1Li Jesús cô sa' eb li tenamit chixyebal resil li châbil esilal. Ut quilaje'xbeni chixjunileb li tenamit ut li c'alebâl rochbeneb lix tzolom cablaju. Yô chixch'olobanquil lix yâlal chirix lix nimajcual cuanquilal li Dios.
1បន្ទាប់មកទៀត ព្រះយេស៊ូយាងទៅតាមក្រុងតាមភូមិនានា ទាំងប្រកាស និង ផ្សព្វផ្សាយដំណឹងល្អ អំពីព្រះរាជ្យ របស់ព្រះជាម្ចាស់។ សាវ័ក ទាំងដប់ពីររូបទៅជាមួយព្រះអង្គ
2Cuanqueb ajcui' ixk yôqueb chi ochbenînc reheb. Eb li ixk a'in, a'an eb li que'q'uirtesîc xyajeleb ut eb li que'isîc mâus aj musik'ej riq'uineb xban li Jesús. Sa' xyânkeb a'an cuan lix María. Lix Magdalena neque'xye ajcui' re. A'an li ixk li qui-isîc cuukub li mâus aj musik'ej riq'uin.
2ហើយមានស្ដ្រីខ្លះទៀតដែលព្រះអង្គបានប្រោសអោយជាពីជំងឺ និង បណ្ដេញវិញ្ញាណអាក្រក់ចេញ ក៏តាមទៅជាមួយដែរគឺមាននាងម៉ារីជាអ្នកស្រុកម៉ាដាឡា ដែលព្រះអង្គបានដេញអារក្សប្រាំពីរចេញពីនាង
3Cuan lix Susana sa' xyânkeb. Ut cuan ajcui' lix Juana li rixakil laj Chuza li quicuan chok' mertôm riq'uin laj Herodes. Ut cuanqueb ajcui' nabaleb chic li ixk rochbeneb. A'an eb li neque'tenk'an reheb riq'uin li c'a'ruheb re.
3នាងយ៉ូអាន់ ភរិយារបស់ឃូសា ជាមហាតលិករបស់ព្រះបាទហេរ៉ូដ នាងស៊ូសាន ព្រមទាំងស្ដ្រីឯទៀតៗជាច្រើនដែលបានចំណាយធនធានរបស់ខ្លួន ដើម្បីទំនុកបំរុងព្រះយេស៊ូ និង សិស្ស របស់ព្រះអង្គ។
4Nabaleb li tenamit que'ch'utla riq'uin li Jesús. Que'chal chak sa' eb li na'ajej yalak bar. Ut li Jesús qui-oc chixyebal jun li jaljôquil ru âtin reheb. Ut quixye:
4មានបណ្ដាជនច្រើនកុះករចេញពីទីក្រុងនានា មករកព្រះយេស៊ូ ព្រះអង្គមានព្រះបន្ទូលជាប្រស្នាដូចតទៅ៖
5-Jun aj acuinel cô chi âuc. Ut nak yô chixhirbal li iyaj, cuan li quinak chire be ut quiyek'îc. Que'chal li xul li neque'xic'an ut que'xcua' li iyaj.
5«មានបុរសម្នាក់ចេញទៅព្រោះគ្រាប់ពូជ។ ពេលគាត់ព្រោះ មានគ្រាប់ពូជខ្លះធ្លាក់ទៅលើផ្លូវត្រូវគេដើរជាន់ ហើយសត្វមកចឹកស៊ីអស់ទៅ។
6Ut cuan ajcui' li iyaj quinak sa' xyânk li pec. Quimok, abanan sa' junpât quichakic xban nak chaki li ch'och'.
6មានគ្រាប់ពូជខ្លះទៀត ធ្លាក់ទៅលើដីមានថ្ម កាលពន្លកដុះឡើង ក៏ក្រៀមស្វិត ទៅវិញ ព្រោះខ្វះទឹក។
7Ut cuan cui'chic li iyaj quinak sa' xyânk li q'uix. Ut nak quichamo' li q'uix sa' xbên, quixnat' li acuîmk.
7មានគ្រាប់ពូជខ្លះទៀតធ្លាក់ទៅលើដីមានបន្លា។ បន្លាដុះឡើងជាមួយគ្រាប់ពូជ ហើយរួបរឹតពូជនោះមិនអោយដុះឡើងបាន។
8Ut cuan cui'chic li iyaj quinak sa' li châbil ch'och'. Quimok ut quiq'ui ut quiûchin chi us. Quixq'ue o'takc'âl ru li junjûnk chi rok. Ut quixye cui'chic li Jesús, -Li ani târaj rabinquil li c'a'ru yôquin chixyebal, chixq'uehak retal li yôquin chixyebal, chan.
8មានគ្រាប់ពូជខ្លះទៀត ធ្លាក់ទៅលើដីមានជីជាតិល្អគ្រាប់ពូជដុះឡើងអោយផលមួយជាមួយរយ»។ ព្រះយេស៊ូបន្លឺព្រះសូរសៀងថែមទៀតថា៖ «អស់អ្នកដែលឮពាក្យនេះ សូមយកទៅពិចារណាចុះ!»។
9Ut eb lix tzolom que'xpatz' re: -¿C'a'ru xyâlal li jaljôquil ru âtin li xaye? chanqueb.
9សិស្ស របស់ព្រះយេស៊ូ ទូលសួរព្រះអង្គថា៖ «តើពាក្យប្រស្នានោះ មានន័យដូចម្ដេច?»។
10Quichak'oc li Jesús ut quixye reheb: -Lâex q'uebil êre xnaubal xyâlal li mukmûquil na'leb chirix lix nimajcual cuanquilal li Dios. A'ut li jun ch'ol chic li inc'a' neque'pâban, riq'uin jaljôquil ru âtin tâyemânk reheb. Usta yôqueb chi iloc, abanan inc'a' te'xq'ue retal. Usta yôqueb chi abînc, abanan inc'a' te'xtau xyâlal.
10ព្រះអង្គមានព្រះបន្ទូលតបថា៖ «ព្រះជាម្ចាស់បានប្រោសប្រទានអោយអ្នករាល់គ្នាយល់គំរោងការដ៏លាក់កំបាំងនៃព្រះរាជ្យ របស់ព្រះអង្គ។ ចំពោះអ្នកដទៃ ព្រះអង្គប្រើជាពាក្យប្រស្នាវិញ។ ដូច្នេះ ទោះបីគេមើល ក៏ពុំឃើញទោះបីគេស្ដាប់ ក៏ពុំយល់ដែរ។
11A'an a'in lix yâlal li jaljôquil ru âtin li xinye. Li iyaj, a'an retalil li râtin li Dios.
11រីឯប្រស្នានោះមានន័យដូចតទៅៈ គ្រាប់ពូជជាព្រះបន្ទូលរបស់ព្រះជាម្ចាស់។
12Ut li iyaj li quinak chire li be, a'an retalileb li neque'abin re li râtin li Dios. Nak ac xe'rabi li âtin, laj tza inc'a' naxcanabeb re te'xtau ru lix yâlal li râtin li Dios re nak inc'a' te'pâbânk ut te'colek'.
12មនុស្សខ្លះ ប្រៀបបីដូចជាផ្លូវ ដែលគ្រាប់ពូជធ្លាក់ គេបានស្ដាប់ព្រះបន្ទូល តែមារសាតាំង មកឆក់យកពីចិត្ដគេ ដើម្បីកុំអោយគេជឿ និង កុំអោយគេរួចជីវិត។
13Ut li iyaj li quinak sa' xyânk li pec, a'an retalileb li neque'abin re li râtin li Dios ut neque'xpâb chi saheb sa' xch'ôl. Abanan inc'a' nacana sa' xch'ôleb. Nak nayale' rix lix pâbâleb, inc'a' neque'xcuy xnumsinquil. Nach'inan ban xch'ôleb.
13មនុស្សខ្លះទៀតប្រៀបបីដូចជាដីមានថ្មកាលបានស្ដាប់ព្រះបន្ទូលហើយ គេទទួលយកដោយអំណរ។ ប៉ុន្ដែ គេជឿតែមួយភ្លែត ពុំទុកអោយព្រះបន្ទូលចាក់ឫសឡើយ គេបោះបង់ចោលជំនឿ នៅពេលណាមានការល្បួង។
14Ut li iyaj li quinak sa' xyânk li q'uix, a'an retalileb li neque'abin re li râtin li Dios. Neque'xpâb, abanan inc'a' neque'q'ui sa' xpâbâleb xban nak ca'aj cui' li c'a'ak re ru cuan sa' ruchich'och' neque'xc'oxla, li biomal ut xrâbal ru li c'a'ak chic re ru. A'an li naramoc lix yâlal chiruheb.
14គ្រាប់ពូជដែលធ្លាក់ទៅលើដីមានបន្លា ប្រៀបបីដូចជាអស់អ្នកដែលបានស្ដាប់ព្រះបន្ទូលតែចិត្ដខ្វល់ខ្វាយ ចិត្ដលោភលន់ចង់បានទ្រព្យសម្បត្ដិ និង ចិត្ដស្រើបស្រាល មករួបរឹតផលផ្លែមិនអោយទុំបានឡើយ។
15Ut li iyaj li quit'ane' sa' châbil ch'och', a'an retalileb li neque'abin re li râtin li Dios. Neque'xpâb li râtin chi anchaleb xch'ôl ut neque'q'ui sa' xpâbâleb, chan li Jesús.
15រីឯគ្រាប់ពូជធ្លាក់ទៅលើដីមានជីជាតិល្អ ប្រៀបបីដូចជាអស់អ្នកដែលស្ដាប់ព្រះបន្ទូល ហើយចងចាំទុកយ៉ាងស្មោះអស់ពីចិត្ដ រហូតដល់បានបង្កើតផលផ្លែជាច្រើន ដោយចិត្ដស៊ូទ្រាំ»។
16Ut li Jesús quixye ajcui' reheb: -Mâ ani tixloch junak candil ut tixq'ue ta rubel junak uc'al malaj ut tixq'ue ta rubel ch'ât. Tixq'ue ban sa' junak na'ajej najt xteram re nak cuânkeb sa' cutan li ani te'oc sa' li cab.
16«ពុំដែលមាននរណាអុជចង្កៀង ហើយយកធុងមកគ្របពីលើ ឬ យកទៅដាក់ក្រោមគ្រែឡើយ។ គេតែងយក ចង្កៀងទៅដាក់លើជើងចង្កៀង ដើម្បីបំភ្លឺអស់អ្នកដែលចូលក្នុងផ្ទះ។
17Jo'can ajcui' mâc'a' cuan chi mukmu chi inc'a' ta tânaumânk mokon. Ut li inc'a' natauman ru anakcuan, tâtaumânk ru mokon.
17គ្រប់ការលាក់កំបាំង នឹងត្រូវបើកអោយ គេដឹងហើយគ្រប់អាថ៌កំបាំង ក៏នឹងលេចមកអោយមនុស្សគ្រប់គ្នាស្គាល់ច្បាស់ដែរ។
18Jo'can ut cheq'uehak retal li c'a'ru têrabi xban nak li ani naxq'ue xch'ôl chixtaubal ru lix yâlal, tâq'uehek' mas xna'leb. Abanan li inc'a' naxq'ue xch'ôl chixtaubal ru, tâmak'ek' chiru li naxc'oxla nak naxnau, chan.
18ដូច្នេះ ចូរប្រុងប្រយ័ត្នអំពី របៀបដែលអ្នករាល់គ្នាស្ដាប់ ព្រោះអ្នកណាមានហើយ ព្រះជាម្ចាស់នឹងប្រទានអោយថែមទៀតតែអ្នកណាដែលគ្មាន ព្រះអង្គនឹងហូតយកនូវអ្វីៗដែលខ្លួនស្មានថាមាននោះផង»។
19Ut eb li rîtz'in li Jesús rochbeneb lix na' que'cuulac chi âtinac riq'uin. Abanan inc'a' que'ru chi oc cuan cui' li Jesús xban nak k'axal cui'chic nabaleb li cristian.
19មាតា និង បងប្អូនរបស់ព្រះយេស៊ូនាំគ្នាមករកព្រះអង្គ ប៉ុន្ដែ មិនអាចចូលទៅជិតព្រះអង្គបានឡើយ ព្រោះមាន មនុស្សច្រើនពេក។
20Ut quiyehe' resil re li Jesús: -Lâ na' ut eb lâ cuîtz'in cuanqueb chirix cab ut te'raj âcuâtinanquil, chan.
20មានគេទូលព្រះអង្គថា៖ «ម្ដាយលោក និង បងប្អូនលោកនៅខាងក្រៅ ចង់ជួបលោក»។
21Quichak'oc li Jesús ut quixye reheb: -Li ani neque'abin re li râtin li Dios ut neque'xbânu li c'a'ru naxye, a'aneb lin na' ut li cuîtz'in, chan li Jesús reheb.
21ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលទៅគេថា៖ «អស់អ្នកដែលស្ដាប់ព្រះបន្ទូលរបស់ព្រះជាម្ចាស់ ហើយប្រតិបត្ដិតាម គឺអ្នកនោះ ហើយជាម្ដាយ និង ជាបងប្អូនរបស់ខ្ញុំ»។
22Sa' jun li cutan li Jesús quixye reheb lix tzolom: -K'axonko jun pac'al li palau, chan reheb. Ut qui-oc sa' jun li jucub rochbeneb lix tzolom ut côeb.
22ថ្ងៃមួយ ព្រះយេស៊ូយាងចុះទូកជាមួយសិស្សព្រះអង្គមានព្រះបន្ទូលថា៖ «យើងនាំគ្នាឆ្លងទៅត្រើយម្ខាង»។ ពួកសិស្សក៏ចេញទូកទៅជាមួយព្រះអង្គ។
23Nak ac yôqueb chi xic chiru li palau, li Jesús quicuar. Sa' li hônal a'an quichal jun li câk-sut-ik' ut qui-oc chi nujac li ha' sa' li jucub ut yôqueb re chi subûnc sa' li palau.
23ពេលឆ្លងទៅនោះ ព្រះយេស៊ូផ្ទំលក់ ស្រាប់តែមានខ្យល់ព្យុះបក់បោកយ៉ាងខ្លាំង មកលើបឹង បណ្ដាលអោយទឹកជះចូលពេញទូក ហើយទាំងអស់គ្នាស្ថិតក្នុងភាពអាសន្ន។
24Eb lix tzolom côeb cuan cui' li Jesús ut que'rajsi. Ut que'xye re: -At tzolonel, at tzolonel, osoc' ke, chanqueb. Ut li Jesús qui-aj ru ut quixk'us li ik' ut quixk'us li palau ut ch'anamil quicana. Inc'a' chic qui-ec'an.
24ពួកសិស្សចូលទៅជិតព្រះយេស៊ូ ដាស់ព្រះអង្គថា៖ «ព្រះគ្រូ! ព្រះគ្រូ! យើងស្លាប់ឥឡូវហើយ»។ ព្រះយេស៊ូតើនឡើង មានព្រះបន្ទូលគំរាមខ្យល់ព្យុះ និង រលកយ៉ាងម៉ឺងម៉ាត់។ ខ្យល់ព្យុះ និង រលកក៏ស្ងប់ ហើយផ្ទៃទឹកក៏រាបស្មើដូចធម្មតាវិញ។
25Ut li Jesús quixye reheb: -¿C'a'ru xec'ul? ¿Ma mâc'a' chic êpâbâl? chan. C'ajo' nak qui-oc xc'a'uxeb ut que'xsach xch'ôl. Que'xye chi ribileb rib, -¿Chanru nak neque'abin li ik' ut li palau chiru li cuînk a'in? Ut, ¿chanru nak cuan xcuanquil chixk'usbaleb? chanqueb.
25ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលទៅពួកសិស្សថា៖ «ជំនឿរបស់អ្នករាល់គ្នានៅឯណា?»។ ពួកសិស្សភ័យស្ញប់ស្ញែង ព្រមទាំងស្ងើចសរសើរផង គេនិយាយគ្នាទៅវិញទៅមកថា៖ «តើលោកនេះមានឋានៈអ្វី បានជាបញ្ជាទៅខ្យល់ និង ទឹក ហើយខ្យល់ និង ទឹកស្ដាប់តាមបង្គាប់លោកដូច្នេះ?»។
26Li Jesús ut eb lix tzolom que'cuulac sa' li na'ajej Gadara li cuan jun pac'al li palau Galilea.
26ព្រះយេស៊ូ និង សិស្ស បានមកដល់ក្រុងគេរ៉ាស៊ីននៅត្រើយម្ខាង ទល់មុខស្រុកកាលីឡេ។
27Toje' ajcui' te'cuulak li Jesús nak quichal jun li cuînk li cuan sa' li tenamit a'an chi c'uluc re. Li cuînk a'an ac junxil cuan mâus aj musik'ej riq'uin. Inc'a' chic nacuan sa' rochoch chi moco naxq'ue chic rak'. Junes sa' li na'ajej li neque'muke' cui' li camenak nacuan.
27កាលព្រះអង្គយាងឡើងគោក មានបុរសម្នាក់ចេញពីក្រុងមករកព្រះអង្គ។ គាត់មានអារក្សចូល ហើយមិនស្លៀកពាក់ មិនរស់នៅក្នុងផ្ទះតាំងពីយូរមកហើយ គឺគាត់ស្នាក់នៅតែតាមទីបញ្ចុះសព។
28Nak quiril li Jesús li cuînk quixcuik'ib rib chiru. Quixjap re chixyebal: -¿C'a'ru tâcuaj cuiq'uin, at Jesús? Lâat li Ralal li nimajcual Dios. Nintz'âma châcuu nak minâch'i'ch'i'i, chan re.
28ពេលគាត់ឃើញព្រះយេស៊ូ គាត់ក្រាបទៀបព្រះបាទាព្រះអង្គ ហើយស្រែកយ៉ាងខ្លាំងថា៖ «ឱព្រះយេស៊ូជាព្រះបុត្រារបស់ព្រះជាម្ចាស់ដ៏ខ្ពង់ខ្ពស់បំផុតអើយ! តើព្រះអង្គចង់ធ្វើអ្វីទូលបង្គំ? សូមមេត្ដាកុំធ្វើទុក្ខទោសទូលបង្គំអី»។
29Quixye chi jo'can xban nak li Jesús ac yô chixyebal re li mâus aj musik'ej nak tâêlk riq'uin li cuînk. Nabal sut narahobtesîc li cuînk xban li mâus aj musik'ej. Neque'xbac' riq'uin ch'îch' ut riq'uin cadena. Abanan naxt'upi li cadena ut nac'ame' xban li mâus aj musik'ej sa' eb li na'ajej bar mâc'a' cuan.
29វិញ្ញាណអាក្រក់ទូលអង្វរដូច្នេះ ព្រោះព្រះយេស៊ូបានបញ្ជាវាអោយចេញពីបុរសនោះ វាចូលគាត់ច្រើនលើកច្រើនសាមកហើយ។ គេបានយកច្រវាក់ ចងដៃចងជើងគាត់ និង ដាក់ខ្នោះទុកមួយកន្លែង តែគាត់កាច់ច្រវាក់បាន ហើយអារក្សនាំគាត់ទៅទីស្មសាន។
30Li Jesús quixye re: -¿Ani âc'aba'? chan re. -Cuakib mil inc'aba' xban nak nabalo, chan nak quichak'oc.
30ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលសួរថា៖ «ឯងឈ្មោះអី?»។ វាឆ្លើយថា៖ «ទូលបង្គំឈ្មោះកងទ័ព»។ វាឆ្លើយដូច្នេះ ព្រោះមានអារក្សជាច្រើនចូលក្នុងបុរសនោះ។
31Ut eb li mâus aj musik'ej que'xtz'âma chiru li Jesús nak inc'a' tixtaklaheb sa' xbalba.
31អារក្សទាំងនោះបានទទូចអង្វរព្រះយេស៊ូ សូមកុំអោយព្រះអង្គបញ្ជូនពួកវាទៅនរកអវិចីឡើយ។
32Aran cuanqueb jun tûb li âk yôqueb chi ichajibc chiru li tzûl. Eb li mâus aj musik'ej que'xtz'âma chiru li Jesús nak tixtaklaheb chi oc riq'uineb li âk. Ut li Jesús quixcanabeb chi oc riq'uineb.
32នៅក្បែរនោះមានជ្រូកមួយហ្វូងធំកំពុងរកស៊ីតាមចង្កេះភ្នំ។ ពួកអារក្សបានអង្វរព្រះអង្គ សូមអនុញ្ញាតអោយវាចូលក្នុងជ្រូកទាំងនោះ ព្រះយេស៊ូក៏អនុញ្ញាតអោយ។
33Que'el li mâus aj musik'ej riq'uin li cuînk ut que'oc riq'uineb li âk. Eb li âk que'oc chi âlinac. Sa' xbên li ûl que'el chak ut toj sa' li palau coxe'nak ut aran que'cam.
33អារក្សចេញពីបុរសនោះចូលទៅក្នុងជ្រូក ហ្វូងជ្រូកបោលចុះតាមជំរាលភ្នំ តំរង់ទៅបឹង លង់ទឹកងាប់អស់ទៅ។
34Ut eb li yôqueb chi iloc reheb li âk que'côeb sa' ânil ut coxe'xye resil sa' li tenamit li c'a'ru quic'ulman jo' ajcui' sa' li c'alebâl.
34ពេលអ្នកថែរក្សា ហ្វូងជ្រូកឃើញហេតុការណ៍កើតឡើងដូច្នេះ ក៏រត់យករឿងនេះទៅប្រាប់អ្នកនៅទីក្រុង និង អ្នកនៅស្រុកស្រែ។
35Ut nabaleb li tenamit que'côeb chirilbal li c'a'ru quic'ulman. Que'cuulac cuan cui' li Jesús ut que'ril li cuînk li qui-isîc nabal chi mâus aj musik'ej riq'uin. Chunchu chiru li Jesús. Tikto chic ut tuktu chic xjolom. Riq'uin rilbal a'an que'sach xch'ôleb li tenamit.
35មនុស្សម្នានាំគ្នាចេញទៅមើលហេតុការណ៍នោះ។ គេចូលមករកព្រះយេស៊ូឃើញបុរសដែលអារក្សចូលពីមុន អង្គុយនៅទៀបព្រះបាទាព្រះអង្គ គាត់ស្លៀកពាក់ដឹងស្មារតីដូចធម្មតា គេក៏ស្ញែងខ្លាចព្រះអង្គ។
36Ut eb li que'iloc re li c'a'ru quic'ulman, que'xserak'i reheb li tenamit chanru nak quiq'uira li cuînk li quicuan mâus aj musik'ej riq'uin.
36អស់អ្នកដែល បានឃើញផ្ទាល់នឹងភ្នែក នាំគ្នារៀបរាប់អំពីរបៀបដែលព្រះយេស៊ូប្រោសបុរសអារក្សចូលនោះអោយបានជា។
37C'ajo' nak que'xucuac chixjunileb li tenamit li cuanqueb sa' eb li na'ajej li cuanqueb sa' xcuênt Gadara. Ut que'xtz'âma chiru li Jesús nak tâêlk sa' lix na'ajeb. Jo'can nak li Jesús qui-oc cui'chic sa' li jucub ut qui-el sa' li na'ajej a'an.
37អ្នកស្រុកនៅតំបន់គេរ៉ាស៊ីនទាំងអស់អង្វរព្រះយេស៊ូអោយចាកចេញពីស្រុកភូមិរបស់គេ ដ្បិតគេភ័យខ្លាចខ្លាំងណាស់។ ព្រះយេស៊ូក៏យាងចុះទូកត្រឡប់ទៅវិញ។
38Ut li cuînk li qui-isîc mâus aj musik'ej riq'uin quixye re li Jesús: -Xicakin châcuix, chan re. Abanan li Jesús quixye re: -Inc'a'. Canâkat.
38បុរសដែលអារក្សចូលពីមុននោះ បានអង្វរសុំនៅជាមួយព្រះអង្គដែរ ប៉ុន្ដែ ព្រះយេស៊ូមិនយល់ព្រមទេ។ ព្រះអង្គមានព្រះបន្ទូលថា៖
39Ayu sa' lâ cuochoch ut tâserak'i reheb chixjunileb chanru nak li Dios xruxtâna âcuu, chan li Jesús. Jo'can nak cô li cuînk ut quixserak'i reheb chixjunileb li cuanqueb sa' li tenamit chanru nak li Jesús quiruxtâna ru.
39«ចូរអ្នកត្រឡប់ទៅផ្ទះវិញចុះ ហើយរៀបរាប់ហេតុការណ៍ទាំងប៉ុន្មាន ដែលព្រះជាម្ចាស់បានប្រោសដល់អ្នក»។ បុរសនោះចេញទៅ ប្រកាសប្រាប់អោយអ្នកក្រុងដឹងអំពីការទាំងអស់ ដែលព្រះយេស៊ូបានប្រោសដល់គាត់។
40Nak li Jesús quinume' cui'chic jun pac'al li palau, li q'uila tenamit yôqueb chiroybeninquil chi saheb sa' xch'ôl.
40ពេលព្រះយេស៊ូយាងត្រឡប់មកពីត្រើយម្ខាងវិញបណ្ដាជននាំគ្នាមកទទួលព្រះអង្គ ព្រោះគេចាំមើលផ្លូវព្រះអង្គ គ្រប់ៗគ្នា។
41Ut sa' li hônal a'an quicuulac jun li cuînk aran aj Jairo xc'aba'. A'an li nataklan sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío. Nak quiril li Jesús, quixcuik'ib rib chiru ut quixtz'âma chiru nak tâxic sa' rochoch xban nak câmc re lix rabin.
41មានអ្នកទទួលខុសត្រូវលើសាលាប្រជុំ ម្នាក់ ឈ្មោះយ៉ៃរូសចូលមកជិតព្រះយេស៊ូក្រាបទៀបព្រះបាទាព្រះអង្គ អង្វរសូមព្រះអង្គយាងទៅផ្ទះគាត់
42Jun ajcui' lix rabin chiru. Cablaju chihab na cuan re. Ut eb li cristian yôqueb chixlatz'anquil li Jesús nak yô chi xic.
42ដ្បិតគាត់មានកូនស្រីតែមួយ អាយុប្រហែលដប់ពីរឆ្នាំ កំពុងឈឺ ជិតស្លាប់។ កាលព្រះយេស៊ូយាងទៅ នៅតាមផ្លូវ មានមហាជនប្រជ្រៀតគ្នាជុំវិញព្រះអង្គ។
43Sa' xyânkeb cuan jun li ixk cablaju chihab xticlajic xyajel. Junelic yô lix yajel li ixk a'an ut inc'a' chic natz'ap lix quiq'uel. Quixq'ue rib chi banec' riq'uin nabaleb aj banonel ut nabal li tumin quixsach. Abanan mâ jun quiru chi banoc re.
43ពេលនោះ មានស្ដ្រីម្នាក់ កើតជំងឺធ្លាក់ឈាមដប់ពីរឆ្នាំមកហើយ នាងបានចំណាយទ្រព្យសម្បត្ដិដែលនាងមានទាំងប៉ុន្មាន ដើម្បីអោយគ្រូពេទ្យព្យាបាល តែគ្មានគ្រូពេទ្យណាអាចមើលនាងជាបានឡើយ។
44Li ixk a'an quijiloc riq'uin li Jesús ut quixch'e' li rak'. Ut sa' ajcui' li hônal a'an quiq'uira li ixk.
44នាងមកពីក្រោយព្រះយេស៊ូ ហើយពាល់ជាយព្រះពស្ដ្រព្រះអង្គ ស្រាប់តែឈាមឈប់ធ្លាក់មួយរំពេច។
45Ut li Jesús quixye: -¿Ani xch'e'oc cue?- Ut chixjunileb que'chak'oc ut que'xye: -Lâo inc'a' yôco châch'e'bal.- Tojo'nak laj Pedro jo'queb ajcui' li cuanqueb rochben que'xye re: -At tzolonel, lâat nacacuil chanru nak yôqueb châlatz'anquil li tenamit. ¿C'a'ut nak nacapatz' ani xch'e'oc âcue? chanqueb re.
45ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលសួរថា៖ «នរណាពាល់ខ្ញុំ?»។ គេប្រកែកគ្រប់គ្នាថា គេមិនបានពាល់ព្រះអង្គទេ។ លោកពេត្រុសទូលថា៖ «ព្រះគ្រូអើយ បណ្ដាជនប្រជ្រៀតគ្នានៅជុំវិញព្រះគ្រូ ហើយគេប៉ះព្រះគ្រូទាំងអស់គ្នា»។
46Ut li Jesús quixye cui'chic reheb: -Lâin ninnau nak cuan ani xch'e'oc cue xban nak xcuec'a nak cuan ani xq'uira riq'uin incuanquil, chan.
46ប៉ុន្ដែ ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលថា៖«មានម្នាក់ពិតជាបានពាល់ខ្ញុំ ព្រោះខ្ញុំដឹងថាមានឫទ្ធានុភាពមួយចេញពីខ្លួនខ្ញុំទៅ»។
47Li ixk quixq'ue retal nak li Jesús naxnau nak xch'e' li rak'. Nasicsot xban xxiu li ixk. Sa' xch'ôl a'an nak tâch'ilâk xban li Jesús. Quixcuik'ib rib chiru li Jesús ut quixye re chiruheb chixjunileb li cristian c'a'ut nak quixch'e' li rak'. Ut quixye ajcui' re nak sa' ajcui' li hônal a'an xq'uira.
47ស្ដ្រីនោះមកក្រាបទៀប ព្រះបាទាព្រះយេស៊ូ ទាំងញ័ររន្ធត់ ព្រោះដឹងថាខ្លួនលាក់រឿងនេះមិនជិត។ នាងទូលព្រះអង្គនៅចំពោះមុខប្រជាជនទាំងមូល អំពីហេតុដែលនាំអោយនាងពាល់ព្រះអង្គ ហើយនាងបានជាពីជំងឺភ្លាម។
48Li Jesús quixye re: -Kana', xban nak xapâb nak cuan incuanquil châq'uirtesinquil, jo'can nak xatq'uira. Ayu chi sa sa' âch'ôl, chan.
48ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលទៅនាងថា៖«កូនស្រីអើយ! ជំនឿរបស់នាងបានសង្គ្រោះនាងហើយ សូមអញ្ជើញទៅដោយសុខសាន្ដចុះ»។
49Toj yô ajcui' chi âtinac li Jesús nak quichal jun li cuînk sa' rochoch laj Jairo li nataklan sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío ut quixye re laj Jairo: -Xcam lâ rabin. Mâch'i'ch'i'i chic laj tzolonel, chan re.
49កាលព្រះយេស៊ូ កំពុងតែមានព្រះបន្ទូលនៅឡើយ មានបុរសម្នាក់មកពីផ្ទះលោកយ៉ៃរូស ជំរាបគាត់ថា៖ «កូនស្រីលោកផុតដង្ហើមទៅហើយ សូមកុំរំខានលោកគ្រូធ្វើអ្វីទៀត!»។
50Nak quirabi li Jesús li c'a'ru quixye li cuînk, quixye re laj Jairo: -Matc'oxlac. Ca'aj cui' tâpâb ut lâ rabin tâcolek', chan.
50ព្រះយេស៊ូឮពាក្យបុរសនោះព្រះអង្គមានព្រះបន្ទូលទៅលោកៃយ៉រូសថា៖ «កុំខ្លាចអី អោយតែលោកជឿ កូនលោកនឹងបានរួចជីវិតពុំខាន»។
51Nak quicuulac li Jesús, mâ ani quixcanab chi oc sa' li cab. Ca'aj cui' laj Pedro, laj Jacobo ut laj Juan rochbeneb lix na' xyucua' li xka'al.
51លុះព្រះអង្គយាងទៅដល់ផ្ទះហើយ ព្រះអង្គមិនអនុញ្ញាតអោយអ្នកណាចូលជាមួយឡើយ លើកលែងតែលោកពេត្រុស លោកយ៉ូហាន លោកយ៉ាកុប និង ឪពុកម្ដាយក្មេងស្រីនោះប៉ុណ្ណោះ។
52Chixjunileb li cuanqueb aran japjôqueb re chi yâbac xban nak ac xcam. Ut li Jesús quixye reheb: -Mexyâbac. Li xka'al a'in moco camenak ta. Cuârc yô, chan.
52អ្នកដែលនៅទីនោះយំសោក អាណិតក្មេងនោះគ្រប់ៗគ្នា តែព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលថា៖ «កុំយំអី នាងមិនស្លាប់ទេ នាងគ្រាន់តែដេកលក់ទេតើ!»។
53Chixjunileb li cuanqueb aran que'xse'e li Jesús xban nak que'xnau nak li xka'al camenak chic.
53គេចំអកដាក់ព្រះអង្គ ដ្បិតគេដឹងច្បាស់ថានាងបានស្លាប់ពិតមែន។
54Abanan li Jesús quixchap chi ruk' li xka'al, ut quixye re: -At ch'ina xka'al, cuaclin, chan.
54ព្រះយេស៊ូចាប់ដៃក្មេងស្រីនោះ ហើយបន្លឺព្រះសូរសៀងយ៉ាងខ្លាំងថា៖«នាងអើយ! ក្រោកឡើង»។
55Sa' li hônal a'an quicuacli cui'chic chi yo'yo li xka'al. Ut li Jesús quixye reheb nak te'xq'ue chi cua'ac.Ut eb lix na' xyucua' sachsôqueb xch'ôl riq'uin li quic'ulman. Abanan li Jesús quixye reheb nak mâ ani aj e te'xserak'i li c'a'ru quic'ulman.
55រំពេចនោះ ព្រលឹងនាងក៏ត្រឡប់មកវិញ ហើយនាងក្រោកឡើងភ្លាម។ ព្រះយេស៊ូសុំអោយគេយកចំណីអាហារមកអោយនាងបរិភោគ។
56Ut eb lix na' xyucua' sachsôqueb xch'ôl riq'uin li quic'ulman. Abanan li Jesús quixye reheb nak mâ ani aj e te'xserak'i li c'a'ru quic'ulman.
56ឪពុកម្ដាយរបស់នាងងឿងឆ្ងល់ក្រៃលែង តែព្រះយេស៊ូហាមគេមិនអោយប្រាប់នរណាដឹងរឿងនេះឡើយ។