគ្រិស្ដយាងមក តើព្រះអង្គនឹងសំដែងទីសំគាល់ច្រើនជាងលោកនេះឬ?»។
32Eb laj fariseo que'rabi li yôqueb chixyebal chirix li Jesús. Jo'can nak eb a'an, rochbeneb li xbênil aj tij, que'xtakla li neque'c'ac'alen sa' li templo chixchapbal li Jesús re te'xq'ue sa' tz'alam.
32ពួកខាងគណៈផារីស៊ី បានដឹងសេចក្ដីទាំងអស់ដែលបណ្ដាជនខ្សឹបខ្សៀវគ្នាអំពីព្រះយេស៊ូ។ ពេលនោះពួកនាយកបូជាចារ្យ និង ពួកខាងគណៈផារីស៊ី ក៏ចាត់កងរក្សាព្រះវិហារ អោយមកចាប់ព្រះអង្គ។
33Li Jesús quixye reheb: -Toj mâji' tinêchap. Toj tincuânk chic ca'ch'inak sa' êyânk, tojo'nak tinsuk'îk cui'chic riq'uin li quitaklan chak cue.
33ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលថា៖ «ខ្ញុំនៅជាមួយអ្នករាល់គ្នាតែមួយរយៈពេលដ៏ខ្លីទៀតប៉ុណ្ណោះ បន្ទាប់មក ខ្ញុំនឹងទៅឯព្រះអង្គដែលបានចាត់ខ្ញុំអោយមកនោះវិញហើយ។
34Tinêsic' ut inc'a' tinêtau xban nak bar cuânkin lâin, lâex inc'a' texrûk chi xic, chan.
34អ្នករាល់គ្នានឹងតាមរកខ្ញុំ តែរកមិនឃើញទេ ដ្បិតអ្នករាល់គ្នាពុំអាចទៅកន្លែងដែលខ្ញុំនៅនោះ បានឡើយ»។
35Ut eb laj judío que'oc chi âtinac chi ribileb rib ut que'xye: -¿Bar anchal tâxic li cuînk a'in nak inc'a' târûk takatau? Mâre tâxic riq'uineb laj judío li cuanqueb sa' xtenamiteb laj griego. Malaj tâoc chixtzolbaleb laj griego.
35ជនជាតិយូដាសួរគ្នាថា៖ «តើគាត់បំរុងទៅណា បានជាយើងពុំអាចនឹងរកគាត់ឃើញដូច្នេះ? តើគាត់គិតទៅនៅជាមួយជនជាតិយូដាដែលខ្ចាត់ខ្ចាយក្នុងចំណោមជនជាតិក្រិក ហើយបង្រៀនពួកក្រិកឬ?
36A'an xye, "Tinêsic' ut inc'a' tinêtau. Inc'a' naru texxic bar cuânkin cui'," chan. ¿C'a'ru xyâlal a'an? chanqueb.
36គាត់មានប្រសាសន៍ថា "អ្នករាល់គ្នានឹងតាមរកខ្ញុំតែរកមិនឃើញទេ ដ្បិតអ្នករាល់គ្នាពុំអាចទៅកន្លែងដែលខ្ញុំនៅនោះបានឡើយ"តើមានន័យដូចម្ដេច?»។
37Li roso'jic li nink'e, a'an li cutan li k'axal lok' chiruheb. Sa' li hônal a'an, li Jesús quixakli chiruheb ut quixye chi cau xyâb xcux: -Li ani tâchakik re, châlk cuiq'uin. Lâin tinq'ue ruc'a.
37នៅថ្ងៃបញ្ចប់ពិធីបុណ្យ ជាថ្ងៃឱឡារិកបំផុត ព្រះយេស៊ូឈរនៅមុខបណ្ដាជន បន្លឺព្រះសូរសៀងយ៉ាងខ្លាំងថា៖ «អ្នកណាស្រេកទឹក សុំអញ្ជើញមករកខ្ញុំ ហើយពិសាចុះ។
38Xban nak jo'ca'in tz'îbanbil retalil sa' li Santil Hu: Chixjunileb li ani te'pâbânk cue lâin, li Santil Musik'ej li naq'uehoc junelic yu'am tâcuânk riq'uineb. Chanchan jun li yu'am ha' li inc'a' na-oso'.-
38អ្នកណាជឿលើខ្ញុំ នឹងមានទន្លេបង្ហូរទឹកផ្ដល់ជីវិត ចេញពីអ្នកនោះមក ដូចមានចែងទុកក្នុងគម្ពីរមកស្រាប់»។
39Nak quixye a'in, li Jesús yô chi âtinac chirix li Santil Musik'ej li tâcuânk riq'uineb li te'pâbânk re. Sa' li cutan a'an, li Santil Musik'ej toj mâji' nac'ulun xban nak li Jesús toj mâji' naxic sa' choxa chixc'ulbal lix lok'al.
39ព្រះអង្គមានព្រះបន្ទូលដូច្នេះសំដៅទៅលើព្រះវិញ្ញាណដែលអស់អ្នកជឿលើព្រះអង្គនឹងត្រូវទទួលដ្បិតពេលនោះ ព្រះជាម្ចាស់ពុំទាន់បានប្រទានព្រះវិញ្ញាណមកទេ ពីព្រោះព្រះយេស៊ូពុំទាន់សំដែងសិរីរុងរឿង នៅឡើយ។
40Nak que'rabi li c'a'ru quixye li Jesús, cuan que'yehoc: -Relic chi yâl li cuînk a'in profeta.-
40ក្រោយពីបានឮព្រះបន្ទូលរបស់ព្រះអង្គហើយ ក្នុងចំណោមបណ្ដាជន មានអ្នកខ្លះពោលថា៖«លោកនេះពិតជាព្យាការី ដែលយើងរង់ចាំនោះមែន!»។
41Ut cuanqueb ajcui' que'xye: -Li cuînk a'in, a'an li Cristo.- Abanan cuanqueb cui'chic li que'chak'oc ut que'xye: -¿Ma Galilea ta bi' tâchâlk li Cristo li yechi'inbil ke?
41អ្នកខ្លះទៀតពោលថា៖«លោកនេះជាព្រះគ្រិស្ដ »។ ប៉ុន្ដែ មានអ្នកផ្សេងទៀតពោលជំទាស់ថា៖ «ព្រះគ្រិស្ដមិនមែនមកពីស្រុកកាលីឡេទេ
42Tz'îbanbil retalil sa' li Santil Hu nak li Cristo li Mesías tâchâlk sa' xyânkeb li ralal xc'ajol li rey David. Tâchâlk aran Belén li quicuan cui' li rey David najter, chanqueb.
42ដ្បិតមានចែងទុកក្នុងគម្ពីរថា "ព្រះគ្រិស្ដជាព្រះរាជវង្សរបស់ព្រះបាទដាវីឌ ហើយព្រះអង្គនឹងយាងមកពីភូមិបេថ្លេហិម ជាភូមិកំណើតរបស់ព្រះបាទដាវីឌ" »។
43Jo'can nak li tenamit que'xjachi ribeb xban nak jalan jalânk yôqueb chixc'oxlanquil chirix li Jesús.
43បណ្ដាជនក៏បាក់បែកគ្នា ព្រោះតែព្រះអង្គ។
44Cuanqueb li que'ajoc xchapbal li Jesús abanan inc'a' ajcui' que'xbânu.
44ក្នុងចំណោមបណ្ដាជន មានអ្នកខ្លះចង់ចាប់ព្រះអង្គ ប៉ុន្ដែ គ្មាននរណាហ៊ានចាប់ព្រះអង្គឡើយ។
45Nak que'suk'i li que'taklâc chixchapbal li Jesús, eb laj fariseo ut eb li xbênil aj tij que'xpatz' reheb: -¿C'a'ut nak inc'a' xec'am chak li cuînk a'an? chanqueb.
45កងរក្សាព្រះវិហារ វិលទៅជួបពួកនាយកបូជាចារ្យ និង ពួកខាងគណៈផារីស៊ី វិញ លោកទាំងនោះសួរពួកគេថា៖ «ហេតុដូចម្ដេចបានជាអ្នករាល់គ្នាមិនចាប់គាត់នាំយកមក?»។
46Eb li neque'c'ac'alen sa' li templo que'chak'oc ut que'xye: -¡Mâ jun cua kabiom junak cuînk chi âtinac jo' naâtinac li cuînk a'an! Ch'ina'us li c'a'ru naxye, chanqueb.
46កងរក្សាព្រះវិហារឆ្លើយថា៖ «ពុំដែលមាននរណានិយាយដូចលោកនោះឡើយ»។
47Ut eb laj fariseo que'xye reheb: -¿Ma xeq'ue ajcui' êrib lâex chixbalak'i li cuînk a'an?
47ពួកខាងគណៈផារីស៊ីពោលទៅគេវិញថា៖ «អ្នករាល់គ្នាចាញ់បោកអ្នកនោះដែរឬ!
48¿Ma cuan ta bi' junak xcomoneb li neque'taklan sa' kayânk li xpâb li c'a'ru naxye a'an? Ut, ¿ma cuan ta bi' junak kacomon lâo aj fariseo xpâban re?
48ក្នុងចំណោមអ្នកដឹកនាំ និង ក្នុងចំណោមពួកខាងគណៈផារីស៊ី គ្មាននរណាជឿលើអ្នកនោះសោះ
49Eb li q'uila tenamit a'in inc'a' neque'xnau c'a'ru naxye sa' li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés. ¿C'a'ru te'oc cui' eb a'an? chanqueb laj fariseo.
49មានតែបណ្ដាជនដែលមិនស្គាល់ក្រឹត្យវិន័យទេ ដែលជឿ។ ពួកនោះសុទ្ធតែត្រូវបណ្ដាសា!»។
50Cuan aran laj Nicodemo li quicuulac riq'uin li Jesús chi k'ek. A'an jun reheb laj fariseo. Quixye reheb:
50ក្នុងចំណោមពួកខាងគណៈផារីស៊ី មានបុរសម្នាក់ឈ្មោះ នីកូដេម ជាអ្នកដែលបានទៅគាល់ព្រះយេស៊ូកាលពីមុន មានប្រសាសន៍ថា៖
51-Naxye sa' li kachak'rab nak inc'a' naru rakoc âtin sa' xbên junak cuînk chi toj mâji' naxye ma cuan xmâc malaj ut inc'a'. Tento takanau chi tz'akal c'a'ru lix mâc, chan laj Nicodemo.
51«តាមច្បាប់របស់យើង យើងមិនអាចដាក់ទោសនរណាម្នាក់បានឡើយ ដរាបណាមិនទាន់បានឮពាក្យរបស់គេ ហើយមិនបានដឹងអំពីកិច្ចការដែលគេបានប្រព្រឹត្ដសិនទេនោះ»។
52Que'chak'oc ut que'xye re: -¿Ma lâat ajcui' aj Galilea lâat? Tzol âcuib chi us sa' li Santil Hu re tâq'ue retal nak mâ jun profeta chalenak chak Galilea, chanqueb.Ut chirix chic a'an, chixjunileb que'côeb sa' rochocheb.
52ពួកគេតបទៅលោកវិញថា៖ «តើលោកជាពួកកាលីឡេដែរឬ? សុំលោកពិចារណាមើល៍ពុំដែលមានព្យាការីណាម្នាក់កើតពីស្រុកកាលីឡេឡើយ»។ [
53Ut chirix chic a'an, chixjunileb que'côeb sa' rochocheb.
53បន្ទាប់មក ម្នាក់ៗក៏វិលត្រឡប់ទៅផ្ទះរៀងៗខ្លួនវិញ។