Kekchi

Spanish: Reina Valera (1909)

1 Samuel

16

1Li Kâcuaß quixye re laj Samuel: —¿Joß najtil chic rahak âchßôl chirix laj Saúl? Lâin incßaß chic nacuaj tâcuânk chokß rey. Tâqßue li aceite saß li xucub ut tatxic aran Belén riqßuin laj Isaí xban nak lâin xinsicß ru jun reheb li ralal re tâoc chokß rey, chan li Kâcuaß.
1Y DIJO Jehová á Samuel: ¿Hasta cuándo has tú de llorar á Saúl, habiéndolo yo desechado para que no reine sobre Israel? Hinche tu cuerno de aceite, y ven, te enviaré á Isaí de Beth-lehem: porque de sus hijos me he provisto de rey.
2Laj Samuel quixye: —At Kâcuaß, lâin incßaß naru ninbânu aßan. Cui laj Saúl târabi resil, tinixcamsi, chan. Li Dios quixye re: —Tâcßam jun li chßina bâc nak tatxic. Ut tâye re laj Saúl nak xic âcue chi mayejac chicuu.
2Y dijo Samuel: ¿Cómo iré? Si Saúl lo entendiere, me matará. Jehová respondió: Toma contigo una becerra de la vacada, y di: A sacrificar á Jehová he venido.
3Nak tatcuulak Belén, tâye re laj Isaí nak tâxic châcuix nak tâqßue li mayej. Lâin tincßut châcuu cßaßru tâbânu. Li ani tinye âcue lâin, tâqßue li aceite saß xjolom retalil nak aßan tâoc chokß rey, chan li Dios.
3Y llama á Isaí al sacrificio, y yo te enseñaré lo que has de hacer; y ungirme has al que yo te dijere.
4Ut laj Samuel quixbânu joß quiyeheß re xban li Kâcuaß. Quicuulac saß li tenamit Belén. Ut eb li nequeßcßamoc be saß li tenamit queßel chixcßulbal chi yôqueb xxiu ut queßxpatzß re: —¿Ma saß usilal xatchal saß li katenamit? chanqueb.
4Hizo pues Samuel como le dijo Jehová: y luego que él llegó á Beth-lehem, los ancianos de la ciudad le salieron á recibir con miedo, y dijeron: ¿Es pacífica tu venida?
5Laj Samuel quixye: —Saß usilal xinchal. Lâin tinmayejak chiru li Kâcuaß. Santobresihomak êrib ut texxic chicuix, chan. Ut laj Samuel quixsantobresi laj Isaí ut eb li ralal ut quixye reheb nak teßxic chirix nak tâmayejak.
5Y él respondió: Sí, vengo á sacrificar á Jehová; santificaos, y venid conmigo al sacrificio. Y santificando él á Isaí y á sus hijos, llamólos al sacrificio.
6Nak queßcuulac saß li naßajej li cuan cuiß laj Samuel, laj Samuel quiril laj Eliab ut quixye saß xchßôl: —Relic chi yâl li cuînk aßin, aßan li sicßbil ru xban li Dios, chan.
6Y aconteció que como ellos vinieron, él vió á Eliab, y dijo: De cierto delante de Jehová está su ungido.
7Ut li Dios quixye re: —Mâcuaß li rilobâl tâqßue retal, chi moco lix najtil rok. Aßan mâcuaß li sicßbil ru inban. Lâin mâcuaß riqßuin li rilobâl ninsicß ruheb joß nequeßxbânu li cuînk. Li cuînk naril chanru na-iloc junak. Abanan lâin nacuil chanru lix naßleb, chan li Dios.
7Y Jehová respondió á Samuel: No mires á su parecer, ni á lo grande de su estatura, porque yo lo desecho; porque Jehová mira no lo que el hombre mira; pues que el hombre mira lo que está delante de sus ojos, mas Jehová mira el corazón.
8Ut laj Isaí quixbok laj Abinadab li ralal jun chic ut quixxakab chiru laj Samuel. Ut laj Samuel quixye: —Chi moco aßin li sicßbil ru xban li Dios, chan.
8Entonces llamó Isaí á Abinadab, é hízole pasar delante de Samuel, el cual dijo: Ni á éste ha elegido Jehová.
9Ut laj Isaí quixbok laj Sama li ralal jun chic. Ut laj Samuel quixye cuißchic: —Chi moco aßin li sicßbil ru xban li Dios, chan.
9Hizo luego pasar Isaí á Samma. Y él dijo: Tampoco á éste ha elegido Jehová.
10Ut laj Isaí quixcßuteb cuukub li ralal chiru laj Samuel. Abanan laj Samuel quixye re nak mâ jun reheb aßan li sicßbileb ru xban li Dios.
10E hizo pasar Isaí sus siete hijos delante de Samuel; mas Samuel dijo á Isaí: Jehová no ha elegido á éstos.
11Ut quixye re: —¿Ma caßaj eb cuiß aßin lâ cualal? chan. Laj Isaí quixye: —Cuan chic jun li îtzßinbej. Aßan li yô chak chi iloc reheb li carner, chan. Ut laj Samuel quixye re: —Takla xbokbal chi junpât xban nak incßaß tocuaßak cui toj mâjiß nacßulun, chan.
11Entonces dijo Samuel á Isaí: ¿Hanse acabado los mozos? Y él respondió: Aun queda el menor, que apacienta las ovejas. Y dijo Samuel á Isaí: Envía por él, porque no nos asentaremos á la mesa hasta que él venga aquí.
12Ut laj Isaí quixtakla xbokbal li îtzßinbej. Li al aßan cßajoß xchakßal ru ut cau rib. Chßinaßus na-iloc. Ut li Kâcuaß quixye re laj Samuel: —Qßue li aceite saß xjolom xban nak aßan aßin li sicßbil ru inban, chan.
12Envió pues por él, é introdújolo; el cual era rubio, de hermoso parecer y de bello aspecto. Entonces Jehová dijo: Levántate y úngelo, que éste es.
13Ut laj Samuel quixchap li xucub ut quixqßue li aceite saß xjolom chiruheb chixjunileb li ras. Li al aßan aj David xcßabaß. Chalen saß li hônal aßan lix musikß li Kâcuaß quicuan riqßuin laj David. Ut chirix aßan laj Samuel quisukßi cuißchic saß li tenamit Ramá.
13Y Samuel tomó el cuerno del aceite, y ungiólo de entre sus hermanos: y desde aquel día en adelante el espíritu de Jehová tomó á David. Levantóse luego Samuel, y volvióse á Rama.
14Ut incßaß chic quicuan lix musikß li Dios riqßuin laj Saúl. Li Dios quixtakla jun li mâus aj musikßej chixchßißchßißinquil.
14Y el espíritu de Jehová se apartó de Saúl, y atormentábale el espíritu malo de parte de Jehová.
15Eb lix môs queßxye re laj Saúl: —Qßue retal, at rey. Li Dios quixqßue jun li mâus aj musikßej re tatxchßißchßißi.
15Y los criados de Saúl le dijeron: He aquí ahora, que el espíritu malo de parte de Dios te atormenta.
16Lâat naru nacaye ke lâo aj cßanjel châcuu nak takasicß junak li cuînk naxnau xchßeßbal li arpa. Nak tâchâlk li mâus aj musikßej châchßißchßißinquil, li cuînk aßan tixchßeß li arpa, ut li mâus aj musikßej tixcanab âchßißchßißinquil ut tâcßojlâk cuißchic âchßôl, chanqueb.
16Diga pues nuestro señor á tus siervos que están delante de ti, que busquen alguno que sepa tocar el arpa; para que cuando fuere sobre ti el espíritu malo de parte de Dios, él taña con su mano, y tengas alivio.
17Joßcan nak laj Saúl quixye reheb: —Ayukex biß ut têsicß chak junak li cuînk naxnau chi us xchßeßbal li arpa. Ut cßamomak chak cuiqßuin, chan.
17Y Saúl respondió á sus criados: Buscadme pues ahora alguno que taña bien, y traédmelo.
18Jun reheb lix môs quixye re: —Laj Isaí li cuan aran Belén cuan jun li ralal naxnau xchßeßbal li arpa. Li al aßan cau rib ut naxnau pletic ut naxnau âtinac. Cßajoß chakßal ru. Ut li Dios cuan riqßuin, chan.
18Entonces uno de los criados respondió, diciendo: He aquí yo he visto á un hijo de Isaí de Beth-lehem, que sabe tocar, y es valiente y vigoroso, y hombre de guerra, prudente en sus palabras, y hermoso, y Jehová es con él.
19Joßcan nak laj Saúl quixtaklaheb lix takl riqßuin laj Isaí ut queßxye re: —Li rey Saúl naraj nak tâtakla chak riqßuin laj David lâ cualal li nacßacßalen reheb li carner, chanqueb.
19Y Saúl envió mensajeros á Isaí, diciendo: Envíame á David tu hijo, el que está con las ovejas.
20Ut laj Isaí quixtakla laj David riqßuin laj Saúl. Ut quixtakla ajcuiß nabal li caxlan cua, li vino ut jun li chibât toj sâj chokß re laj Saúl. Ut quixtakla ajcuiß jun li bûr li tâîkânk re chixjunil.
20Y tomó Isaí un asno cargado de pan, y un vasija de vino y un cabrito, y enviólo á Saúl por mano de David su hijo.
21Ut laj David cô riqßuin laj Saúl ut quicana chi cßanjelac chiru. Laj Saúl quixra laj David ut quixye nak aßan li tâcßamok re lix chßîchß re pletic.
21Y viniendo David á Saúl, estuvo delante de él: y amólo él mucho, y fué hecho su escudero.
22Laj Saúl quixtakla xyebal re laj Isaí: —Bânu usilal cue. Canâk laj David cuiqßuin xban nak aßan naqßuehoc xsahil inchßôl, chan.Joßcan nak laj David quicana riqßuin laj Saúl. Nak li Dios naxtakla chak li mâus aj musikßej chixchßißchßißinquil, laj David naxchap lix arpa ut naxchßeß chiru. Ut li mâus aj musikßej naxcanab xchßißchßißinquil ut nacßojla cuißchic xchßôl laj Saúl.
22Y Saúl envió á decir á Isaí: Yo te ruego que esté David conmigo; porque ha hallado gracia en mis ojos.
23Joßcan nak laj David quicana riqßuin laj Saúl. Nak li Dios naxtakla chak li mâus aj musikßej chixchßißchßißinquil, laj David naxchap lix arpa ut naxchßeß chiru. Ut li mâus aj musikßej naxcanab xchßißchßißinquil ut nacßojla cuißchic xchßôl laj Saúl.
23Y cuando el espíritu malo de parte de Dios era sobre Saúl, David tomaba el arpa, y tañía con su mano; y Saúl tenía refrigerio, y estaba mejor, y el espíritu malo se apartaba de él.