¹¶ He inoi na Hapakuku poropiti, ko Hikionoto te waiata.

¹Modlitba proroka Habakuka na šigjonót.

²E Ihowa, kua rongo ahau i tou rongo, wehi ana ahau: e Ihowa, kia ora tau mahi i waenganui o nga tau, kia matauria i waenganui o nga tau; i te mea e riri ana, mahara ki te tohu tangata.

²Hospodine, počul som tvoju povesť, bojím sa, Hospodine, tvoje dielo, oživ ho prostred rokov! Prostred rokov ho oznámiš! V zúrivom hneve budeš pamätať zľutovať sa!

³¶ I haere mai te Atua i Temana, te Mea Tapu i Maunga Parana. (Hera. Hei hipoki tona kororia mo nga rangi; ki tonu te whenua i te whakamoemiti ki a ia.

³Keď išiel Bôh a blížil sa od Témana a Svätý od vrchu Fárana, sélah, jeho sláva pokryla nebesia, a zem bola plná jeho chvály.

⁴Ko tona tiahotanga ano ko te marama; he hihi e puta ana mai i tona ringa: i reira ano te hunanga o tona kaha.

⁴A blesk bol ako svetlo, papršleky mu vychádzaly z jeho ruky, a tam bol úkryt jeho sily.

⁵I mua i a ia te mate uruta e haere ana, i puta ano te mura whanariki i ona waewae.

⁵Pred jeho tvárou išiel mor, a v jeho zápätí vychádzal páľčivý neduh.

⁶Tu ana ia, a whanganga ana e ia te whenua; i titiro ia, a titaria ana e ia nga iwi; rerere ana nga maunga onamata, piko ana nga pukepuke o mua: ko ona ara koia ano kei onamata.

⁶Postál a zaklátil zemou, videl a zatriasal národami, a rozpadávaly sa večné vrchy, sklonily sa brehy večnosti; má večné cesty.

⁷I kite ahau, kei te tuatea nga teneti o Kuhana; wiri ana nga tauarai o te whenua o Miriana.

⁷Pod trápením som videl stány Kúšana, triasly sa koberce zeme Madiana.

⁸I riri ranei a Ihowa ki nga awa? Ki nga awa ranei tou riri? Ki te moana ranei tou riri? I haere ai koe i runga i au hoiho, i au hariata whakaora?

⁸Či na rieky, ó, Hospodine, či azda na rieky bude horieť tvoj hnev, či tvoja prchlivosť proti moru? keď jazdíš na svojich koňoch, vezieš sa na svojich vozoch spasenia?

⁹I meinga tau kopere kia noho tahanga: ko nga oati ki nga hapu he kupu pono. (Hera. Wahia ana e koe te whenua ki nga awa.

⁹Obnažiť obnažené je tvoje lučište, splniť prísahy pokolení, dané slovo, sélah. Riekami si rozdelil zem.

¹⁰I kite nga maunga i a koe, a wehi ana; i pahemo ake te waipuke o nga wai: i puaki te reo o te rire, a ara ana ona ringa ki runga.

¹⁰Videly ťa, svíjaly sa vrchy; lejak prešiel ako povodeň; priepasť vydala svoj hlas, do výše pozdvihla svojej ruky.

¹¹Tu ana te ra me te marama i to raua kainga, haere ana ratou i te marama o au pere, i te wherikotanga o tau tao kanapa.

¹¹Slnce i mesiac zastály utiahnuc sa do svojho obydlia, na svetlo svojich šípov ta pošly, na jas blesku tvojej kopije.

¹²Haereerea ana e koe te whenua i runga i te aritarita, patua a wititia ana e koe nga iwi i runga i te riri.

¹²V zúrivom hneve si kráčal po zemi, v hneve si mlátil národy.

¹³I puta koe ki te whakaora i tau iwi, ae ra, ki te whakaora i tau i whakawahi ai; pakaru ana i a koe te upoko i roto o te whare o te hunga kino, takoto kau ana te turanga, a taea noatia te kaki. Hera.

¹³Vyšiel si na záchranu svojho ľudu, na záchranu svojho pomazaného; srazil si hlavu z domu bezbožníka obnažiac všetko od základu až po hrdlo. Sélah.

¹⁴Werohia ana e koe te upoko o ona ariki ki ana tokotoko ano: ano he paroro ratou e aki mai ana ki te titaritari i ahau; ko to ratou koanga ngakau he kai puku i te rawakore.

¹⁴Jeho vlastnými palicami si prebodol hlavu jeho bojovníkov, dohrmeli jako víchrica, aby ma rozptýlili; plesali, jako keby boli išli zožrať chudobného v kryte.

¹⁵Takahia ana e koe te moana ki au hoiho, te kaupuranga o nga wai nunui.

¹⁵Šliapal si svojimi koňmi po mori, po hromade mnohých vôd.

¹⁶¶ I toku rongonga, wiri ana toku kopu, oraora ana oku ngutu i te reo: ngoto ana te pirau ki roto ki oku whenua, a wiri ana ahau i toku wahi; he mea ia e whai okiokinga ai ahau i te ra o te raru, i te haerenga ake ki te iwi e kokiri ana mai ki a ia me ana kaieke hoiho.

¹⁶Počul som, a zatriaslo sa moje lono, na ten hlas sa chvely moje rty; hniloba vošla do mojich kostí, a triasol som sa na mieste, kde som stál, že sa mám upokojiť na deň súženia, na deň, keď prijde hore proti ľudu ten, ktorý ho bude hubiť.

¹⁷Ahakoa kore te piki e kopuku, kore nga waina e whai hua; ka he te mahi oriwa, kahore hoki nga mara e whai kai; ko nga hipi poto ake i roto i nga taiepa, kahore hoki he kau i roto i nga taiepa kau:

¹⁷Keby hneď aj nekvitol fík, a nebolo by úrody na viničoch; keby sklamalo dielo olivy, a polia by nedorobily potravy; keby drobné stádo bolo odrezané od košiara, a nebolo by hoväda v stájach,

¹⁸Otiia ka koa ahau ki a Ihowa, ka whakamanamana ki te Atua o toku whakaoranga.

¹⁸ja sa jednako budem veseliť v Hospodinovi, budem plesať v Bohu svojho spasenia.

¹⁹Ko Ihowa, ko toku Ariki, toku kaha, ka meinga e ia oku waewae kia rite ki o te hata, ka meinga ano ahau e ia kia takahi i runga i oku wahi tiketike. Ki te tino kaiwaiata i runga i aku mea whakatangi.

¹⁹Hospodin, Pán je mojou silou a robí moje nohy jako nohy jeleníc a dáva mi kráčať po mojich výšinách. - Náčelníkovi speváckeho sboru na moje neginóty.