¹¶ I muri i enei mea, i te kingitanga o Arataherehe kingi o Pahia, na ko Etera tama a Heraia, tama a Ataria, tama a Hirikia,

¹A po tých veciach za kraľovania Artaxerxa, perzského kráľa, išiel hore Ezdráš, syn Seraiáša, syna Azariáša, syna Hilkiáša.

²Tama a Harumu, tama a Haroko, tama a Ahitupu,

²syna Šallúma, syna Cádoka, syna Achitúba,

³Tama a Amaria, tama a Ataria, tama a Meraioto,

³syna Amariáša, syna Azariáša, syna Merajóta,

⁴Tama a Terahia, tama a Uti, tama a Puki,

⁴syna Zerachiáša, syna Uzziho, syna Bukkiho,

⁵Tama a Apihua, tama a Pinehaha, tama a Ereatara, tama a Arona tino tohunga:

⁵syna Abišuu, syna Pinchsa, syna Eleazára, syna Árona, najvyššieho kňaza.

⁶I haere mai tenei Etera i Papurona; na he karaipi kakama ia ki te ture a Mohi i homai nei e Ihowa, e te Atua o Iharaira. I runga ano i a ia te ringa o Ihowa, o tona Atua, a homai ana e te kingi ki a ia nga mea katoa i tonoa e ia.

⁶Ten istý Ezdráš išiel hore z Babylona, a bol to učený človek, zbehlý v zákone Mojžišovom, ktorý dal Hospodin, Bôh Izraelov, a kráľ mu dal podľa toho, jako bola ruka Hospodina, jeho Boha, na ňom, všetko, čo si žiadal.

⁷Na i haere mai ano etahi o nga tama a Iharaira, no nga tohunga hoki, o nga Riwaiti, o nga kaiwaiata, o nga kaitiaki keti, o nga Netinimi, ki Hiruharama i te whitu o nga tau o Kingi Arataherehe.

⁷A išli hore aj niektorí zo synov Izraelových i z kňazov i Levitov i spevákov i vrátnych i Netinejcov do Jeruzalema v siedmom roku kráľa Artaxerxa.

⁸Na kua tae ia ki Hiruharama i te rima o nga marama o te whitu o nga tau o te kingi.

⁸A prišiel do Jeruzalema piateho mesiaca, a to bol siedmy rok kráľov.

⁹No te tuatahi hoki o nga ra o te marama tuatahi i timata ai ia te haere mai i Papurona, a no te tuatahi o nga ra o te rima o nga marama i tae mai ai ki Hiruharama, i runga hoki i a ia te ringa pai o tona Atua.

⁹Lebo prvého dňa prvého mesiaca odišiel hore z Babylona a prvého dňa piateho mesiaca prišiel do Jeruzalema tak, ako bola dobrá ruka jeho Boha na ňom.

¹⁰I whakatikaia hoki e Etera tona ngakau ki te rapu i te ture a Ihowa, ki te mahi ano hoki, a ki te whakaako i a Iharaira ki nga tikanga, ki nga whakaritenga.

¹⁰Lebo Ezdráš bol ustavil svoje srdce zpytovať zákon Hospodinov a činiť a učiť v Izraelovi ustanovenie a súd.

¹¹¶ Na ko nga kupu tenei o te pukapuka i homai e Kingi Arataherehe ki te tohunga, ki te karaipi ki a Etera; he karaipi ia no nga kupu o nga whakahau a Ihowa, no ana tikanga hoki ki a Iharaira.

¹¹A toto je odpis listu, ktorý dal kráľ Artaxerxes kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone, učenému v slovách prikázaní Hospodinových a jeho ustanovení o Izraelovi:

¹²Na Arataherehe kingi o nga kingi ki te tohunga, ki a Etera, ki te karaipi o te ture a te Atua o te rangi, he tino tika, he aha atu.

¹²Artaxerxes, kráľ kráľov, kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone Boha nebies, dokonalý pokoj a tak ďalej.

¹³Ko taku tikanga tenei ka whakatakotoria nei; Na, ko te hunga katoa o te iwi o Iharaira, o ona tohunga hoki, o nga Riwaiti i toku kingitanga e whai ngakau ana kia haere ki Hiruharama, me haere tahi me koe.

¹³Odo mňa je daný rozkaz, aby každý, kto by v mojom kráľovstve z ľudu Izraelovho a z jeho kňazov i Levitov chcel dobrovoľne ísť do Jeruzalema s tebou, aby išiel,

¹⁴He mea unga na hoki koe na te kingi ratou ko ana kaiwhakatakoto whakaaro tokowhitu, ki te ui i nga mea o Hura, o Hiruharama, kia rite ai ki te ture a tou Atua i tou ringa na;

¹⁴pretože si poslaný od kráľa a od jeho siedmich radcov, aby si prezkúmal veci o Judsku a o Jeruzaleme podľa zákona svojho Boha, ktorý máš vo svojej ruke,

¹⁵Ki te kawe ano i te hiriwa, i te koura i hoatu noa nei e te kingi, ratou ko ana kaiwhakatakoto whakaaro ki te Atua o Iharaira, kei Hiruharama nei tona nohoanga,

¹⁵a aby si doniesol striebro a zlato, ktoré dobrovoľne obetovali kráľ a jeho radcovia Bohu Izraelovmu, ktorého príbytok je v Jeruzaleme,

¹⁶I te hiriwa katoa ano, i te koura e kitea e koe i te kawanatanga katoa o Papurona, i nga mea homai noa ano a te iwi, a nga tohunga, a te hunga e homai noa ana mo te whare o to ratou Atua i Hiruharama.

¹⁶a všetko striebro a zlato, ktoré najdeš v celej krajine Babylonskej s dobrovoľnou obeťou ľudu a kňazov, ktorí by dobrovoľne obetovali pre dom svojho Boha, ktorý je v Jeruzaleme.

¹⁷Na kia hohoro koe te hoko ki tenei moni he puru, he hipi toa, he reme, he whakahere totokore, me nga ringihanga, ka whakaeke ai ki runga ki te aata o te whare o to koutou Atua i Hiruharama.

¹⁷Preto nakúp bez odkladu za to striebro volov, baranov, oviec ako aj ich obilných obetí a ich liatych obetí a obetuj ich na oltári domu vášho Boha, ktorý je v Jeruzaleme.

¹⁸Na, ko ta koutou ko ou teina e pai ai mo te toenga o te hiriwa, o te koura, meatia, kia rite ki ta to koutou Atua e pai ai.

¹⁸A čo sa ti bude vidieť za dobré i tvojim bratom učiniť s ostatkom striebra a zlata, učiňte podľa vôle svojho Boha.

¹⁹A, ko nga oko ka hoatu nei ki a koe mo nga mahi o te whare o tou Atua, me hoatu e koe ki te aroaro o te Atua i Hiruharama.

¹⁹A nádoby, ktoré sú ti dané pre službu domu tvojho Boha, oddaj všetky pred Bohom Jeruzalema.

²⁰A, ko era atu mea e meatia ana e koe mo te whare o tou Atua, e tika ana kia hoatu e koe, hoatu i roto i te whare taonga o te kingi.

²⁰A ostatné, čo by bolo potrebné pre dom tvojho Boha, čo by ti pripadlo dať, to dáš z domu pokladov kráľových.

²¹Na, tenei ahau, a Kingi Arataherehe te whakatakoto nei i te tikanga ki nga kaitiaki taonga katoa i tawahi o te awa, na, ko nga mea katoa e tonoa i a koutou e Etera tohunga, e te karaipi o te ture a te Atua o te rangi, kia hohoro te mea;

²¹A ja, kráľ Artaxerxes, rozkazujem všetkým pokladníkom, ktorí ste za riekou, aby sa všetko, o čo by vás požiadal kňaz Ezdráš, učený v zákone Boha nebies, vykonalo bez odkladu,

²²Ahakoa kotahi rau taranata hiriwa, ahakoa kotahi rau mehua witi, ahakoa kotahi rau pati waina, ahakoa kotahi rau pati hinu; me te tote ano, e kore tona taimaha e tuhituhia.

²²až do sto hrivien striebra a až do sto korcov pšenice a až do sto batov vína a až do sto batov oleja a soli bez zápisu.

²³Ko nga mea katoa e kiia mai ana e te Atua o te rangi, me mahi kia tino rite mo te whare o te Atua o te rangi: he aha oti kia ai ai he riri mai ki te kingitanga o te kingi ratou ko ana tama?

²³Všetko, čo je z rozkazu Boha nebies, nech sa vykoná presne pre dom Boha nebies. Lebo načo má byť zanietená prchlivosť na kráľovstvo kráľa a na jeho synov?!

²⁴Kia mohio ano koutou; ko nga tohunga katoa, ko nga Riwaiti, ko nga kaiwaiata, ko nga kaitiaki keti, ko nga Netinimi, ko nga kaimahi o tenei whare o te Atua, e kore e tika kia tangohia he takoha taonga, he takoha tangata, he takoha huarahi i a ra tou.

²⁴A tiež vám oznamujeme, že čo do všetkých kňazov, Levitov, spevákov, vrátnych, Netinejcov a vôbec tých, ktorí konajú službu v dome toho Boha, nikto nemá práva uvaliť na nich daň, poplatok alebo clo.

²⁵Na mau, e Etera, kei a koe na hoki te mohio o te Atua, mau e whakarite nga kaiwhakarite, nga kaiwhakarongo totohe, hei whakarite mo nga iwi katoa i tera taha o te awa, hei te hunga katoa e mohio ana ki nga ture a tou Atua: na, ko te hunga kahore e mohio, ma koutou e whakaako.

²⁵A ty, Ezdrášu, podľa múdrosti svojho Boha, ktorou si obdarený, ustanov vrchnostenské osoby a sudcov, ktorí by súdili všetok ľud, ktorý je za riekou, zo všetkých tých, ktorí sú znalí zákonov tvojho Boha, a toho, kto by ich neznal, naučíte.

²⁶A, ko te tangata e kore e mahi i te ture a tou Atua, i te ture ano a te kingi, kia hohoro te whakapa o te whiu ki a ia, te whakamate ranei, te pei ranei he whenua ke, me tango ranei ana taonga, me here ranei.

²⁶Ale nad každým, nech by to bol ktokoľvek, kto by nečinil zákona tvojho Boha a zákona kráľovho, nech sa bez odkladu vykoná súd, už či aby zomrel či aby bol poslaný do vyhnanstva či aby bol pokutovaný na majetku alebo aby bol zatvorený do žalára.-

²⁷¶ Kia whakapaingia a Ihowa, te Atua o o tatou matua, nana nei i homai te whakaaro penei ki te ngakau o te kingi, ara kia whakapaia te whare o Ihowa i Hiruharama;

²⁷Požehnaný Hospodin, Bôh našich otcov, ktorý dal takú vec do srdca kráľovho, aby okrášlil dom Hospodinov, ktorý je v Jeruzaleme!

²⁸Nana hoki i whakaputa aroha mai ki ahau i te aroaro o te kingi ratou ko ana kaiwhakatakoto whakaaro, o nga rangatira rarahi ano a te kingi. Na kua whai kaha ahau; i runga hoki i ahau te ringa o Ihowa, o toku Atua. Na ka huihuia e ahau etahi tino tangata i roto i a Iharaira, hei hoa haere moku ki runga.

²⁸A naklonil ku mne milosť pred kráľom a pred jeho radcami a pred všetkými kniežatami kráľovými, mocnými! A ja súc posilnený podľa toho, jako bola ruka Hospodina, môjho Boha, nado mnou, shromaždil som popredných z Izraela, aby išli so mnou hore.