1Sa' jun li hilobâl cutan li Jesús cô chi cua'ac sa' rochoch jun laj fariseo nim xcuanquil. Ut cuanqueb ajcui' cuib oxib laj fariseo yôqueb chixq'uebal retal li Jesús.
1មានថ្ងៃមួយជាថ្ងៃសប្ប័ទ ព្រះយេស៊ូយាងទៅសោយព្រះស្ងោយនៅផ្ទះរបស់មេដឹកនាំខាងគណៈផារីស៊ី ម្នាក់ អស់អ្នកដែលនៅផ្ទះនោះតាមឃ្លំាមើលព្រះអង្គ។
2Aran cuan jun li cuînk sip xakxo chiru li Jesús.
2មានបុរសម្នាក់កើតទាច ឈរនៅមុខព្រះអង្គ។
3Ut li Jesús quixye reheb laj tzolol chak'rab ut reheb laj fariseo: -¿C'a'ru naxye sa' li chak'rab? ¿Ma us q'uirtesînc sa' li hilobâl cutan? ¿Malaj ut inc'a' us? chan reheb.
3ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលសួរទៅពួកបណ្ឌិតខាងវិន័យ និង ពួកខាងគណៈផារីស៊ី ថា៖ «តើយើងមានសិទ្ធិមើលអ្នកជំងឺអោយបានជា នៅថ្ងៃសប្ប័ទឬទេ?»។
4Ut eb a'an tîc mâc'a' que'xye. Tojo'nak li Jesús quixchap li ruk' li cuînk ut quixq'uirtesi ut quixye re nak naru tâxic.
4គេនៅស្ងៀមទាំងអស់គ្នា ព្រះយេស៊ូហៅអ្នកជំងឺមក ហើយប្រោសគាត់អោយជា រួចអោយគាត់ត្រឡប់ទៅវិញ។
5Nak quixsuk'isi rib li Jesús, quixye reheb li cuanqueb aran: -¿Ani junak êre lâex tât'anek' ta junak xbûr malaj ut xbôyx sa' xjulel ha', ma inc'a' ta bi' tâxic sa' junpât chirisinquil usta hilobâl cutan? chan reheb.
5បន្ទាប់មក ព្រះអង្គមានព្រះបន្ទូលថា៖ «ក្នុងចំណោមអ្នករាល់គ្នា បើអ្នកណាម្នាក់មានកូន ឬ គោធ្លាក់អណ្ដូង ទោះបីថ្ងៃនោះជាថ្ងៃសប្ប័ទក៏ដោយ ក៏អ្នកនោះស្រង់វាឡើងជាបន្ទាន់មិនខាន»។
6Ut eb a'an chi tîc inc'a' que'xnau xsumenquil.
6គេពុំអាចឆ្លើយ តបនឹងព្រះអង្គអំពីសេចក្ដីទាំងនេះបានឡើយ។
7Li Jesús quixq'ue retal nak li bokbileb chi cua'ac sa' li cab a'an yôqueb chixsic'bal ru li na'ajej li neque'q'uehe' cui' li cuanqueb xcuanquil. Jo'can nak quixye jun li jaljôquil ru âtin reheb. Quixye:
7ព្រះយេស៊ូសង្កេតឃើញភ្ញៀវៗចេះតែរើសកន្លែងកិត្ដិយសអង្គុយ ព្រះអង្គក៏មានព្រះបន្ទូលជាប្រស្នាទៅគេថា៖
8-Nak texbokek' sa' junak sumlâc, mexc'ojla sa' li na'ajej li naq'uehe' reheb li cuanqueb xcuanquil. Mâre tâcuulak junak chic mas nim xcuanquil chêru lâex.
8«បើមានគេអញ្ជើញអ្នកទៅជប់លៀង ក្នុងពិធីមង្គលការណាមួយ សុំកុំទៅអង្គុយកន្លែងដែលគេបំរុងទុក សំរាប់ភ្ញៀវ កិត្ដិយស ក្រែងលោគេបានអញ្ជើញភ្ញៀវម្នាក់ទៀត មានឋានៈខ្ពស់ជាងអ្នក។
9Ut li xbokoc êre tâchâlk ut tixye êre, "Q'uehomak li na'ajej a'in re li cuînk a'in", cha'ak êre. Yôk chic êxutân nak texxic chi c'ojlâc sa' li na'ajej li neque'c'ojla cui' li mâc'a'eb xcuanquil.
9ប្រសិនបើម្ចាស់ផ្ទះបានអញ្ជើញអ្នកផង អញ្ជើញភ្ញៀវមានឋានៈខ្ពស់នោះផង គាត់មុខជាសុំអោយអ្នកទុកកន្លែងកិត្ដិយសជូនអ្នកមានឋានៈខ្ពស់ជាមិនខាន។ ពេលនោះអ្នកនឹងត្រូវអាម៉ាស់មុខ ហើយទៅអង្គុយកន្លែងអន់ជាងគេវិញ។
10Jo'can nak ninye êre nak texbokek' sa' junak sumlâc, chexc'ojlâk sa' li na'ajej li neque'c'ojla cui' li mâc'a'eb xcuanquil. Ut li xbokoc êre, tâchâlk ut tixye êre, "Quimkex, c'ojlankex arin sa' li châbil na'ajej", cha'ak êre. Chi jo'can tâq'uehek' êlok'al chiruheb chixjunileb li c'ojc'ôqueb sa' li mêx êrochben.
10ដូច្នេះ បើមានគេអញ្ជើញអ្នក ចូរទៅអង្គុយកន្លែងអន់ជាងគេសិន លុះដល់ម្ចាស់ផ្ទះពោលមកកាន់អ្នកថា "សំឡាញ់អើយ! សូមអ្នកមកអង្គុយនៅកន្លែងខាងមុខនេះវិញ" ពេលនោះ អ្នកនឹងមានកិត្ដិយស នៅចំពោះមុខភ្ញៀវទាំងអស់ដែលអង្គុយរួមតុជាមួយអ្នកជាមិនខាន។
11Jo'can nak chixjunileb li neque'xnimobresi ribeb, tâcubsîk xcuanquileb. Ut chixjunileb li neque'xcubsi ribeb, eb a'an te'q'uehek' xcuanquil, chan li Jesús.
11អ្នកណាលើកតម្កើងខ្លួនអ្នកនោះនឹងត្រូវគេបន្ទាបចុះ។ រីឯអ្នកដែលបន្ទាបខ្លួន នឹងត្រូវគេលើកតម្កើងវិញ»។
12Ut quixye ajcui' li Jesús re laj êchal cab: -Nak tatq'uehok chi tzacânc, malaj ut tâbânu junak nink'e, moco ca'aj cui' ta lâ cuamîg tâbokeb, chi moco ca'aj cui' eb lâ cuas ut eb lâ cuîtz'in, chi moco ca'aj cui' lâ cuech'alal, chi moco ca'aj cui' lâ cuech cabal li biomeb, xban nak eb a'an naru te'xbânu ajcui' jun nink'e ut tate'xbok ut te'xq'ue rêkaj châcuu.
12បន្ទាប់មក ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលទៅកាន់អ្នកដែលបានយាងព្រះអង្គមកសោយព្រះស្ងោយនោះថា៖«កាលណាអ្នកអញ្ជើញភ្ញៀវមកជប់លៀង ទោះបីថ្ងៃត្រង់ក្ដីល្ងាចក្ដី កុំអញ្ជើញមិត្ដភក្ដិបងប្អូន ញាតិសន្ដានរបស់អ្នក ឬ អ្នកជិតខាងដែលមានសម្បត្ដិស្ដុកស្ដម្ភនោះឡើយ ដ្បិតអ្នកទាំងនោះអញ្ជើញអ្នកតបស្នងវិញបាន។
13Nak tâbânu junak li nink'e, tâbok ajcui' eb li neba' ut eb li tokol rok ruk', ut eb li yêk rok ut eb li mutz',
13ផ្ទុយទៅវិញ ពេលណាអ្នកធ្វើពិធីជប់លៀងត្រូវអញ្ជើញអ្នកក្រីក្រ មនុស្សពិការ ខ្វិនខ្វាក់។
14xban nak eb a'an inc'a' târûk te'xq'ue rêkaj âcue. Abanan li Dios tatrosobtesi ut tixq'ue rêkaj âcue nak te'cuaclîk cui'chic chi yo'yo li tîqueb xch'ôl, chan li Jesús re.
14ធ្វើដូច្នេះ អ្នកនឹងមានសុភមង្គល ជាមិនខាន ដ្បិតអ្នកទាំងនោះពុំអាចតបស្នងអ្នកបានឡើយ គឺព្រះជាម្ចាស់វិញទេដែលនឹងតបស្នងជូនអ្នក នៅពេលមនុស្សសុចរិតរស់ឡើងវិញ»។
15Jun reheb li chunchûqueb sa' li mêx quirabi li c'a'ru quixye li Jesús ut quixye re: -Us xak re li ani tâtz'akônk chi cua'ac sa' li nink'e sa' lix nimajcual cuanquilal li Dios, chan.
15ក្រោយបានឮព្រះបន្ទូលទាំងនេះហើយ បុរសម្នាក់ដែលអង្គុយរួមតុជាមួយព្រះយេស៊ូ ទូលព្រះអង្គថា៖«អ្នកណាបានចូលរួមពិធីជប់លៀងក្នុងព្រះរាជ្យ របស់ព្រះជាម្ចាស់ អ្នកនោះប្រាកដជា មានសុភមង្គល ហើយ!»។
16Nak quichak'oc, li Jesús quixye jun li jaljôquil ru âtin re: Quicuan jun li cuînk quixc'ûb jun nimla nink'e ut nabaleb li quixbokeb chi cua'ac.
16ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលទៅគាត់ថា៖ «មានបុរសម្នាក់រៀបពិធីជប់លៀងមួយយ៉ាងធំ ហើយលោកបានអញ្ជើញ ភ្ញៀវជាច្រើន។
17Nak quicuulac xk'ehil li nink'e, quixtakla lix môs chixyebal reheb li bokbileb nak te'châlk chi cua'ac xban nak ac xyâlo' li tzacaêmk.
17លុះដល់ម៉ោងជប់លៀង លោកចាត់អ្នកបំរើអោយទៅប្រាប់ភ្ញៀវថា "ម្ហូបអាហារបានរៀបចំស្រេច ហើយសូមអញ្ជើញមក!"។
18Abanan chixjunileb que'oc xpatz'bal xcuybaleb. Jun quiyehoc: -Xinlok' jun inch'och'. Tento nak tinxic chirilbal. Tintz'âma châcuu nak tâcuy inmâc xban nak inc'a' tinxic, chan.
18ប៉ុន្ដែ ភ្ញៀវទាំងនោះដោះសាបន្ដបន្ទាប់គ្នា ម្នាក់និយាយទៅកាន់អ្នកបំរើថា "ខ្ញុំទើបនឹងទិញដីចំការមួយកន្លែង ខ្ញុំត្រូវតែចេញទៅមើលឥឡូវនេះ សូមមេត្ដាអភ័យទោសអោយខ្ញុំផង"។
19Ut li jun chic quixye: -Xinlok' ôb sumal inbôyx. Xic cue chirilbaleb. Nintz'âma châcuu nak tâcuy inmâc, chan.
19ម្នាក់និយាយថា "ខ្ញុំទើបនឹងទិញគោប្រាំនឹម ខ្ញុំត្រូវតែទៅទឹមវាសាក លមើលសូមមេត្ដាអភ័យទោសអោយខ្ញុំផង"។
20Ut li jun chic quixye: -Toje' xinsumla ut inc'a' chic naru tinxic, chan.
20ម្នាក់ទៀតពោលថា "ខ្ញុំទើបនឹងរៀបការប្រពន្ធខ្ញុំពុំអាចទៅចូលរួមក្នុងពិធីជប់លៀងបានឡើយ"។
21Li môs quisuk'i riq'uin lix patrón ut quixye re li c'a'ru que'xye li bokbileb. Quichal xjosk'il li patrón ut quixye re lix môs: -Ayu sa' c'ayil ut sa' eb li be ut tâbokeb li neba', eb li tokol rok ruk'eb, eb li yêk rokeb ut eb li mutz' ut tâc'ameb chak arin, chan.
21អ្នកបំរើវិលទៅជួបម្ចាស់ របស់ខ្លួនវិញ ហើយជំរាបលោកតាមដំណើររឿង។ ម្ចាស់ផ្ទះក៏ខឹង លោកប្រាប់ទៅអ្នកបំរើថា "ចូរប្រញាប់ចេញទៅ តាមទីផ្សារ ទៅតាមផ្លូវនានាក្នុងទីក្រុង ហើយប្រមូលមនុស្សក្រីក្រ មនុស្សពិការ និង មនុស្សខ្វាក់ខ្វិនមក"។
22Cô li môs ut quixbânu jo' quiyehe' re. Nak quisuk'i chak quixye re lix patrón: -Kâcua', xinbânu jo' xaye cue ut toj cuan nabal li na'ajej, chan.
22បន្ដិចក្រោយមក អ្នកបំរើជំរាបចៅហ្វាយវិញថា "លោកម្ចាស់! ខ្ញុំបាទបានធ្វើតាមបង្គាប់របស់លោកហើយតែកន្លែងអង្គុយនៅមាន សល់ទៀត"។
23Li patrón quixye re lix môs: -Tatxic chire li tenamit ut sa' c'alebâl ut tâcuelaji chak ruheb chi châlc sa' li nink'e re nak tânujak li cuochoch, chan.
23ម្ចាស់ផ្ទះប្រាប់ទៅអ្នកបំរើទៀតថា "ចូរទៅតាមផ្លូវស្រុកស្រែ តាមកៀនរបង ហើយបង្ខំមនុស្សម្នាអោយចូលមកពេញផ្ទះខ្ញុំ។
24Lâin ninye êre nak mâ jun reheb li bokbileb xbên cua te'tz'akônk riq'uin li nink'e li xinbânu, chan li patrón.
24ខ្ញុំសុំប្រាប់អ្នករាល់គ្នាថា ក្នុងចំណោមអស់អ្នកដែលខ្ញុំបានអញ្ជើញកាលពីមុននោះ គ្មាននរណាម្នាក់បានបរិភោគក្នុងពិធីជប់លៀងរបស់ខ្ញុំឡើយ!"»។
25Nak yô chi xic li Jesús nabaleb li tenamit yôqueb chi tâkênc re. Quixsuk'isi rib li Jesús ut quixye reheb:
25មានមហាជនជាច្រើនធ្វើដំណើរជាមួយព្រះយេស៊ូ។ ព្រះអង្គបែរព្រះភ័ក្ដ្រទៅរកគេ ហើយមានព្រះបន្ទូលថា៖
26-Li ani târaj tâkênc cue, tento nak tinixra chi tz'akal lâin chiruheb lix na' xyucua', li rixakil ut eb lix coc'al, ut eb li rech'alal jo' ajcui' lix yu'am. Cui inc'a' tinixra chi tz'akal, li jun a'an moco us ta chok' intzolom.
26«បើអ្នកណាចង់មកតាមខ្ញុំ តែមិនស្រឡាញ់ខ្ញុំខ្លំាងជាងឪពុកម្ដាយ ប្រពន្ធ កូន បងប្អូនប្រុសស្រី និង ជីវិតខ្លួនទេ អ្នកនោះពុំអាចធ្វើជាសិស្សរបស់ខ្ញុំបានឡើយ។
27Li ani târaj oc chok' intzolom, tento nak tinixtâke ut tixcuy xnumsinquil li raylal usta tâcamsîk sa' inc'aba'.
27អ្នកណាមិនលីឈើឆ្កាងរបស់ខ្លួន មកតាមខ្ញុំទេ អ្នកនោះក៏ពុំអាចធ្វើជាសិស្សរបស់ខ្ញុំបានដែរ។
28Cui cuan junak êre naraj tixyîb junak cab najt xteram, ¿ma inc'a' ta bi' tâc'ojlâk xbên cua chixbirbal rix ma cuan tz'akal lix tumin re tixchoy xyîbanquil li cab?
28ក្នុងចំណោមអ្នករាល់គ្នា ប្រសិនបើនរណាម្នាក់ចង់សង់ផ្ទះថ្មធំមួយ អ្នកនោះត្រូវអង្គុយគិតគូរមើលថ្លៃសង់ជាមុនសិនដើម្បីអោយដឹងថា តើខ្លួនមានប្រាក់ល្មមនឹងបង្ហើយសំណង់ ឬ យ៉ាងណា
29Cui tixq'ue lix cimiento li cab ut inc'a' chic târûk xchoybal, chixjunileb li te'ilok re te'xtiquib xse'enquil.
29ក្រែងលោចាក់គ្រឹះហើយ តែមិនអាចបង្ហើយបាន មនុស្សម្នាឃើញ មុខជាសើចចំអកអោយមិនខាន។
30Ut te'xye, -Li cuînk a'in quixtiquib cablac ut inc'a' naru xchoybal, cha'keb.
30គេនឹងពោល "មើលបុរសនេះសង់ផ្ទះ តែមិនអាចបង្ហើយបានទេ!"។
31¿Ma cuan ta bi' junak rey tâxic chi pletic riq'uin junak chic rey cui inc'a' tâc'ojlâk xbên cua chixc'oxlanquil ma tixcuy pletic rochbeneb lajêbak mil chi cuînk riq'uin li rey jun chic, li yô chi châlc chi pletic rochbeneb junmay mil chi cuînk?
31ម៉្យាងទៀត ប្រសិនបើមានស្ដេចមួយអង្គចេញទៅធ្វើសឹកសង្គ្រាម តទល់នឹងស្ដេចមួយអង្គទៀត ទ្រង់ត្រូវគង់គិតគូរជាមុនសិនថា បើទ្រង់មានទ័ពមួយម៉ឺននាក់ តើទ្រង់អាចតទល់នឹងបច្ចាមិត្ដដែលមានគ្នាពីរម៉ឺននាក់បានឬយ៉ាងណា
32Ut cui naxc'oxla nak inc'a' târûk, tixtaklaheb lix takl nak toj cuânkeb chi najt chixtz'âmanquil chiru li rey jun chic re nak te'canâk sa' usilal chi ribileb rib.
32បើឃើញថាមិនអាចតទល់បានទេ នោះទ្រង់នឹងចាត់រាជទូតអោយទៅសុំចរចារកសន្ដិភាព ក្នុងពេលដែលស្ដេចមួយអង្គទៀតនៅឆ្ងាយនៅឡើយ។
33Jo'can ajcui' lâex. Tento têc'oxla chi us c'a'ru têbânu xban nak li ani inc'a' naraj xcanabanquil li c'a'ru cuan re, li jun a'an moco us ta tâoc chok' intzolom.
33ដូច្នេះ ក្នុងចំណោមអ្នករាល់គ្នា បើអ្នកណាមិនលះបង់អ្វីៗទាំងអស់ដែលខ្លួនមានទេ អ្នកនោះមិនអាចធ្វើជាសិស្ស របស់ខ្ញុំបានឡើយ»។
34Li atz'am, a'an châbil. Abanan cui inc'a' chic qui', mâc'a' chic tâoc cui'.Inc'a' chic tâusâk chok' re li ch'och', chi moco chok' re li mul. Yal re tz'ekec' aj chic. Li ani târaj rabinquil li cuâtin, chixq'uehak retal li yôquin chixyebal.
34«អំបិលជារបស់មួយសំខាន់ណាស់។ ប៉ុន្ដែ បើវាបាត់ជាតិប្រៃហើយ តើធ្វើម្ដេចនឹងអោយវាប្រៃវិញបាន?។
35Inc'a' chic tâusâk chok' re li ch'och', chi moco chok' re li mul. Yal re tz'ekec' aj chic. Li ani târaj rabinquil li cuâtin, chixq'uehak retal li yôquin chixyebal.
35វាគ្មានសារប្រយោជន៍អ្វីទៀតទេ ទោះបីយកទៅលាយដីឬ លាយជី ក៏មិនកើតដែរ មានតែចាក់ចោលទៅខាងក្រៅប៉ុណ្ណោះ។ អស់អ្នកដែលឮពាក្យនេះ សូមយកទៅពិចារណាចុះ!»។