¹¶ I taua ra i korerotia i te pukapuka a Mohi, me te whakarongo ano te iwi, a ka kitea te mea i tuhituhia ki reira kia kaua te Amoni me te Moapi e tapoko ki te whakaminenga a te Atua a ake ake;

¹Toho dňa bolo čítané z knihy Mojžišovej tak, aby počul ľud, a našlo sa v nej napísané, že Ammonita a Moábita nesmie vojsť do shromaždenia Božieho, a to tak až na veky.

²No te mea kihai i maua mai e ratou he taro, he wai, hei tukunga mai mo nga tama a Iharaira: engari, utua ana e ratou a Paraama hei hoariri mo ratou, hei kanga mo ratou: heoi whakaputaina ketia ake e to tatou Atua te kanga hei manaaki.

²Pretože neprišli vústrety synom Izraelovým s chlebom a s vodou. Lež najali proti nemu, proti Izraelovi, Baláma za mzdu, aby mu zlorečil. Ale náš Bôh obrátil to zlorečenie na požehnanie.

³Na, i to ratou rongonga i te ture, ka wehea atu e ratou nga whakauru katoa i roto i a Iharaira.

³A stalo sa, keď počuli zákon, že oddelili každého primiešaného od Izraela.

⁴Na, i mua ake o tenei ko Eriahipi, tohunga, kaitiaki i nga ruma o te whare o to tatou Atua, he whanaunga no Topia.

⁴Ale predtým Eljašib, kňaz, daný do komory nášho Boha, blízky Tobiášov,

⁵Whakapaia ana e tenei he ruma nui mona, ko te wahi i whakatakotoria nei i mua nga whakahere totokore, te parakihe, nga oko, me te whakatekau o te witi, o te waina hou, o te hinu, ko te mea i kiia iho ma nga Riwaiti, ratou ko nga kaiwaiata, ko nga kaitiaki tatau, me nga whakahere hapahapai ma nga tohunga.

⁵bol mu spravil veľkú komoru, kam dávali predtým obetný dar obilný, kadivo a nádoby a desatinu obilia, vína a oleja, nariadenú čiastku Levitov, spevákov a vrátnych ako aj pozdvihnutia obeť kňazov.

⁶Otiia i tenei wa katoa kahore ahau i Hiruharama; no te toru tekau ma rua nei hoki o nga tau o Arataherehe kingi o Papurona i tae ai ahau ki te kingi, a maha noa nga ra, ka inoitia e ahau i te kingi:

⁶Ale kým sa to všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme. Lebo v tridsiatom druhom roku Artaxerxa, babylonského kráľa, som bol prišiel ku kráľovi. Ale po nejakom čase som si opät vyžiadal od kráľa odísť.

⁷Na ka tae mai ahau ki Hiruharama, a ka mohio ki ta Eriahipi mahi kino, ki tana mo Topia, i a ia i whakapai i tetahi ruma mona i nga marae o te whare o te Atua;

⁷A tak som zase prišiel do Jeruzalema. A srozumel som tomu zlému, ktoré urobil Eljašib pre Tobiáša spraviac mu komoru vo dvoroch domu Božieho.

⁸Na kino rawa ki ahau; akiritia atu ana e ahau nga mea katoa o te whare o Topia i roto i taua ruma.

⁸A veľmi sa mi to neľúbilo. A tak som vyhádzal všetko náradie domu Tobiášovho von, preč z komory.

⁹Katahi ahau ka korero; a tahia ana e ratou nga ruma. Na whakahokia ana e ahau ki reira nga oko o te whare o te Atua, nga whakahere totokore me te parakihe.

⁹A rozkázal som, aby očistili komory. A zase som ta vniesol nádoby domu Božieho, obetný dar obilný a kadivo.

¹⁰¶ I kite ano ahau kihai nga wahi ma nga Riwaiti i hoatu, na oma ana ratou ki tana mara, ki tana mara, nga Riwaiti, nga kaiwaiata i mahia ai te mahi.

¹⁰A dozvedel som sa, že sa nedávaly čiastky Levitom, a že sa rozutekali každý na svoje pole, Levitovia i speváci, konajúci prácu.

¹¹Katahi ka whawhaitia e ahau nga rangatira; i mea ahau, He aha i whakarerea ai te whare o te Atua? Na huihuia ana ratou e ahau, whakaturia ana ki to ratou turanga.

¹¹Preto som prísne dohováral pohlavárom správy a riekol som: Prečo je opustený dom Boží? A shromaždiac ich postavil som ich na ich miesto.

¹²Katahi ka kawea mai e Hura katoa nga whakatekau o te witi, o te waina hou o te hinu, ki nga whare taonga.

¹²Potom donášali, celý Júda, desatinu obilia i vína i oleja do skladov.

¹³Na ka whakaritea e ahau he kaitiaki mo nga taonga, ko Heremia tohunga, ko Haroko karaipi, a o nga Riwaiti ko Peraia; i to ratou taha ko Hanana tama a Takuru tama a Matania: i kiia hoki ratou he hunga pono; a ko ta ratou, he tuwha ma o ratou tuak ana, teina.

¹³A ustanovil som za skladníkov nad skladmi Šelemiáša, kňaza, a Cádoka, učeného v zákone, a Pedaiáša z Levitov a im k ruke Chanána, syna Zakkúra, syna Mattaniášovho, pretože boli považovaní za verných. A ich úlohou bolo rozdeľovať ich bratom.

¹⁴Kia mahara, e toku Atua, ki tenei mea aku, kaua hoki e horoia atu tenei tikanga pai aku i puta nei ki te whare o toku Atua, ki nga ritenga mahi ano mo reira.

¹⁴Pamätaj na mňa, môj Bože, pre to a nedaj vytrieť mojich dobrodení, ktoré som učinil na dome svojho Boha a na jeho strážach!-

¹⁵¶ I aua ra ka kitea e ahau etahi i roto i a Hura e takahi ana i nga takahanga waina i te hapati, e kawe ana mai i nga paihere witi, e whakawaha ana i nga kaihe; me te waina ano, me nga karepe, me nga piki, me nga pikaunga katoa, e kawea mai ana e ratou ki Hiruharama i te ra o te hapati. Na whakaaturia ana e ahau to ratou he i te ra i hoko ai ratou i te kai.

¹⁵V tých dňoch som videl v Judsku takých, ktorí šliapali kade hrozna v sobotu a donášali snopy a nakladali na oslov i víno, hrozná a fíky a všelijaké iné bremeno a dopravovali do Jeruzalema v sobotný deň. A svedčil som im a dohováral v deň, v ktorý predávali potraviny.

¹⁶I reira ano e noho ana etahi tangata o Taira, he ika te kawenga, me nga mea hoko katoa, a hokona ana e ratou i te hapati ki nga tama a Hura, i roto ano i Hiruharama.

¹⁶Aj Týrania bývali v ňom, ktorí donášali ryby a všeličo na predaj a predávali v sobotu synom Júdovým, a to v Jeruzaleme!

¹⁷Katahi ka whawhaitia e ahau nga rangatira o Hura. I mea ahau ki a ratou, He aha tenei mea kino e mea nei koutou, i a koutou ka whakapoke nei i te ra hapati?

¹⁷Preto som prísne dohováral popredným Judska a povedal som im: Čo je to jaká zlá vec, ktorú robíte a poškvrňujete sobotný deň?!

¹⁸Kahore ianei o koutou matua i penei, a kawea mai ana e to tatou Atua tenei kino katoa ki runga ki a tatou, ki runga ano i tenei pa? Na ko koutou hei whakaneke ake i te riri mo Iharaira, i te mea ka whakapokea nei te hapati.

¹⁸Či nerobili tak aj vaši otcovia? Preto potom uviedol náš Bôh všetko toto zlé na nás i na toto mesto, a vy ešte pridávate pále hnevu na Izraela poškvrňujúc sobotu!

¹⁹Na pouriuri kau nga kuwaha o Hiruharama i mua ake o te hapati, ka mea ahau, kia tutakina nga keti. I mea ano ahau kia kaua e whakatuwheratia, kia taka ra ano te hapati: i whakaturia ano e ahau etahi o aku: tangata ki nga kuwaha, kei kawea mai ki roto he pikaunga i te ra o te hapati.

¹⁹A stalo sa, že hneď, ako boly zatônené brány Jeruzalema pred sobotou, rozkázal som, aby zamkli vráta, a tiež som rozkázal, aby ich neotvorili iba až po sobote. K tomu i niektorých zo svojich služobníkov som postavil pri bránach, aby nevošlo nijaké bremeno v sobotný deň.

²⁰Heoi kotahi, e rua nga moenga i waho o Hiruharama, o nga tangata i nga taonga, o nga kaihoko i nga tini mea.

²⁰A tak nocovali kramári a predavači všeličoho na predaj vonku pred Jeruzalemom raz i dva razy.

²¹Katahi ahau ka whakaatu i to ratou he, a ka mea ki a ratou, He aha koutou i moe ai i te aronga o te taiepa? Ki te pena ano koutou, ka totoro atu toku ringa ki a koutou. No taua ra ano i kore ai to ratou haere mai i te hapati.

²¹A svedčil som proti nim a povedal som im: Prečo vy nocujete naproti múru? Ak to urobíte ešte raz, vystriem na vás ruku.- Od toho času neprišli v sobotu.

²²I ki atu ano ahau ki nga Riwaiti kia purea ratou, kia haere hoki ki te tiaki i nga kuwaha hei whakatapu mo te ra hapati. Maharatia ano tenei aku e toku Atua; tohungia hoki ahau, kia rite ki te nui o tou atawhai.

²²A rozkázal som Levitom, aby sa očisťovali a prichádzajúc strážili brány, aby ľudia svätili sobotný deň. I čo do toho pamätaj na mňa, môj Bože, a buď mi milostivý podľa množstva svojej milosti.-

²³¶ I aua ra ano ka kite ahau i nga Hurai kei a ratou e noho ana etahi wahine o Aharoro, o Amona, o Moapa.

²³Aj v tých dňoch som videl Židov, ktorí si boli pobrali za ženy Ašdóďanky, Ammoňanky a Moábänky.

²⁴Ko a ratou tama hoki, ko tetahi wahi o te reo no Aharoro, kihai ratou i mohio ki to nga Hurai reo; heoi i rite ki te reo o tetahi iwi, o tetahi iwi.

²⁴A tak aj ich synovia hovorili zpola ašdódsky a nevedeli hovoriť židovsky, ale hovorili podľa jazyka už či toho a či toho národa.

²⁵Na, whawhaitia iho e ahau, kanga iho, patua ana etahi o ratou, hutihutia ana o ratou makawe, whakaoatitia ana ki te Atua, Kaua e hoatu a koutou tamahine ki a ratou tama, kaua ano hoki e tangohia mai a ratou tamahine ma a koutou tama, ma koutou r anei.

²⁵A dohadoval som sa s nimi a zlorečil som im a bil som niektorých mužov z nich a ruval som ich a zaviazal som ich prísahou na Boha, ak reku dáte svoje dcéry ich synom alebo ak vezmete z ich dcér svojim synom alebo sebe za ženy...!

²⁶He teka ianei na enei mea i hara ai a Horomona kingi o Iharaira? he maha nga iwi, kahore rawa o ratou kingi hei rite mona, he mea aroha ia na tona Atua, a meinga ana e te Atua hei kingi mo Iharaira katoa: ahakoa ko ia, i meinga ia e nga wahine k e kia hara.

²⁶Či nezhrešil pre to aj Šalamún, kráľ Izraelov, hoci medzi tak mnohými národami nebolo kráľa jemu rovného, a bol milý svojmu Bohu, a Bôh ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a ešte aj jeho zviedly hrešiť ženy cudzozemky.

²⁷Na kia rongo ranei matou ki a koutou, kia mahi i tenei he nui katoa, kia tutu ki to tatou Atua, kia marena ki nga wahine ke?

²⁷A či by sme mali vám povoliť, aby ste robili všetko toto veliké zlo, aby ste sa dopúšťali nevernosti proti nášmu Bohu a brali si za ženy cudzozemky?

²⁸Na he hunaonga na Hanaparata Horoni tetahi o nga tama a Ioiara tama a Eriahipi tino tohunga; na peia ana ia e ahau i toku taha.

²⁸A jeden zo synov Jojadu, syna Eljašiba, najvyššieho kňaza, bol zaťom Sanballata Choronského, a preto som ho zahnal od seba.

²⁹Kia mahara ki a ratou, e toku Atua, mo ratou i whakapoke i te tohungatanga, i te kawenata ano o te tohungatanga, o nga Riwaiti ano hoki.

²⁹Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvrnenia, ktorými poškvrnili kňazstvo a smluvu kňazstva i Levitov.

³⁰Heoi kua ma ratou i ahau i te poke o nga tangata ke, whakaritea ana hoki e ahau te mahi tiaki a nga tohunga, a nga Riwaiti, te mahi a tenei, a tenei,

³⁰A tak som ich očistil od každého cudzozemca a ustanovil som poradie stráže pre kňazov a pre Levitov; každého som postavil do jeho práce,

³¹Me te tikanga ano mo te whakahere wahie i nga wa i whakaritea; mo nga matamua ano. Maharatia ahau e toku Atua mo te pai.

³¹jako som aj určil poriadok pre nosenie dreva na ustanovené časy i pre prvotiny.- Pamätaj na mňa, môj Bože, na moje dobré!