¹¶ Kia rahi te karanga, kaua e kaiponuhia, kia rite ki te tetere te nui o tou reo, whakaaturia ki taku iwi to ratou poka ke, o ratou hara ki te whare o Hakopa.

¹Volaj celým hrdlom, nezadŕžaj; povýš svoj hlas ako trúba a oznám môjmu ľudu ich prestúpenie a domu Jakobovmu ich hriechy!

²He rapu ano ia ta ratou i ahau i tenei ra, i tenei ra, e ahuareka ana hoki ki te mohio ki aku ara: me te mea he iwi e mahi ana i te tika, a kihai i whakarere i te whakaritenga a tona Atua, e ui ana ratou ki ahau ki nga whakaritenga o te tika, e a huareka ana ki te awhi ki te Atua.

²Síce ma hľadajú deň ako deň a žiadostiví sú poznať moje cesty, jako národ, ktorý činí spravedlivosť a neopúšťa súdu svojeho Boha. Dopytujú sa ma na súdy spravedlivosti, chcú byť v blízkosti Boha.

³¶ Ko ta ratou ki, he aha matou i nohopuku ai, a kahore koe e titiro mai? he aha matou i whakapouri ai i o matou wairua, te mohio mai koe? Nana, i te ra e nohopuku ai koutou e kitea ana e koutou te ahuareka mo koutou ano; e akiakina ana hoki e kouto u a koutou whakamauiui katoa.

³A hovoria: Prečo sa postíme, keď nevidíš, trápime svoju dušu, keď nechceš vedieť? Hľa, v deň svojho pôstu prevádzate svoju vôľu a honíte všetkých svojich robotníkov.

⁴Nana, ko ta koutou nohopuku, hei mea totohe, hei mea ngangare, kia moto ai ki te ringa o te kino: kahore koutou i nohopuku i tenei ra hei mea kia rangona ai to koutou reo i runga.

⁴Hľa, postíte sa nato, aby ste sa preli a vadili a bili päsťou bezbožnosti. Nepostíte sa vy tohoto dňa tak, aby bolo počuť na výsosti váš hlas.

⁵Ko taku nohopuku ianei tenei i whiriwhiri ai? he ra e whakapouri ai te tangata i tona wairua? He tuohu koia no te mahunga o te tangata, ano he kakaho? he whariki i te kakahu taratara, i te pungarehu, ki raro i a ia? E kiia ranei tenei e koe he no hopuku, he ra e manakohia ana e Ihowa?

⁵Či toto má byť pôst, aký som vyvolil? Deň, aby človek trápil svoju dušu? Či to, aby svesil svoju hlavu jako trstina a postlal si smútočné vrece a popol, či to nazovieš pôstom a dňom, príjemným Hospodinovi?

⁶He teka ianei ko te nohopuku tenei i whiriwhiria e ahau? kia whakatangorotia nga here a te kino, kia wetekina nga paihere o te ioka, kia tukua te hunga e tukinotia ana kia haere noa atu, kia wawahia e koutou nga ioka katoa?

⁶A či nie je toto pôst, aký som vyvolil: rozopäť putá bezbožnosti, rozviazať uzly jarma, prepustiť zlomených slobodných a aby ste roztrhli každé jarmo?

⁷He teka ianei ko te tuwha i tau taro ma te tangata e mate ana i te kai, ko te mau mai ki tou whare i nga rawakore i peia atu? kia hipokina hoki te tangata e tu tahanga ana, ina kitea e koe; kia kaua hoki e huna i a koe i ou kikokiko ake?

⁷Či azda nie to, aby si lámal lačnému svoj chlieb a chudobných vyhnaných uviedol do domu? Keby si videl nahého, aby si ho zaodial a neskrýval sa pred svojím telom?

⁸¶ Ko reira tou marama puta ai, ano ko te puaotanga, ka hohoro ano ou mate te mahu; ka haere tou tika ki mua i a koe, ko te kororia ano o Ihowa hei hiku mou.

⁸Vtedy vypukne tvoje svetlo jako ranná zora, a tvoje zdravie rýchle vypučí, a tvoja spravedlivosť pojde pred tebou, a sláva Hospodinova ťa uzavrie ako zadná stráž.

⁹Ko reira koe karanga ai, a ka whakahoki kupu mai a Ihowa; ka tangi koe, a ka mea ia, Tenei ahau. Ki te whakarerea atu e koe te ioka i waenganui i a koe, te kokirihanga atu o te maihao, me te korero kino;

⁹Vtedy budeš volať, a Hospodin sa ohlási; budeš pokorne volať o pomoc, a riekne: Hľa, tu som! Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, prestaneš posmešne vystierať prst a hovoriť neprávosť,

¹⁰Ki te mea ano ka whai ngakau koe ki te tangata matekai, a ka makona i a koe te wairua e pehia ana e te mamae; ko reira tou marama puta ai i roto i te pouri, ka rite hoki tou pouri ki te poutumaro:

¹⁰ak ta dáš lačnému svoju dušu, a utrápenú dušu nasýtiš, vtedy vzíde tvoje svetlo vo tme, a tvoja mrákava bude jako poludnie.

¹¹Ka arahina tonutia ano koe e Ihowa, ka makona ano tou wairua i a ia i nga wahi kore wai, ka whakakahangia ano ou whenua; a ka rite koe ki te kari kua oti te whakamakuku ki te wai, ki te puna hoki e pupu ake ana, e kore nei ona wai e poto.

¹¹A Hospodin ťa vždy povedie a nasýti tvoju dušu i v najväčšie sucho a obodrí tvoje kosti. A budeš ako zavlažovaná zahrada a jako prameň vôd, ktorého vody nesklamú.

¹²Ka hanga ano e ou uri nga wahi kua ururuatia noatia ake; ka ara ano i a koe nga turanga o nga whakapaparanga maha; a ka huaina koe, Ko te kaihanga o te taiepa pakaru, Ko te kaiwhakahou o nga wahi i nga ara hei nohoanga.

¹²A pošlí z teba vystavia miesta, pusté od veku, vyzdvihneš základy pokolenia a pokolenia, a budú ťa volať opraviteľom trhlín, napraviteľom ciest, aby sa mohlo bývať.

¹³¶ Ki te tahuri atu tou waewae i te hapati, i te mea i tau i pai ai i taku ra tapu, a ka kiia e koe te hapati he ahurareka, he tapu no Ihowa, he mea honore, a ka whakahonoretia ia e koe, ka kore hoki e mahi i ou ara ake, e kite i au ake e ahuareka ai, e korero i au korero ake:

¹³Ak odvrátiš svoju nohu od soboty, aby si nečinil toho, čo sa tebe ľúbi, v deň mojej svätosti; ale nazovieš sobotu rozkošou, svätú Hospodinovu ctenou, a keď ju budeš ctiť tak, že nebudeš konať svoje cesty a prevádzať to, čo sa tebe ľúbi, ani hovoriť daromné slovo,

¹⁴Katahi koe ka whai oranga ngakau i roto i a Ihowa; ka meinga ano e ahau nga wahi tiketike o te whenua hei hoiho mou; ka whangaia hoki koe ki te wahi tupu a tou papa, a Hakopa: na te mangai hoki o Ihowa te kupu.

¹⁴vtedy budeš mať rozkoš v Hospodinovi, a dám ťa voziť po vysokých miestach zeme a budem ťa kŕmiť dedičstvom Jakoba, tvojho otca, lebo ústa Hospodinove hovorily.