1បន្ទាប់មក ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលជាប្រស្នា ពន្យល់សិស្ស អោយដឹងថា ត្រូវតែអធិស្ឋានជានិច្ច មិនត្រូវរសាយចិត្ដឡើយ៖
1 Yesu ye ka misa fo ci i se ka cabe a ga hima boro ma te adduwa alwaati kulu, a ma si farga.
2«នៅក្នុងក្រុងមួយ មានចៅក្រមម្នាក់ ជាមនុស្សមិនកោតខ្លាចព្រះជាម្ចាស់ ហើយមិនកោតក្រែងនរណាឡើយ។
2 A ne: «Alkaali fo go kwaara fo ra, kaŋ a si humburu Irikoy, a baa si nda borey mo.
3មានស្ដ្រីមេម៉ាយម្នាក់នៅក្នុងក្រុងនោះដែរ គាត់តែងមកអង្វរចៅក្រមថា "សូមលោករកយុត្ដិធម៌អោយនាងខ្ញុំផង"។
3 Kwaara din mo wayboro fo kaŋ kurnye bu go no kaŋ ga kaa a do alwaati kulu ka ne: ‹Ma faas'ay se.›
4ប៉ុន្ដែ ចៅក្រមមិនព្រមកាត់ក្ដីអោយភ្លាមៗទេ លោកចេះតែពន្យារពេលយ៉ាងយូរ។ ក្រោយមក លោកនឹកក្នុងចិត្ដថា "ទោះបីអញមិនកោតខ្លាចព្រះជាម្ចាស់ មិនកោតក្រែងនរណាក៏ដោយ
4 Day alkaalo wangu jina. Amma kokor banda a ne nga bina ra: ‹Baa kaŋ ay si humburu Irikoy, ay baa si nda borey mo,
5ក៏អញត្រូវតែកាត់ក្ដី អោយស្ដ្រីមេម៉ាយនេះដែរ ព្រោះគាត់ចេះតែមករំអុកអញគ្រប់ពេលវេលា។ បើអញមិនកាត់ក្ដីអោយគាត់ទេ មុខជាគាត់មករំខានអញមិនចេះចប់មិនចេះហើយ"»។
5 kulu nda yaadin, zama waybora kaŋ kurnye bu wo goono g'ay kankam, ay ga faas'a se, a ma s'ay fargandi nda nga waati kulu kaayaŋo.› »
6ព្រះអម្ចាស់មានព្រះបន្ទូលបន្ថែមទៀតថា៖«ចូរពិចារណាពាក្យរបស់ចៅក្រមដ៏អាក្រក់នេះចុះ។
6 Rabbi ne mo: «Wa maa haŋ kaŋ alkaali kaŋ sinda adilitaray wo ne.
7ចំណង់បើព្រះជាម្ចាស់វិញ ព្រះអង្គរឹតតែរកយុត្ដិធម៌អោយអស់អ្នកដែលព្រះអង្គបានជ្រើសរើស ហើយដែលអង្វរព្រះអង្គ ទាំងយប់ ទាំងថ្ងៃ ព្រះអង្គគ្រាន់តែបង្អង់ប៉ុណ្ណោះ។
7 Irikoy binde, manti a ga faasa nga suubanantey se, kaŋ yaŋ goono ga hẽ a gaa cin da zaari, kaŋ a gonda i se suuru kuuku mo?
8ខ្ញុំសុំប្រាប់អ្នករាល់គ្នាថា ព្រះអង្គនឹងរកយុត្ដិធម៌អោយគេ ក្នុងរយៈពេលដ៏ខ្លី។ ប៉ុន្ដែ ពេលបុត្រមនុស្ស មកដល់ តើលោកឃើញមនុស្សមានជំនឿនៅលើផែនដីនេះឬទេ?»។
8 Ay ga ne araŋ se: waasi no a ga faasa i se d'a. Kulu nda yaadin, waati kaŋ Boro Izo ga kaa, a ga gar cimi fonda ganayaŋ ndunnya ra, wala?»
9ព្រះអង្គមានព្រះបន្ទូលជាប្រស្នាមួយទៀត ទៅកាន់អ្នកខ្លះដែលនឹកស្មានថាខ្លួនជាមនុស្សសុចរិត ហើយបែរជាមើលងាយអ្នកដទៃ។
9 Yesu na misa wo ci koyne boro fooyaŋ se kaŋ yaŋ goono ga naanay ngey boŋ gaa hal ngey ya toonanteyaŋ no Irikoy jine, hala i ga boro cindey ye yaamo.
10ព្រះអង្គមានព្រះបន្ទូលថា៖«មានបុរសពីរនាក់ឡើងទៅអធិស្ឋាន ក្នុងព្រះវិហារ ។ ម្នាក់ខាងគណៈផារីស៊ី ម្នាក់ទៀតជាអ្នកទារពន្ធ ។
10 A ne: «Boro hinka koy Irikoy* windo ra zama ngey ma te adduwa. Afa Farisi* fonda boro no, afa mo jangal taako no.
11បុរសខាងគណៈផារីស៊ីឈរអធិស្ឋានក្នុងចិត្ដថា"បពិត្រព្រះជាម្ចាស់ ទូលបង្គំសូមអរព្រះគុណព្រះអង្គ ព្រោះទូលបង្គំមិនដូចជនឯទៀតៗទេ អ្នកទាំងនោះសុទ្ធតែជាចោរ ជាមនុស្សទុច្ចរិត ជាមនុស្សប្រព្រឹត្ដអំពើផិតក្បត់ ហើយទូលបង្គំក៏មិនដូចអ្នកទារពន្ធនេះដែរ
11 Nga, Farisi fonda bora, a kay ka adduwa te nda nga boŋ ka ne: ‹Ya Irikoy, ay ga saabu ni se kaŋ ay wo manti sanda boro cindey cine no -- zambanteyaŋ, adilitaray-jaŋay-koyyaŋ, zina-teeriyaŋ, wala baa jangal taako wo cine.
12ទូលបង្គំតមអាហារ ពីរដងក្នុងមួយអាទិត្យ ហើយទូលបង្គំថ្វាយរបស់អ្វីៗទាំងអស់ដែលទូលបង្គំរកបាន មួយភាគដប់ដល់ព្រះអង្គ"។
12 Ay ga mehaw sorro hinka habu kulu, ay ga zakka kaa hay kulu gaa kaŋ ay ga du.›
13រីឯអ្នកទារពន្ធគាត់ឈរនៅពីចម្ងាយមិនទាំងហ៊ានងើបមុខផង។ គាត់គក់ទ្រូង ទូលថា "ឱព្រះជាម្ចាស់អើយ! សូមអាណិតមេត្ដាទូលបង្គំជាមនុស្សបាបផង"។
13 Amma jangal taakwa, kaŋ a kay banda nangu mooro, a mana baa ta ka beene guna, amma a soobay ka nga ganda di _bine saray sabbay se|_ ka ne: ‹Ya Irikoy, m'ay suuji, ay kaŋ ga ti zunubikoono.›
14ខ្ញុំសុំប្រាប់អ្នករាល់គ្នាថា ព្រះជាម្ចាស់ប្រោសអ្នកទារពន្ធនេះអោយបានសុចរិត ហើយគាត់ត្រឡប់ទៅផ្ទះវិញ រីឯបុរសខាងគណៈផារីស៊ីមិនបានសុចរិតទេ។ អ្នកណាលើកតម្កើងខ្លួន អ្នកនោះនឹងត្រូវគេបន្ទាបចុះ រីឯអ្នកដែលបន្ទាបខ្លួននឹងត្រូវគេលើកតម្កើងវិញ»។
14 Ay ga ne araŋ se: boro wo koy fu adilante _Irikoy jine|_, amma manti afa din. Zama boro kaŋ ga nga boŋ beerandi, i g'a kaynandi. Amma boro kaŋ ga nga boŋ kaynandi, i g'a beerandi.»
15មានមនុស្សម្នាបីទារកមកអោយព្រះយេស៊ូដាក់ព្រះហស្ដលើវា។ ឃើញដូច្នោះ ពួកសិស្ស ស្ដីបន្ទោសគេ
15 I kande Yesu se mo zanka kayna yaŋ, zama a m'i ham. Amma waato kaŋ talibey di woodin, i deen'i gaa.
16តែព្រះយេស៊ូសុំអោយគេយកទារកទាំងនោះមកជិតព្រះអង្គ រួចទ្រង់មានព្រះបន្ទូលថា៖ «ទុកអោយក្មេងៗមករកខ្ញុំចុះ កុំឃាត់ពួកវាឡើយ ដ្បិតមានតែអ្នកមានចិត្ដដូចក្មេងទាំងនេះទេ ទើបចូលទៅក្នុងព្រះរាជ្យ ព្រះជាម្ចាស់បាន។
16 Amma Yesu na talibey ce nga do ka ne: «Wa naŋ zanka kayney ma kaa ay do. Wa s'i ganji, zama woone yaŋ dumi no Irikoy koytara ga bara nd'a.
17ខ្ញុំសុំប្រាប់អោយអ្នករាល់គ្នាដឹងច្បាស់ថា អ្នកណាមិនព្រមទទួលព្រះរាជ្យព្រះជាម្ចាស់ដូចក្មេងតូចមួយទេ អ្នកនោះចូលក្នុងព្រះរាជ្យព្រះអង្គមិនបានឡើយ»។
17 Haciika ay ga ne araŋ se: boro kulu kaŋ si Irikoy koytara ta sanda zanka kayna cine, a si furo a ra hal abada.»
18មាននាម៉ឺនម្នាក់ទូលសួរព្រះយេស៊ូថា៖ «លោកគ្រូដ៏សប្បុរសអើយ! តើខ្ញុំត្រូវធ្វើអ្វី ដើម្បីអោយបានទទួលជីវិតអស់កល្បជានិច្ច ទុកជាមត៌ក?»។
18 Jine boro fo mo na Yesu hã ka ne: «Alfa hanno, ifo no ay ga hima ka te hal ay ma du fundi hal abada ka tubu?»
19ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលតបថា៖«ហេតុអ្វីបានជាលោកថាខ្ញុំសប្បុរសដូច្នេះ? ក្រៅពីព្រះជាម្ចាស់មួយព្រះអង្គ គ្មាននរណាម្នាក់សប្បុរសឡើយ។
19 Yesu ne a se: «Ifo se no ni ga ne ay se ihanno? Ihanno kulu si no kal afolloŋ, Irikoy hinne.
20លោកស្គាល់បទបញ្ជា ស្រាប់ហើយថា"កុំប្រព្រឹត្ដអំពើផិតក្បត់កុំសម្លាប់មនុស្ស កុំលួចទ្រព្យសម្បត្ដិគេ កុំនិយាយកុហកធ្វើអោយគេមានទោស ចូរគោរពមាតាបិតា"។
20 To. Ni ga lordey* bay kaŋ ne: ‹Ni ma si zina, ni ma si boro wi, ni ma si zay, ni ma si tangari seeda te, ni ma ni baaba nda ni nya beerandi.› »
21បុរសនោះទូលព្រះយេស៊ូថា "ខ្ញុំបានប្រតិបត្ដិតាមបទបញ្ជាទាំងនេះតាំងតែពីក្មេងមក"។
21 Bora ne: «Woodin yaŋ kulu no ay gana ka haggoy d'ey za ay go arwasu.»
22ព្រះយេស៊ូឮ ដូច្នេះ ទ្រង់មានព្រះបន្ទូលថា៖ «នៅសល់កិច្ចការមួយទៀតដែលលោកមិនទាន់ធ្វើ គឺត្រូវយកអ្វីៗទាំងអស់ដែលលោកមានទៅលក់ ហើយចែកអោយជនក្រីក្រ។ ធ្វើដូច្នេះ លោកនឹងបានសម្បត្ដិសួគ៌ រួចសឹមអញ្ជើញមកតាមខ្ញុំចុះ»។
22 Amma kaŋ Yesu maa woodin, a ne a se: «Hari folloŋ no ni jaŋ jina. Ma koy ka hay kulu neera kaŋ go ni se ka fay-fay talkey se -- ni mo ga du arzaka beena ra. Ma kaa mo k'ay gana.»
23ពេលនាម៉ឺននោះឮដូច្នេះ គាត់ព្រួយចិត្ដយ៉ាងខ្លាំង ដ្បិតគាត់ជាអ្នកមានស្ដុកស្ដម្ភ។
23 Amma waato kaŋ a maa woodin, a zici dumbu zama nga wo arzakante no gumo.
24កាលព្រះយេស៊ូឃើញគាត់ព្រួយចិត្ដ ព្រះអង្គមានព្រះបន្ទូលថា៖ «អ្នកមានពិបាកនឹងចូលទៅក្នុងព្រះរាជ្យ ព្រះជាម្ចាស់ណាស់
24 Kaŋ Yesu di woodin, a ne: «Da cat no ngey kaŋ gonda arzaka ma furo Irikoy koytara ra!
25សត្វអូដ្ឋ ចូលតាមប្រហោងម្ជុល ងាយជាងអ្នកមានចូលក្នុងព្រះរាជ្យព្រះជាម្ចាស់ទៅទៀត»។
25 Zama a ga faala yo se a ma furo sana fune ra, da arzakante ma furo Irikoy koytara ra.»
26អស់អ្នកដែលឮព្រះបន្ទូលរបស់ព្រះអង្គ ពោលឡើងថា៖«បើដូច្នេះ តើអ្នកណាអាចទទួលការសង្គ្រោះបាន?»។
26 Ngey kaŋ yaŋ maa ne: «Yaadin gaa binde, may no ga hin ka du faaba?»
27ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលឆ្លើយថា៖ «ការអ្វីដែលមនុស្សធ្វើពុំកើត ព្រះជាម្ចាស់ធ្វើកើតទាំងអស់»។
27 Amma Yesu ne: «Haŋ kaŋ si te borey do, a ga te Irikoy do.»
28លោកពេត្រុសទូលព្រះអង្គថា៖ «ព្រះអង្គទតឃើញស្រាប់ហើយ អ្វីៗដែលយើងខ្ញុំមាន យើងខ្ញុំបានលះបង់ចោលទាំងអស់ ហើយមកតាមព្រះអង្គ»។
28 Bitros mo ne: «Guna me, iri na hay kulu naŋ ka ni gana.»
29ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលទៅគេថា៖ «ខ្ញុំសុំប្រាប់អោយអ្នករាល់គ្នាដឹងច្បាស់ថា អ្នកណាលះបង់ផ្ទះសម្បែង ប្រពន្ធ កូន ឪពុកម្ដាយ និង បងប្អូន ដោយយល់ដល់ព្រះរាជ្យព្រះជាម្ចាស់
29 Kala Yesu ne i se: «Haciika ay ga ne araŋ se: boro kulu si no kaŋ na fu, wala wande, wala nya-izeyaŋ, wala hayrey, wala izeyaŋ naŋ, Irikoy koytara sabbay se,
30អ្នកនោះនឹងទទួលបានយ៉ាងច្រើនលើសលប់ នៅពេលឥឡូវនេះ ព្រមទាំងមានជីវិតអស់កល្បជានិច្ច នៅពេលខាងមុខថែមទៀតផង»។
30 kaŋ ga jaŋ ka du riiba boobo zamana wo ra. Zamana kaŋ ga kaa ra mo, a ga du fundi hal abada.»
31ព្រះយេស៊ូនាំសាវ័ក ទាំងដប់ពីររូប ចេញទៅជាមួយព្រះអង្គ។ ទ្រង់មានព្រះបន្ទូលទៅគេថា៖ «ឥឡូវនេះ យើងឡើងទៅក្រុងយេរូសាឡឹម អ្វីៗទាំងអស់ដែលព្យាការី បានចែងទុក អំពីបុត្រមនុស្ស នឹងកើតមាននៅទីនោះ
31 Yesu na iway cindi hinka sambu nga banda ka ne i se: «Wa guna, iri goono ga koy Urusalima*. Hay kulu mo kaŋ i hantum annabey do Boro Izo boŋ, i g'i toonandi.
32គេនឹងបញ្ជូនលោកទៅក្នុងកណ្ដាប់ដៃរបស់សាសន៍ដទៃ ពួកនោះនឹងចំអកត្មះតិះដៀលលោក ព្រមទាំងស្ដោះទឹកមាត់ដាក់លោកផង។
32 Zama i g'a daŋ dumi cindey kambey ra. Ngey mo g'a hahaara k'a fanta, ka tufa a gaa,
33គេនឹងយករំពាត់វាយលោក រួចប្រហារជីវិតលោក។ ប៉ុន្ដែ បីថ្ងៃក្រោយមកលោកនឹងរស់ឡើងវិញ»។
33 i g'a barzu k'a wi. Jirbi hinzanta hane mo a ga ye ka tun.»
34ពួកសាវ័កពុំបានយល់ព្រះបន្ទូលនោះទេ ហើយក៏មិនដឹងថា ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលអំពីរឿងអ្វីផង ព្រោះអត្ថន័យនៅលាក់កំបាំងនៅឡើយ។
34 Amma i mana faham da hayey din kulu. Sanno wo mo goro tugante i se, hal i mana faham da hayey din kaŋ a ci.
35កាលព្រះយេស៊ូយាងមកជិតដល់ក្រុងយេរីខូ មានមនុស្សខ្វាក់ម្នាក់ អង្គុយសុំទាននៅតាមផ្លូវ។
35 A go no mo, waato kaŋ Yesu maan Yeriko kwaara, kala danaw fo go ga goro fonda me gaa ga bar kar.
36ពេលគាត់ឮ ស្នូរបណ្ដាជនដើរតាមនោះ គាត់សួរគេថាមានរឿងអ្វី
36 Kaŋ a maa borey marga yooje kaŋ goono ga bisa, a soobay ka hã haŋ kaŋ no wo.
37គេប្រាប់គាត់ថា ព្រះយេស៊ូជាអ្នកភូមិណាសារ៉ែតយាងមកតាមផ្លូវនោះ។
37 I ne a se: «Yesu, Nazara bora no go ga bisa.»
38មនុស្សខ្វាក់ក៏ស្រែកឡើងថា៖ «ឱព្រះយេស៊ូ ជាព្រះរាជវង្សព្រះបាទដាវីឌអើយ! សូមអាណិតមេត្ដាទូលបង្គំផង!»។
38 Sahãadin a na nga jinde sambu ka ne: «Ya Yesu, Dawda izo, ma bakar ay se!»
39ពួកអ្នកដែលដើរខាងមុខបានឃាត់គាត់អោយនៅស្ងៀម ប៉ុន្ដែ គាត់ស្រែករឹតតែខ្លាំងឡើងៗ ថា៖«ឱព្រះរាជវង្សព្រះបាទដាវីឌអើយ សូមអាណិតមេត្ដាទូលបង្គំផង!»។
39 Ngey kaŋ yaŋ go jina sintin ka deen'a gaa ka ne a ma dangay. Amma a na nga jinda sambu gumo, ka ne: «Ya Dawda izo, ma bakar ay se!»
40ព្រះយេស៊ូក៏ឈប់ ហើយបញ្ជាគេអោយ នាំគាត់ចូលមកជិតព្រះអង្គ។ លុះមនុស្សខ្វាក់ដើរចូលមក ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលសួរគាត់ថា៖
40 Kala Yesu kay ka ne i ma kand'a nga do. Waato kaŋ a maan mo, Yesu n'a hã ka ne:
41«តើអ្នកចង់អោយខ្ញុំធ្វើអ្វី?»។ គាត់ទូលព្រះអង្គថា៖«បពិត្រព្រះអម្ចាស់! សូមព្រះអង្គប្រោសអោយភ្នែកទូលបង្គំ បានភ្លឺឡើងវិញផង»។
41 «Ifo no ni ga ba ay ma te ni se?» A ne: «Rabbi, ay ma du ka di koyne.»
42ព្រះយេស៊ូមានព្រះបន្ទូលទៅគាត់ថា៖ «ជំនឿរបស់អ្នកបានសង្គ្រោះអ្នកហើយ ចូរអោយភ្នែកអ្នកបានភ្លឺ ឡើងវិញចុះ»។
42 Yesu ne a se: «Ni ma di. Ni cimbeero* na ni no baani.»
43រំពេចនោះគាត់មើលឃើញវិញភ្លាម ហើយគាត់ក៏តាមព្រះយេស៊ូទាំងលើកតម្កើងសិរីរុងរឿងរបស់ព្រះជាម្ចាស់។ ប្រជាជនទាំងមូលបានឃើញហេតុការណ៍នោះ គេសរសើរតម្កើងព្រះជាម្ចាស់ទាំងអស់គ្នា។
43 Sahãadin-sahãadin a ye ka di, ka Yesu gana, a goono ga Irikoy beerandi. Boro kulu kaŋ di woodin mo na Irikoy kuku.