1Laj David quixchßutubeb lix soldados li cuanqueb rochben. Quixxakabeb li teßtaklânk saß xbêneb li junjûnk chßûtal. Cuanqueb chi mil ut cuanqueb chi ciento.
1 Dawda na borey kaŋ go nga banda kabu ka zambarey jine borey da zangey jine borey daŋ.
2Quixtaklaheb saß oxib chßûtal. Laj Joab yô chi taklânc saß xbên li jun chßûtal. Laj Abisai, lix yum lix Sarvia, yô chi taklânc saß xbên li xcaß chßûtal. Laj Abisai, aßan li rîtzßin laj Joab. Ut laj Itai li chalenak Gat, aßan li yô chi taklânc saß xbên li rox chßûtal. Ut li rey David quixye reheb: —Tinxic ajcuiß lâin chêrix, chan.
2 Dawda na boroyaŋ donton mo, farsimi hinzante fo Yowab banda, farsimi hinzante fo mo Zeruwiya ize Abisay Yowab kayne banda, farsimi hinzante fo mo Ittay Jitti bora banda. Bonkoono ne jama se: «Ay mo, daahir kal ay bumbo ma koy araŋ banda.»
3Abanan eb li cuînk queßxye re: —Incßaß tatxic lâat. Cui lâo toêlelik chiruheb incßaß toeßrâlina. Usta yijach li kasoldados teßcâmk, eb aßan mâcßaß nequeßraj re. Lâat li kßaxal lokß chiru lajêb mil saß kayânk. Kßaxal us nak tatcanâk arin saß li tenamit aßin ut tâtakla katenkßanquil, chanqueb.
3 Amma jama ne: «Ni si fatta, zama d'iri zuru, kulu i si iri saal. Baa iri jara bu, i si iri saal. Amma ni darza iri boro zambar way wane cine no. Woodin se binde kala ni ma goro nda soola k'iri no gaayaŋ kwaara ra.»
4Ut li rey David quixye reheb: —Lâin tinbânu li cßaßru nequecßoxla nak us xbânunquil, chan. Ut quixakli jun pacßal li oquebâl nak queßcôeb lix soldados chi chßûtal chi ciento ut chi mil.
4 Bonkoono ne i se: «Haŋ kaŋ araŋ di ga boori ka bisa, kal ay m'a te.» Bonkoono binde kay noodin kwaara meyo gaa. Jama kulu soobay ka fatta mo zangu-zangu nda zambar-zambar.
5Laj David quixye reheb laj Joab, laj Abisai ut laj Itai: —Saß incßabaß lâin mêbânu raylal re laj Absalón, li sâj cuînk, chan. Ut chixjunileb li soldados queßrabi li cßaßru quixye li rey David chirix laj Absalón.
5 Bonkoono na Yowab da Abisay da Ittay lordi ka ne: «Araŋ ma dogonandi arwaso din se, danga Absalom nooya, ay sabbay se.» Jama kulu goono ga maa mo waato kaŋ cine bonkoono na jine borey lordi Absalom boŋ.
6Eb lix soldados laj David queßcôeb saß li cßalebâl ut queßpletic riqßuineb laj Israel saß li qßuicheß li cuan saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Efraín.
6 Jama binde fatta ka koy saajo ra zama ngey ma Israyla wongu. I di ka yanje mo Ifraymu ganji fimbo ra.
7Eb lix soldados laj David queßnumta saß xbêneb ut kßaxal ra queßxcßul lix soldados laj Absalón. Junmay mil chi cuînk queßcamsîc saß li cutan aßan.
7 Israyla borey binde na goobu haŋ Dawda borey kambe ra noodin. Han din hane binde i na halaciyaŋ beeri te noodin, boro zambar waranka no bu.
8Queßpletic yalak bar saß li cßalebâl aßan, ut kßaxal nabal queßcam saß li qßuicheß chiru li queßcamsîc riqßuin chßîchß.
8 Zama wongo bambari no kal a na laabo batama kulu kubay. Borey kaŋ yaŋ saajo ŋwa mo ga baa da borey kaŋ yaŋ takuba ŋwa han din hane.
9Laj Absalón yô chi xic chirix lix mûl nak quixcßuleb lix soldados laj David. Lix mûl quinumeß rubel jun tôn li nimla ji ut li rismal xjolom quixbaqßui rib saß xyânkeb li rukß li cheß. Li mûl quiâlinac ut laj Absalón quicanabâc chi tßuytßu saß li rukß li cheß.
9 Absalom binde kaa ka kubay da Dawda borey jirsi boŋ. Absalom go alambaana boŋ. Alambaana binde dira ka furo shen* tuuri kambe beeri fooyaŋ cire, tuuro mo na Absalom boŋo di. A go ga sooli beene nda ganda game ra. Alambaana kaŋ go a cire, nga wo bisa.
10Jun lix soldado laj David quiril ut quixye re laj Joab: —Lâin xcuil laj Absalón tßuytßu saß rußuj jun tôn li ji.—
10 Boro fo di a. A kaa mo ka ci Yowab se ka ne: «Guna, ay di Absalom go ga sooli shen nya fo gaa.»
11Laj Joab quixye re li cuînk: —Cui xacuil, ¿cßaßut nak incßaß xacamsi chi junaj cua? Lâin xinqßue raj âcue lajêb chi tumin plata ut jun li xcßâmal âsaß, chan.
11 Yowab ne bora kaŋ ci nga se din se: «Ni binde, kaŋ ni di a! Ifo se no ni man'a kar kal a ma kaŋ ganda? Doŋ ay ga ni no nzarfu gude way, da galaŋ.»
12Abanan li cuînk quixye re laj Joab: —Usta tâqßue cue jun mil chi tumin plata, abanan mâcßaß tinbânu re li ralal li rey. Lâo xkabi nak li rey quixye âcue ut reheb laj Abisai ut laj Itai nak têril nak mâcßaß tixcßul li ralal, chan.
12 Amma bora din ne Yowab se: «Baa ay ga du nzarfu zambar ay kambe ra, kulu nda yaadin a si naŋ ay m'ay kambe salle ka bonkoono izo ham. Zama iri hangey ra no bonkoono na nin da Abisay da Ittay lordi ka ne: ‹Wa te laakal boro kulu ma si arwaso Absalom ham.›
13Cui ta lâin xincamsi laj Absalón, lâin ajcuiß raj xinqßue cuib saß chßaßajquilal xban nak mâcßaß naru xmukbal chiru li rey. Ut lâat xatpoß raj saß inbên, chan.
13 D'ay na zamba goy te a fundo se, (hay kulu si no mo kaŋ ga tugu bonkoono se), doŋ ni bumbo ga mulay ka fun k'ay naŋ.»
14Laj Joab quixye re: —Lâin incßaß tinsach intiêmp chi âtinac âcuiqßuin, chan. Ut quixchap oxib lix lâns ut quixcut chire xchßôl laj Absalón nak toj cuan chi yoßyo saß rußuj li cheß.
14 Yowab binde ne: «Ay sinda daama kaŋ ga kay ni do!» A na yaaji hinza sambu nga kambe ra, ka Absalom bina korab nda yaaji hinza din za a fundo ga cindi jina kaŋ a go shen nyaŋo bindi ra.
15Chirix aßan, lajêb lix soldados laj Joab queßnachßoc riqßuin laj Absalón ut queßxchoy xcamsinquil.
15 Baaliji furo-taji way kaŋ yaŋ goono ga Yowab wongu jinayey jare, ngey mo n'a daŋ game. I na Absalom kar ka wi.
16Laj Joab quixtakla xyâbasinquil li trompeta re teßxcanab pletic. Ut chixjunileb lix soldados queßxcanab râlinanquileb lix soldados laj Absalón.
16 Yowab na hilli kar. Jama ye ka fun Israyla izey banda, zama Yowab na borey gaay.
17Queßxcßam laj Absalón ut queßxcut saß jun chamal jul saß li qßuicheß ut queßxtûb jun mamaß tûb li pec saß xbên. Ut chixjunileb laj Israel queßêlelic ut queßcôeb saß rochocheb.
17 I na Absalom sambu ka catu guusu beeri fo ra kaŋ go noodin saaji fimbo ra, ka tondi gusam bambata dodongo a boŋ. Israyla kulu mo zuru, boro kulu koy nga kwaara.
18Nak toj yoßyo laj Absalón quixtus li pec chi najt xteram saß li ru takßa re li rey, re nak eb li tenamit teßxqßue xlokßal laj Absalón. Quixye: —Mâ jun cualal cuan re nak tâjulticâk incßabaß, chan. Joßcan nak quixqßue “Absalón” chokß xcßabaß li tusbil pec aßan. Ut chalen anakcuan li tusbil pec aßan “Absalón” nayeman re.
18 Absalom wo mo, waato kaŋ a ga funa, a na tondi kuuku fo sinji Bonkoono Gooro ra nga boŋ se, zama a ne: «Ay sinda ize kaŋ g'ay maa kuru hal i ma fongu ay gaa.» A na tondo maa ce nga boŋ maa gaa. I ga ne a se Absalom fonguyaŋ tondo, hala sohõ.
19Laj Ahimaas, li ralal laj Sadoc, quixye re laj Joab: —Nintzßâma châcuu nak tinâcanab chi xic saß ânil chixyebal re li rey nak li Kâcuaß quixcol saß rukßeb li xicß nequeßiloc re, chan.
19 Zadok ize Ahimaz ne: «Naŋ ya zuru sohõ ka konda bonkoono se baaru, mate kaŋ cine Rabbi na fansa sambu a se nga ibarey boŋ.»
20Laj Joab quixye re: —Mâcuaß lâat tatxic chixyebal li esilal aßin anakcuan xban nak xcam li ralal li rey. Mâre saß jun chic cutan naru tatxic, chan.
20 Yowab ne a se: «Manti nin no ga ciya baaru kondako bo hunkuna. Han fo ni ga konda baaru, amma hunkuna ni si konda baaru kulu, zama bonkoono izo bu.»
21Tojoßnak laj Joab quixye re jun li soldado Etiopía xtenamit: —Lâat tatxic ut tâye re li rey cßaßru xacuil, chan. Ut li cuînk quixxulub rib chiru laj Joab re xqßuebal xlokßal ut cô saß ânil.
21 Kala Yowab ne Etiyopi bora se: «Ni ma koy ka ci bonkoono se haŋ kaŋ ni di.» Kala Etiyopi bora na nga boŋ sumbal Yowab jine, ka tun da zuray za noodin.
22Laj Ahimaas quixye cuißchic re laj Joab: —Mâcßaß nacuaj re cßaßru tincßul. Tinxic ajcuiß lâin saß ânil chirix li cuînk Etiopía xtenamit, chan. Laj Joab quixye re: —¿Cßaßut nak tento nak tatxic? Li rey incßaß tixqßue âkßajcâmunquil, chan.
22 Gaa no Zadok ize Ahimaz ye ka ne Yowab se koyne: «Amma hay kulu kaŋ te, ay ga ni ŋwaaray no, ma naŋ ay ma zuru ka Etiyopi bora gana.» Yowab ne: «Ay izo, ifo se no ni ga ba ni ma zuru, za kaŋ ni si du baaro nooyaŋ alhakku?»
23Laj Ahimaas quixye: —Lâin mâcßaß nacuaj re aßan. Lâin nacuaj xic, chan. Ut laj Joab quixye re: —Ayu. Âlinan, chan. Ut laj Ahimaas cô saß junpât saß li ru takßa ut coxkßax laj Etiopía.
23 A ne: «Amma kulu nda yaadin, ay ga zuru.» Yowab ne a se: «Zuru.» Waato din gaa Ahimaz na Gooru Beero fonda gana ka zuru, kal a na Etiyopi bora yana.
24Li rey David chunchu saß xyi li cuib chi oquebâl re li tenamit. Li soldado li yô chi cßacßalênc re li tenamit cô saß xbên li tzßac cuan cuiß li oquebâl ut yô chi iloc. Quiril jun li cuînk yô chak chi châlc saß ânil xjunes.
24 Dawda go ga goro kwaara me hinka game ra. Batukwa binde kaaru meyo cinaro boŋ kal a koy kwaara cinaro boŋ. A na nga moy feeri ka guna. Kal a di boro fo go ga zuru ka kaa, nga hinne.
25Li soldado li yô chi cßacßalênc quixjap re chixyebal re laj David. Laj David quixye: —Cui xjunes yô chi châlc, châbil li esilal yô chak chixcßambal, chan. Nak yô chi nachßoc li cuînk,
25 Batukwa na jinde daŋ ka ci bonkoono se. Bonkoono mo ne: «Da nga hinne no, baaru go no a meyo ra.» A kaa mo da zuray ka maan.
26li soldado li yô chi cßacßalênc quiril nak yô chi châlc saß ânil jun chic. Ut quixye re li na-iloc re li oquebâl: —Yô chi châlc jun chic saß ânil xjunes, chan. Laj David quixye: —Châbil esilal yô chak chixcßambal, chan.
26 Batukwa ye ka di boro fa mo koyne kaŋ goono ga zuru. Batukwa binde na jinde daŋ windi me batuko fo gaa ka ne: «Boro fo neeya ga zuru nga hinne koyne.» Bonkoono ne: «Nga mo goono ga kande baaru.»
27Li soldado, li yô chi cßacßalênc, quixye: —Joß li aßan anchal laj Ahimaas li ralal laj Sadoc li yô chak chi âlinac, chan. Li rey quixye: —Li cuînk aßan châbil xnaßleb. Yô chak chixcßambal châbil esilal, chan.
27 Batukwa ne: «Ay diyaŋ gaa, jine bora zura ga hima Zadok izo Ahimaz zuray.» Bonkoono ne: «Boro hanno no nga wo. A goono ga kande baaru hanno mo.»
28Laj Ahimaas quixqßue xsahil xchßôl li rey. Quixcut rib saß chßochß ut quixye re: —Lokßoninbil taxak li Kâcuaß lâ Dios, at rey, xban nak xatxtenkßa chi numtâc saß xbêneb li cuînk xeßraj numtâc saß âbên, chan.
28 Kala Ahimaz ce ka ne bonkoono se: «Baani no!» A na nga boŋo sumbal bonkoono jine, hal a ganda biri. A ne: «I ma Rabbi ni Irikoyo sifa, nga kaŋ na borey kaŋ yaŋ murte koyo ay bonkoono gaa din nooyandi!»
29Li rey David quixye re: —¿Ma mâcßaß xcßul laj Absalón li sâj cuînk? chan. Ut laj Ahimaas quixye re: —At rey, nak laj Joab xinixtakla arin, xcuil nak yôqueb chixmululinquil ribeb. Abanan incßaß xinnau cßaßru yôqueb, chan.
29 Bonkoono ne: «Hala baani mo no go arwaso din Absalom gaa?» Ahimaz tu ka ne: «Waato kaŋ Yowab na bonkoono tamo donton, danga ay nooya, ni tamo, ay di jitiyaŋ bambata, amma ay mana bay haŋ kaŋ no.»
30Li rey quixye re: —Xaklin arin jun pacßal, chan. Ut laj Ahimaas quinumeß jun pacßal ut aran quicana chi xakxo.
30 Bonkoono ne: «To, ye ne-haray.» Kal a ye kuray fo ka kay siw!
31Saß ajcuiß li hônal aßan quicuulac li cuînk laj Etiopía ut quixye re li rey: —At rey, xincßam chak châbil esilal chokß âcue. Anakcuan li Kâcuaß xcoloc âcue saß rukßeb li xicß nequeßiloc âcue, chan.
31 Etiyopi bora mo go, a kaa. Nga mo ne: «Ya koyo ay bonkoono, ay kande baaru! Zama Rabbi na fansa sambu ni se hunkuna borey kulu kaŋ yaŋ murte ni gaa boŋ.»
32Li rey quixye re li cuînk laj Etiopía: —¿Ma mâcßaß xcßul laj Absalón? chan. Ut li cuînk quixye re: —Us raj nak chixjunileb li xicß nequeßiloc âcue li teßraj numtâc saß âbên, teßxcßul joß xcßul laj Absalón, chan.Cßajoß nak quirahoß xchßôl laj David. Cô xjunes saß li naßajej saß xbên li oquebâl ut cßajoß nak quiyâbac. Nak yô chi xic, quixye: —¡At Absalón, at cualal! ¡At Absalón, at cualal! Us raj nak lâin xincam ut lâat toj yoßyôcat. ¡At Absalón, at cualal! chan.
32 Bonkoono ne Etiyopi bora se: «Hala baani go no mo arwaso din Absalom gaa?» Etiyopi bora tu ka ne: «Koyo ay bonkoono wangey da borey kulu kaŋ yaŋ murte ni gaa zama ngey ma ni hasara se, i ma ciya sanda arwaso din cine!»
33Cßajoß nak quirahoß xchßôl laj David. Cô xjunes saß li naßajej saß xbên li oquebâl ut cßajoß nak quiyâbac. Nak yô chi xic, quixye: —¡At Absalón, at cualal! ¡At Absalón, at cualal! Us raj nak lâin xincam ut lâat toj yoßyôcat. ¡At Absalón, at cualal! chan.
33 Kala bakaraw na bonkoono di gumo. A kaaru cinaro boŋ kaŋ go kwaara meyo boŋ din, a soobay ka hẽ. A ga kaaru, a ga ne: «Ya ay izo Absalom, ya ay izo! Ya ay izo Absalom! Da Irikoy ga yadda, doŋ ay ma bu ni se. Ya Absalom, ya ay izo, ay izo!»