¹Jo'can nak ninye êre, cheq'uehak êch'ôl chi rahoc ut chesic'ak lê mâtan li naxq'ue li Santil Musik'ej. Li mâtan li k'axal lok', a'an xyebal resil li c'a'ru yô chi xc'utbal chêru li Dios.

¹Stíhajte lásku a snažte sa horlive o duchovné dary, ale viacej, aby ste prorokovali.

²Li ani naâtinac sa' jalanil âtin inc'a' naâtinac riq'uin li rech cristianil. Riq'uin ban li Dios naâtinac. Ut mâ ani nata'oc ru li c'a'ru naxye. Riq'uin xcuanquil li Santil Musik'ej naxye lix yâlal li inc'a' natauman ru.

²Lebo ten, kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu, lebo nikto nerozumie, ale duchom hovorí tajomstvá.

³Ut li ani naxye resil li nac'ute' chiru xban li Dios, li jun a'an naxtenk'aheb li rech aj pâbanelil sa' lix pâbâleb. Naxch'olob xyâlal chiruheb ut naxc'ojobeb xch'ôl.

³No, ten, kto prorokuje, hovorí ľuďom na vzdelanie, napomenutie a potešenie.

⁴Li ani naâtinac sa' jalanil âtin naxtenk'a rib xjunes rib. Abanan li ani naxch'olob xyâlal li râtin li Dios, li jun a'an naxtenk'aheb li rech aj pâbanelil sa' lix pâbâleb.

⁴Ten, kto hovorí jazykom, vzdeláva sám seba; ale ten, kto prorokuje, vzdeláva cirkev.

⁵Nacuaj raj nak chêjunilex tex-âtinak ta sa' jalanil âtin li inc'a' natauman ru. Abanan k'axal cui'chic nacuaj raj nak chêjunilex têye resil reheb lê ras êrîtz'in sa' lê râtinobâl c'a'ru quic'ute' chêru xban li Dios. K'axal us nak têye li râtin li Dios sa' lê râtinobâl chiru li âtinac sa' jalanil âtin li inc'a' natauman ru. Abanan cui junak naâtinac sa' jalanil âtin, tento nak tâjalmânk ru li râtin re nak eb laj pâbanel te'xtau ru li c'a'ru tixye ut te'tenk'âk xban.

⁵A chcel by som, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale radšej, aby ste prorokovali; lebo je väčší ten, kto prorokuje, ako ten, kto hovorí jazykmi, krome ak by aj vykladal, aby sa vzdelávala cirkev.

⁶Ex inhermân, ¿c'a'ru tâoc cui' êre nak tincuulak êriq'uin ut tinâtinak êriq'uin sa' jalanil âtin li inc'a' natauman ru? Mâc'a' aj e. Abanan cui tinâtinak êriq'uin sa' lê râtinobâl, texintenk'a nak tinch'olob xyâlal chêru jo' quic'ute' chicuu xban li Dios. Ut tâc'anjelak chêru cui tinye êre li râtin li Dios ut tinye êre c'a'ru tâc'ulmânk jo' tz'îbanbil sa' li Santil Hu.

⁶No, teraz, bratia, keby som prišiel k vám hovoriac jazykmi, čo by som vám prospel, keby som vám nehovoril buď zjavením buď známosťou buď proroctvom buď učením?

⁷Ut jo'can ajcui' li c'a'ak re ru inc'a' yo'yo jo' li xôlb ut li arpa. Cui inc'a' nach'e'man chi tz'akal inc'a' nac'utun li c'a'ru yô chixyâbasinquil ut mâc'a' rajbal nak nach'e'man.

⁷Veď aj bezdušné veci, vydávajúce zvuk, buď píšťala buď harfa, keby nedaly rozdielneho zvuku, jakože sa bude vedieť, čo sa píska alebo hrá?

⁸Ut nak tâyâbasîk li trompeta re xbokbaleb li soldado, cui inc'a' ch'olch'o ru lix yâb, ¿ma te'xcauresi ta bi' rib chi xic chi pletic?

⁸Alebo tiež keby trúba vydala neistý zvuk, kto sa bude chystať do boja?

⁹Ut jo'can ajcui' lâex cui inc'a' nequex-âtinac chi tz'akal re ru, ¿chanru nak tâtaumânk ru li c'a'ru yôquex chixyebal? Yal na-oso' sa' ik' ut mâc'a' rajbal li têye.

⁹Tak aj vy, keď ste jazykom nevydali srozumiteľného slova, jako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Lebo budete hovoriť do povetria.

¹⁰Yâl nak q'uila pây chi âtinobâl cuan sa' ruchich'och' ut chixjunil cuan xyâlal ut natauman ru.

¹⁰Tak mnoho je, keby prišlo na to, rôznych zvukov na svete, a nič nie je bez zvuku;

¹¹Abanan cui lâin inc'a' nintau ru li râtinobâl junak, li jun a'an mâc'a' rajbal nak yôk chi âtinac cuiq'uin ut mâc'a' ajcui' rajbal nak yôkin chi âtinac riq'uin.

¹¹keby som tedy neznal moci čiže smyslu hlasu, budem tomu, kto hovorí, barbarom, a ten, kto hovorí, bude u mňa barbarom.

¹²Lâex nequeraj xc'ulbal li mâtan naxq'ue li Santil Musik'ej. Abanan lâin ninye êre chesic'ak li mâtan li natenk'an reheb chixjunileb laj pâbanel.

¹²Tak aj vy, preto že ste horlivcami za duchovné dary, na vzdelanie cirkvi hľadajte, aby ste hojneli.

¹³Ut li ani cuan xmâtan chi âtinac sa' jalanil âtin, li inc'a' natauman ru, chixtz'âmahak chiru li Dios re nak târûk tixye xyâlal li c'a'ru quixye sa' li jalanil âtin re nak târûk tixch'olob xyâlal chiruheb li rech aj pâbanelil.

¹³Pre tú príčinu ten, kto hovorí jazykom, nech sa modlí, že by vykladal.

¹⁴Cui lâin tintijok sa' jalanil âtin lin musik' tâtijok ut lâin inc'a' nintau ru li c'a'ru tinye chi moco tixtenk'aheb li cuech aj pâbanelil.

¹⁴Lebo keď sa modlím jazykom, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez užitku.

¹⁵¿C'a'ru tinbânu chi jo'canan? Tintijok riq'uin lin musik' chi inc'a' tintau ru li tinye ut tento ajcui' nak tintijok riq'uin lin c'a'ux re nak tâtaumânk ru li c'a'ru tinye. Ut tinbichânk riq'uin lin musik' chi inc'a' tintau ru li tinye ut tinbichânk ajcui' riq'uin lin c'a'ux re nak tâtaumânk ru li c'a'ru tinye.

¹⁵Čo tedy robiť? Budem sa modliť duchom, ale sa budem modliť aj mysľou; budem spievať chvály duchom, ale budem spievať chvály aj mysľou.

¹⁶Cuan li inc'a' neque'xtau ru lix yâlal chirix li jalanil âtin. Cui yôcat chixlok'oninquil li Dios ca'aj cui' riq'uin lâ musik', eb a'an inc'a' te'xtau ru li tâye xban nak yôcat chi âtinac sa' jalanil âtin. ¿Chan put ru nak te'xye "jo'can taxak" cui inc'a' neque'xtau ru li yôcat chixyebal?

¹⁶Pretože keby si dobrorečil duchom, ako potom ten, kto zaujíma miesto prostého človeka, povie na tvoje ďakovanie ameň, keď nevie, čo hovoríš?

¹⁷Yâl nak yôcat chixlok'oninquil li Dios, abanan li jun chic inc'a' tâtenk'âk xban lâ tij xban nak inc'a' naxtau ru li c'a'ru yôcat chixyebal.

¹⁷Lebo ty síce dobre ďakuješ, ale druhý sa nevzdeláva.

¹⁸Ninbantioxi chiru li Dios nak nabal sut ninâtinac sa' jalanil âtin. Lâex inc'a' quex-âtinac nabal sut sa' jalanil âtin jo' lâin.

¹⁸Ďakujem svojmu Bohu, že viacej hovorím jazykmi ako vy všetci;

¹⁹Aban lâin ninye nak sa' xyânkeb laj pâbanel k'axal us raj nak tinye cuib oxibak chi âtin li te'xtau ru re nak tebintzol chi tz'akal chiru nak tinye lajêbak mil chi âtin sa' jalanil âtin ut inc'a' te'xtau ru li tinye.

¹⁹ale v sbore by som chcel prehovoriť radšej päť slov svojou mysľou, srozumiteľne, aby som aj iných poučil, než desať tisíc slov jazykom.

²⁰Ex inhermân, chanchanakex li c'ula'al xban nak eb li c'ula'al inc'a' neque'xbânu li mâusilal. Abanan mexc'oxlac jo' neque'c'oxlac li coc'al. Tz'akalak ban re ru lê c'a'ux xban nak moco coc'alex ta chic.

²⁰Bratia, nebuďte deťmi rozumom, lež zlobou buďte nedospelými, ale rozumom buďte dokonalí.

²¹Jo'ca'in tz'îbanbil sa' li Santil Hu li quixye li Dios najter chirixeb laj Israel: Eb lin tenamit inc'a' neque'raj rabinquil li cuâtin. Jo'can nak sa' jalan âtinobâl tincuâtinaheb. Tintakla jalan xtenamit chixyebal li cuâtin reheb. Abanan chi moco chi jo'can tine'rabi, chan li Kâcua'. (Isa. 28:11-12)

²¹V zákone je napísané: Inými jazykmi a inými rtami budem hovoriť tomuto ľudu; ale ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán.

²²Riq'uin a âtin a'in nakanau nak li mâtan re âtinac sa' jalan âtinobâl, a'an q'uebil jo' retalil lix cuanquilal li Dios chiruheb li mâcua'eb aj pâbanel. Ut li mâtan re xyebal li c'a'ru naxc'utbesi li Dios, a'an q'uebil re xtenk'anquileb laj pâbanel.

²²Takže jazyky sú na znamenie, a nie tým, ktorí veria, ale neveriacim; a proroctvo nie neveriacim, ale tým, ktorí veria.

²³Nak eb laj pâbanel te'xch'utub ribeb ut cui chixjunileb te'oc chi âtinac sa' jalan âtin inc'a' natauman ru, cui te'oc aran li mâcua'eb aj pâbanel malaj te'oc aran li inc'a' neque'xtau ru li na'leb a'in, te'xye nak lôqueb ru.

²³Keby sa tedy dovedna sišiel celý sbor, a všetci by hovorili jazykmi, a vošli by ta prostí ľudia, ktorí sa nerozumejú do vecí, alebo neveriaci, či nepovedia, že bláznite?

²⁴Abanan cui eb laj pâbanel te'xch'olob xyâlal li c'a'ru quiyehe' reheb xban li Dios, nak tox-oc sa' xyânkeb junak mâcua' aj pâbanel malaj li toj mâji' naxtau ru lix yâlal a'an, li jun a'an tixq'ue retal nak a'an aj mâc ut tixq'ue ajcui' retal li c'a'ru yô chirabinquil.

²⁴Ale keby všetci prorokovali, a vošiel by niekto neveriaci alebo prostý, bude káravo usviedčaný od všetkých, súdený od všetkých,

²⁵Li Dios tixc'ut chiru chi tz'akal c'a'ru cuan sa' xch'ôl. Ut li jun a'an tixcuik'ib rib ut tixlok'oni li Dios ut tixye nak relic chi yâl li Dios cuan sa' xyânkeb laj pâbanel.

²⁵a tak budú zjavované tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár a bude sa klaňať Bohu vyznávajúc, že je skutočne Bôh medzi vami.

²⁶Ex hermân, a'an a'in li nacuaj xyebal êre. Nak têch'utub êrib chixlok'oninquil li Dios, jalan jalânk têbânu chêjûnkalex. Cuan tixc'am chak junak bich; cuan li tâq'uehok na'leb; cuan li tâyehok re li quic'ute' chiru xban li Dios; cuan li tâyehok junak na'leb riq'uin jalanil âtin ut cuan ajcui' li tâjalok ru li tâyemânk sa' li jalanil âtin. Abanan chixjunil li têbânu, chebânuhak re xtenk'anquileb laj pâbanel chi q'uîc sa' lix pâbâleb.

²⁶Tak čo tedy robiť, bratia? Keď sa schádzate, každý z vás má žalm, má učenie, má zjavenie, má jazyk, má výklad - všetko nech je na vzdelanie.

²⁷Cui cuanqueb li te'raj âtinac sa' jalanil âtin, naru neque'âtinac cuibak malaj oxibak ut chixjûnkaleb te'âtinak. Ut cuânk ajcui' junak chic li tâjalok ru li te'xye.

²⁷Buď že hovorí niekto jazykom, po dvoch alebo najviac traja a jeden po druhom, a jeden nech vykladá.

²⁸Abanan cui mâ ani naru tâjalok ru li jalanil âtin, inc'a' te'âtinak sa' jalanil âtin sa' li ch'utubaj ib. Yal sa' xch'ôleb ban te'âtinak chiru li Dios.

²⁸A keby nebolo vykladača, nech mlčí v sbore, a nech hovorí sám sebe a Bohu.

²⁹Cheq'ueheb chi âtinac cuibak malaj oxibak li profeta li neque'yehoc resil li c'a'ru quic'ute' chiruheb xban li Dios, ut li jun ch'ol chic te'tz'ilok âtin chirix re xnaubal ma riq'uin na li Dios xchal chak li xe'xye.

²⁹A proroci nech hovoria dvaja alebo traja, a druhí nech rozsudzujú.

³⁰Ut cui cuan c'a'ru tâc'utek' xban li Dios chiru li ani c'ojc'o aran sa' li ch'utubaj ib, li jun a'an tixtz'âma chiru li yô chi âtinac nak tixye li c'a'ru xc'ute' chiru xban li Dios. Ut li ani yô chi âtinac chixq'uehak xna'aj re tââtinak.

³⁰A keby bolo niečo zjavené druhému, kto sedí, prvý nech mlčí.

³¹Chêjunjûnkalex târûk têye li c'a'ru xc'ute' chêru xban li Dios re nak chixjunileb laj pâbanel te'xtzol rib ut tâcacuûk xch'ôleb sa' lix pâbâleb.

³¹Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci učili a všetci sa potešovali

³²Cui yâl nak li Dios xc'utuc chêru li c'a'ru têye, li Dios textenk'a chiroybeninquil jok'e tex-oc chi âtinac re nak chi jo'can chêjunjûnkalex tex-âtinak.

³²(A duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom;

³³Li Dios inc'a' naraj nak tâcuânk li po'oj ib sa' xyânkeb laj pâbanel. Naraj ban nak cuânk li tuktûquil usilal sa' xyânkeb.

³³lebo Bôh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja), ako vo všetkých sboroch svätých.

³⁴Eb li ixk inc'a' te'âtinak sa' li ch'utubaj ib re xlok'oninquil li Dios. Te'xpâb a'in xban nak jo'can tz'îbanbil sa' lix chak'rabeb laj judío. Jo'ca'in na-uxman sa' xyânkeb chixjunileb laj pâbanel yalak bar.

³⁴Vaše ženy nech mlčia v sboroch, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale podriaďovať sa, jako i zákon hovorí.

³⁵Cui cuan c'a' re ru te'raj xnaubal che'xpatz'ak reheb lix bêlom nak te'cuulak sa' rochocheb ut a'an tixch'olob xyâlal. Xutânal chok' reheb cui tââtinak junak ixk sa' xyânkeb nak ch'utch'ûqueb chixlok'oninquil li Dios.

³⁵A jestli sa chcú niečo naučiť, nech sa doma pýtajú svojich vlastných mužov, lebo je mrzká vec žene hovoriť v sbore.

³⁶Chijulticok' êre nak mâcua'ex lâex quextiquiban chak re li râtin li Dios. Ac cuan ajcui' chalen chak junxil. Ut moco ca'aj cui' ta lâex quex-abin re.

³⁶Alebo či od vás vyšlo slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo?

³⁷Mâre cuan sa' êyânk li naxc'oxla nak a'an profeta malaj naxc'oxla nak cuan jun chic xmâtan q'uebil re xban li Santil Musik'ej. Cui jo'can naxc'oxla, chixnauhak nak li yôquin chixtz'îbanquil sa' li hu a'in, a'an ajcui' li chak'rab q'uebil cue xban li Dios.

³⁷Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to prikázania Pánove.

³⁸Ut cui cuan junak inc'a' naxpâb li yôquin chixtz'îbanquil, lâex inc'a' ajcui' têpâb li c'a'ru tixye a'an.

³⁸Ale ak niekto nevie, nech nevie.

³⁹Jo'can ut ex inhermân, cheq'uehak êch'ôl chixch'olobanquil xyâlal li c'a'ru quic'ute' chêru xban li Dios ut mêram chiru li ani naraj âtinac sa' jalanil âtin.Abanan li c'a'ru têbânu nak têch'utub êrib, chebânuhak chixjunil chi tz'akal re ru ut sa' xyâlal.

³⁹A tak, moji bratia, snažte sa horlive, aby ste prorokovali, a hovoriť jazykmi nebráňte,

⁴⁰Abanan li c'a'ru têbânu nak têch'utub êrib, chebânuhak chixjunil chi tz'akal re ru ut sa' xyâlal.

⁴⁰a všetko nech sa deje slušne a podľa poriadku.