¹Li nacuaj xyebal êre a'an a'in: nak toj ca'ch'in, li tâêchanînk re li jun cablal chanchan junak môs. Mâc'a' naru naxch'e' xban nak mâji' natz'akloc xchihab usta a'an laj êchal re chixjunil.

¹Ale hovorím: Po celý čas, dokiaľ je dedič nedospelý, v ničom nie je rozdielny od sluhu, hoci je pánom všetkého;

²Toj cuan rubel xcuanquil li na-iloc re ut li nataklan re toj tâtz'aklok ru lix chihab jo' quixye lix yucua'.

²ale je pod tútormi a pod správcami, až do času, ktorý určil otec.

³Jo'can ajcui' lâo. Junxil chanchano coc'al. Cocuan rubel xcuanquil li najter na'leb nak toj mâji' nakanau bar cuan li yâl.

³Tak i my: keď sme boli nedospelí, boli sme podrobení pod živly sveta, v službu.

⁴Abanan nak quicuulac xk'ehil, li Dios quixtakla li Ralal chi yo'lâc sa' ruchich'och' riq'uin jun li ixk. Ut quicuan ajcui' rubel xcuanquil li najter chak'rab.

⁴Ale keď prišla plnosť času, poslal Bôh svojho Syna, pošlého zo ženy, podrobeného pod zákon,

⁵Li Dios quixtakla li Ralal re nak a'an tâcolok reheb li cuanqueb rubel xcuanquil li chak'rab. Quixbânu a'in re nak lâo naru to-oc chok' ralal xc'ajol.

⁵aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil, aby sme vzali nám určené synovstvo.

⁶Re xc'utbal chiku nak lâo chic ralal xc'ajol, li Dios quixtakla li Santil Musik'ej re nak tâcuânk kiq'uin. Ut xban nak cuan li Santil Musik'ej kiq'uin, jo'can nak naru nakaye re li Dios, “at inYucua'.”

⁶A že ste synovia, poslal Bôh Ducha svojho Syna do našich sŕdc, ktorý volá: Abba Otče!

⁷Jo'can ut anakcuan mâcua'ex chic lok'bil môs. Lâex ban chic ralal li Dios. Ut xban nak lâex chic ralal li Dios, têrêchani ajcui' li yechi'inbil reheb li ralal xc'ajol xban nak jo'can quiraj li Dios.

⁷Takže už nie si sluha, ale syn, a jestli syn, aj dedič Boží skrze Krista.

⁸Nak toj mâji' nequepâb chak li Dios, quelok'oniheb li mâcua'eb tz'akal dios ut quexc'anjelac chak chiruheb.

⁸Ale vtedy neznajúc Boha slúžili ste bohom, ktorí prírodou nie sú nimi.

⁹Anakcuan ac xexpâban ut rehex chic li Dios. ¿C'a'ut nak têraj cui'chic suk'îc chi c'anjelac sa' lê najteril na'leb li mâc'a' na-oc cui'? Ut, ¿c'a'ut nak têraj cui'chic xq'uebal êrib rubel xcuanquil li najter chak'rab?

⁹Ale teraz poznajúc Boha, ba čo viac, poznaní súc od Boha, jakože sa opät obraciate k bezvládnym a biednym živlom, ktorým chcete zase slúžiť znova?

¹⁰Lâex yôquex cui'chic chixbânunquil lê najteril na'leb nak nequenink'ei eb li cutan, li po ut li chihab ut li c'a'ak chic re ru chi nink'ehil.

¹⁰Bedlivo pozorujete na dni, mesiace, časy a roky.

¹¹Nachal inc'a'ux êban. Mâre yal mâc'a' rajbal nak xinc'anjelac sa' êyânk.

¹¹Bojím sa o vás, aby som nejako nebol nadarmo pracoval na vás.

¹²Ex inhermân, usta lâin aj judío, xcuisi cuib rubel xcuanquil li chak'rab. Nintz'âma chêru nak têbânu jo' xinbânu lâin. Mêq'ue chic êrib rubel xcuanquil li chak'rab. Lâex mâc'a' junak raylal xebânu cue.

¹²Buďte jako ja, lebo aj ja som ako vy, bratia, prosím vás. Nič ste mi neublížili.

¹³Lâex nequenau nak xban nak quinyajer, quincana Galacia. Jo'can nak quiru quinye resil li evangelio êre xbên cua.

¹³A viete, že som vám tam prv pre slabosť tela zvestoval evanjelium.

¹⁴Lâin ninnau nak ch'a'aj raj chok' êre cuilbal sa' lin yajel. Abanan inc'a' xinêtz'ektâna ut inc'a' xic' quinêril. Xinêril ban jo' junak x-ángel li Dios ut xinêc'ul jo' nak xec'ul raj li Jesucristo.

¹⁴A nepohŕdli ste mojím pokušením na mojom tele ani ste ním neopovrhli, ale ako anjela Božieho ste ma prijali, jako Krista Ježiša.

¹⁵¿Bar cuan lix sahil sa' lê ch'ôl querec'a nak quincuan êriq'uin junxil? Li Dios naxnau nak cui ta quiru xbânunquil, querisi raj xnak' lê ru ut queq'ue raj cue.

¹⁵Jaké bolo teda vaše blahoslavenstvo a kde je?! Lebo vám dávam svedoctvo, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili svoje oči a dali mi.

¹⁶¿Ma xic' chic niquinêril anakcuan yal xban nak xinye êre lix yâlal chi jo'canan?

¹⁶Tak teda som sa vám stal nepriateľom pravdu vám hovoriac?

¹⁷Chanchan k'axal nequera eb laj balak'. Abanan mâcua' usilal li te'raj êriq'uin. Êbalak'inquil ban li te'raj. Eb a'an te'raj nak têrisi êrib cuiq'uin re nak eb a'an chic li têtâke.

¹⁷Nedobre horlia za vás, ale vytvoriť vás chcú, aby ste za nich horlili.

¹⁸Us cui te'raj êtenk'anquil cui chi anchal xch'ôleb te'xbânu. Abanan tento te'xbânu chi junelic ut mâcua' ca'aj cui' nak cuanquin êriq'uin.

¹⁸A dobre je horliť v dobrom vždycky, a nie len v tedy, keď som prítomný u vás.

¹⁹Ex inhermân, chanchanex incoc'al nak nequexcuil. C'ajo' nak nayot'e' inch'ôl sa' êc'aba' lâex. Chanchan li raylal li naxc'ul li ixk li cuânc re xc'ula'al. C'ajo' naraho' inch'ôl nak toj mâji' nequek'axtesi êrib chi tz'akal rubel rok ruk' li Cristo.

¹⁹Moje deti, ktorých zase rodím v bolestiach, dokiaľ nebude Kristus vypodobený vo vás!

²⁰Nacuaj ta ac cuanquin êriq'uin anakcuan re nak tinnau chanru tinâtinak êriq'uin. C'ajo' inc'a'ux chêrix xban nak inc'a' ninnau chanru cuanquex.

²⁰No, chcel by som teraz byť prítomný u vás a zmeniť svoj hlas, lebo som v rozpakoch o vás.

²¹Lâex li toj têraj cuânc rubel xcuanquil li najter chak'rab, ¿c'a'ut nak inc'a' nequeq'ue retal li c'a'ru naxye?

²¹Povedzte mi vy, ktorí to chcete byť pod zákonom, či nečujete zákona?

²²Tz'îbanbil retalil nak laj Abraham quicuan cuib li ralal, jun riq'uin li lok'bil môs ut li jun chic riq'uin li tz'akal rixakil. (Gén. 21:2-9)

²²Lebo je napísané, že Abrahám mal dvoch synov, jedného od dievky, otrokyne, a jedného od slobodnej, zákonitej ženy.

²³Ut li ralal laj Abraham li quicuan riq'uin li lok'bil môs, a'an moco yechi'inbil ta xban li Dios. Quiyo'la jo' neque'yo'la chixjunileb sa' ruchich'och'. Abanan li ralal li quiyo'la riq'uin li tz'akal rixakil, a'an quiyo'la xban nak yechi'inbil reheb xban li Dios.

²³Ale ten od dievky sa narodil podľa tela a ten zo slobodnej zo zasľúbením,

²⁴Cuan xyâlal nak quixc'ul chi jo'ca'in laj Abraham. A'an a'in lix yâlal: Li cuib chi ixk, a'aneb retalil li cuib chi contrato li quixbânu li Dios riq'uineb laj Abraham ut laj Moisés. Lix Agar, li lok'bil môs, a'an retalil li contrato quixbânu li Dios sa' li tzûl Sinaí. Ut li toj cuanqueb rubel xcuanquil li najter chak'rab chanchaneb li lok'bil môs jo' li ralal xc'ajol lix Agar.

²⁴ktoré to veci sú alegóriou, obrazom lebo to sú tie dve smluvy, jedna s vrchu Sinai, rodiaca deti v rabstvo, a to je Hagar.

²⁵Lix Agar, a'an retalil li tzûl Sinaí li cuan Arabia. A'an ajcui' retalil li tenamit Jerusalén. Ut eb laj Jerusalén chanchaneb li lok'bil môs nak cuanqueb, xban nak toj cuanqueb rubel xcuanquil li najter chak'rab.

²⁵Lebo Hagarou je vrch Sinai v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo aj on slúži v rabstve so svojimi deťmi.

²⁶Abanan lix Sara, a'an retalil li Jerusalén li cuan sa' choxa. Ut lâo ralal xc'ajol a'an.

²⁶Ale ten vrchný Jeruzalem je slobodnou, ktorý je matkou všetkých nás.

²⁷Jo'ca'in tz'îbanbil sa' li Santil Hu: Chisahok' taxak sa' âch'ôl, at ixk, li inc'a' nacatq'uiresin. Jap âcue xban xsahil âch'ôl lâat li inc'a' âcuec'ahom xrahil li alânc, lâat li tz'ektânanbilat xban lâ bêlom. Chisahok' taxak sa' âch'ôl xban nak k'axal nabal cui'chic lâ cualal âc'ajol tâcuânk chiruheb li ralal xc'ajol li lok'bil môs. (Isa. 54:1)

²⁷Lebo je napísané: Veseľ sa, neplodná, ty, ktorá nerodíš! Vykríkni a zvolaj, ktorá nepracuješ ku porodu! Lebo viacej bude mať detí opustená ako tá, ktorá má muža.

²⁸Ex inhermân, lâo jo' laj Isaac. Lâo chic ralal xc'ajol li Dios xban li c'a'ru quiyechi'îc re laj Abraham xban li Dios.

²⁸Ale my, bratia, sme jako Izák, deťmi zasľúbenia.

²⁹Najter li alalbej li quiyo'la riq'uin li môs, a'an quirahobtesin re li alalbej li quiyo'la xban xcuanquil li Santil Musik'ej. Ut chalen anakcuan jo'can ajcui' nac'ulman.

²⁹Lež ako vtedy ten narodený podľa tela prenasledoval toho, ktorý bol podľa Ducha, tak i teraz.

³⁰Aban, ¿c'a'ru naxye sa' li Santil Hu? Naxye chi jo'ca'in: Isi li lok'bil môs rochben lix yum xban nak li alalbej a'an inc'a' naru natz'ak lix jun cablal li yucua'bej. A' ban li alalbej li quiyo'la riq'uin li tz'akal ixakilbej, a'an li tâêchanînk re. (Gén. 21:10)Jo'can ut, ex inhermân, lâo mâcua'o ralal xc'ajol li lok'bil môs. Lâo ban ralal xc'ajol li tz'akal ixakilbej.

³⁰Ale čo hovorí Písmo? Vyžeň dievku i jej syna, lebo syn dievky nebude dediť so synom slobodnej.

³¹Jo'can ut, ex inhermân, lâo mâcua'o ralal xc'ajol li lok'bil môs. Lâo ban ralal xc'ajol li tz'akal ixakilbej.

³¹A tak tedy, bratia, nie sme deťmi dievky, ale deti slobodnej.