¹¶ I pai a Tariuha kia whakaritea etahi ariki kotahi rau e rua tekau mo te kingitanga, hei kawana mo te kingitanga katoa;

¹Ľúbilo sa Dáriovi ustanoviť nad kráľovstvom sto dvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve.

²E toru hoki nga rangatira nui mo enei, a ko Raniera tetahi o ratou; ma nga ariki ra nga korero e homai ki enei, kei he nga mea a te kingi.

²A nad nimi postavil tri kniežatá, z ktorých jedným bol Daniel, ktorým tí satrapovia dávali počet, aby sa kráľovi nediala škoda.

³Katahi ka whakanuia tenei Raniera ki runga ake i nga rangatira nui, i nga ariki, no te mea he pai rawa te wairua i roto i a ia, a i whakaaro te kingi kia meinga ia hei rangatira mo te kingitanga katoa.

³Vtedy prevyšoval tento Daniel tie kniežatá i satrapov, pretože bol v ňom veľký duch, a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom.

⁴Katahi nga rangatira nunui ratou ko nga ariki ka rapu take mo Raniera i roto i nga mea o te kingitanga; heoi kihai i kitea tetahi take, tetahi he; he mahi pono hoki tana, kahore ona kino, ona he.

⁴Vtedy sa snažily kniežatá a satrapovia najsť nejakú príčinu proti Danielovi so strany kráľovstva; ale nemohli najsť nijakej príčiny ani vady, pretože bol verný, a nenašiel sa pri ňom nijaký omyl ani vada.

⁵Katahi ka mea aua tangata, E kore e kitea e tatou he take mo tenei Raniera, ki te kahore e kitea he mea mona i roto i te ture a tona Atua.

⁵Vtedy povedali tí mužovia: Nenajdeme nijakej príčiny proti tomuto Danielovi, krome ak by sme našli proti nemu niečo dotyčne zákona jeho Boha.

⁶¶ Katahi enei rangatira nunui ratou ko nga ariki ka huihui ki te kingi; ko ta ratou korero tenei ki a ia, E Kingi Tariuha, kia ora tonu koe.

⁶Vtedy sa ruchom shromaždily tie kniežatá i tí satrapovia ku kráľovi a takto mu vraveli: Kráľu Dárie, ži na veky!

⁷Kua korerorero nga rangatira nunui katoa o te kingitanga, nga kawana, nga ariki, nga kaiwhakatakoto whakaaro, nga rangatira, kia whakatakotoria he tikanga kingi, kia whakapumautia he ture kaha, ara ki te inoia he mea e tetahi ki tetahi atua, tang ata ranei, a kia toru tekau ra ano nga ra, he mea ehara i te inoi ki a koe, e te kingi, me maka ia ki te ana o nga raiona.

⁷Uradily sa všetky kniežatá kráľovstva, vojvodovia, satrapovia, radcovia a náčelníci, aby kráľ ustanovil ustanovenie a vydal pevnú zápoveď tak, aby každý, kto by za tridsať dní žiadal nejakú žiadosť od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov.

⁸Na mau e whakapumau te ture, e te kingi, whaitohungia hoki te mea i tuhituhia, kei puta ke, kia rite ai ki te ture a nga Meri, a nga Pahi, e kore nei e puta ke.

⁸A tak teraz, ó, kráľu, ustanov zápoveď a napíš písmo, ktoré by nemohlo byť zmenené podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa nemení.

⁹Mo reira whaitohungia ana e Kingi Tariuha te mea i tuhituhia me te ture.

⁹Preto kráľ Dárius napísal písmo a vydal zápoveď.

¹⁰Na ka mohio a Raniera ka oti taua mea i tuhituhia te whaitohu, haere ana ia ki tona whare; na ko ona matapihi tuwhera tonu ai i roto i tona ruma ki te ritenga atu o Hiruharama; e toru nga tukunga o ona turi i te ra, inoi ana ia, whakawhetai ana ki te aroaro o tona Atua, pera ana me tana i mua.

¹⁰A Daniel, keď sa dozvedel, že bolo napísané také písmo, odišiel hore do svojho domu (a obloky mu boly otvorené hore na jeho izbe proti Jeruzalemu), a trikrát za deň kľakol na svoje kolená a modlil sa a chváliac ďakoval pred svojím Bohom, preto, že to tak robieval i predtýmto.

¹¹¶ Katahi ka huihui aua tangata, ka kite i a Raniera e karakia ana, e inoi ana ki te aroaro o tona Atua.

¹¹Vtedy sa náhle s hrmotom shromaždili tí mužovia a našli Daniela prosiť a pokorne sa modliť pred jeho Bohom.

¹²Katahi ratou ka whakatata, a ka korero i te ture a te kingi ki te aroaro o te kingi; Kihai ianei i whaitohungia e koe he ture, na, ko nga tangata katoa e inoi ana ki tetahi atua, tangata ranei, i enei rangi e toru tekau, he mea ehara i te inoi k i a koe, e te kingi, ka maka ki te ana raiona? Ka whakahoki te kingi, ka mea, He pono taua mea na, e rite ana ki te ture a nga Meri, a nga Pahi, e kore nei e puta ke.

¹²Vtedy sa priblížili a hovorili pred kráľom o zápovedi kráľovej: Či si nenapísal zápovedi, aby každý človek, ktorý by za tridsať dní prosil niečo od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov? Na to odpovedal kráľ a riekol: To slovo stojí pevne podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa nemení.

¹³Katahi ratou ka whakahoki, ka mea ki te aroaro o te kingi, Ko te Raniera ra, ko tera o nga tama o nga whakarau o Hura, kahore ona mahara ki a koe, e te kingi, ki te ture ano i whaitohungia e koe, heoi e toru ana inoinga i te ra.

¹³Vtedy odpovedali a riekli pred kráľom: Daniel, ktorý je zo synov judského zajatia, nedbá na tvoje slovo, ó, kráľu, ani na tvoju zápoveď, ktorú si napísal, ale trikrát za deň prosí svoju prosbu od svojho Boha.

¹⁴A, no te rongonga o te kingi ki enei kupu, katahi ka nui tona kino, a ka anga tona ngakau ki a Raniera kia whakaorangia ia: whai ana ia ki te whakaora i a ia a to noa te ra.

¹⁴Vtedy sa kráľ, keď počul to slovo, veľmi zarmútil a obrátil na Daniela svoje srdce, aby ho vyslobodil a usiloval sa až do západu slnca, aby ho vytrhol.

¹⁵Katahi ka huihui nga tangata nei ki te kingi, a ka mea ki te kingi, Kia mohio koe, e te kingi, ko te ture tenei a nga Meri, a nga Pahi, kia kaua e whakaputaia ketia tetahi ture, tikanga ranei, kua oti te whakapumau e te kingi.

¹⁵Vtedy sa znova s hrmotom shromaždili tí mužovia ku kráľovi a vraveli kráľovi: Vedz, ó, kráľu, že Médovia a Peržania majú zákon, aby každá zápoveď a každé ustanovenie, ktoré ustanoví kráľ, bolo nezmeniteľné.

¹⁶Katahi te kingi ka whakahau, a kawea ana mai a Raniera, maka ana ki te ana raiona. I korero ano te kingi, i mea ki a Raniera, Ko tou Atua e mahi tonu na koe ki a ia, mana koe e whakaora.

¹⁶Vtedy rozkázal kráľ, a doviedli Daniela a hodili ho do jamy ľvov. A kráľ odpovedal a riekol Danielovi: Tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, ten ťa vyslobodí.

¹⁷Na ka maua mai he kohatu, ka whakatakotoria ki te kuwaha o te ana; hiritia iho e te kingi ki tana ake hiri, ki te hiri ano a ana ariki; kei puta ke tetahi tikanga mo Raniera.

¹⁷A donesený bol jeden kameň a položený na otvor jamy, a kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňom svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo pri Danielovi.

¹⁸¶ Katahi te kingi ka haere ki tona whare, a pau noa taua po kihai i kai, kihai ano nga mea whakatangi i kawea mai ki tona aroaro: a turere atu ana tona moe i a ia.

¹⁸Vtedy odišiel kráľ do svojho paláca a ztrávil noc v pôste ani nedal doniesť hore pred seba hudobné nástroje, áno, i spánok ušiel od neho.

¹⁹Katahi te kingi ka maranga i te atatu tonu, a hohoro tonu te haere ki te ana raiona.

¹⁹Potom vstal kráľ skoro ráno na úsvite a ponáhľajúc sa išiel k jame ľvov.

²⁰A, no tona tatanga atu ki te ana, ki a Raniera, ka karanga ia, he reo tangi te reo: i korero te kingi, i mea ki a Raniera, E Raniera, e te pononga a te Atua ora, he kaha ranei tou Atua e mahi tonu na koe ki a ia, ki te whakaora i a koe kei mate i nga raiona?

²⁰A keď sa priblížil k jame, zavolal na Daniela žalostným hlasom. Kráľ prehovoril a riekol Danielovi: Danielu, služobníku živého Boha, či ťa mohol tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, vyslobodiť od ľvov?

²¹Na ka mea a Raniera ki te kingi, E te kingi, kia ora tonu koe.

²¹Vtedy hovoril Daniel s kráľom a povedal: Kráľu, ži na veky!

²²Kua tukua mai e toku Atua tana anahera, a tutakina ana e ia nga mangai o nga raiona, a kihai ratou i pa ki ahau: no te mea kua kitea toku kore hara i tona aroaro; kahore ano aku mahi he i tou aroaro, e te kingi.

²²Môj Bôh poslal svojho anjela, ktorý zatvoril ústa ľvom, a neuškodili mi, lebo mi je najdená pred ním nevina, áno, ani pred tebou, ó, kráľu, neučinil som ničoho zlého.

²³Na nui atu ke koa o te kingi, a whakahaua ana e ia kia tangohia ake a Raniera i roto i te ana. Na kua tangohia ake a Raniera i roto i te ana, kihai rawa ano i kitea tetahi ahatanga ki a ia, no te mea i whakapono ia ki tona Atua.

²³Vtedy sa veľmi zaradoval kráľ a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy, a Daniel bol vytiahnutý z jamy, a nenašiel sa na ňom nijaký úraz, lebo veril v svojho Boha.

²⁴Na ka whakahau te kingi, a ka maua aua tangata i whakapae ra ki a Raniera, ka maka ki te ana raiona, ratou, a ratou tamariki, a ratou wahine, riro pu ratou i nga raiona, a wawahia ana e ratou o ratou wheua katoa i te mea kiano i tatu noa ki raro o te ana.

²⁴A kráľ rozkázal, a doviedli tých mužov, ktorí boli osočili Daniela, a hodili ich do jamy ľvov aj ich synov aj ich ženy, a ešte ani len neboli dopadli na spodok jamy, keď sa ich zmocnili ľvi a skrúšili všetky ich kosti.

²⁵¶ Katahi a Kingi Tariuha ka tuhituhi ki nga tangata katoa, ki nga iwi, ki nga reo, e noho ana i te whenua katoa; Kia whakanuia te rangimarie ki a koutou.

²⁵Vtedy napísal kráľ Dárius všetkým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývali po celej zemi: Nech je veľký váš pokoj!

²⁶Tenei ahau te whakatakoto tikanga nei; na, i nga kawanatanga katoa o toku kingitanga, kia wiri nga tangata, kia wehi ki te aroaro o te Atua o Raniera: ko ia hoki te Atua ora, pumau tonu a ake ake, e kore tona kingitanga e ngaro, tona kawanatanga hoki a te mutunga ra ano:

²⁶Odo mňa vyšlo nariadenie, aby v celom panstve môjho kráľovstva triasli sa a báli pred Bohom Danielovým, lebo on je živý Bôh a stojí pevne až naveky; jeho kráľovstvo je to, ktoré nebude zkazené, a jeho panstvo bude trvať až do konca.

²⁷Mana e whakaora, mana e mawhiti ai; e mahia ana hoki e ia he tohu, he mea whakamiharo i te rangi, i te whenua; nana hoki a Raniera i ora ai i te kaha o nga raiona.

²⁷Vyslobodzuje a vytrhuje a činí znamenia a divy na nebi a na zemi, ktorý vyslobodil Daniela z moci ľvov.

²⁸Na ka kake tenei Raniera i te kingitanga o Tariuha, i te kingitanga ano hoki o Hairuha Pahi.

²⁸A tomuto Danielovi sa dobre vodilo i v kráľovstve Dáriovom i v kráľovstve Peržana Cýra.