¹¶ Ko te tangata tu ke, e whai ana i ta tona ake hiahia, e ngangau ana ki nga whakaaro totika katoa.

¹Ten, kto sa svojmyseľne oddeľuje, hľadá to, čo sa jemu ľúbi, a stavia sa na odpor všetkému, čo by prospelo.

²¶ Kahore o te whakaarokore ahuareka ki te matauranga; engari kia whakakitea e ia tona ngakau.

²Blázon nemá záľuby v rozumnosti, ale iba v tom, aby sa odkrylo jeho srdce.

³¶ I te taenga mai o te tangata kino ka tae mai ano te whakahawea, me te tawai hei hoa mo te whakama.

³Keď prijde bezbožník, prijde aj pohŕdanie a s nevážnosťou potupa.

⁴¶ He wai hohonu nga kupu a te mangai o te tangata; he awa e rere ana te puna o te whakaaro nui.

⁴Slová úst muža sú jako hlboké vody, rozvodnený potok prameň múdrosti.

⁵¶ Ehara i te mea pai te whakapai ki te kanohi o te tangata kino, te whakapeau ke ranei i ta te tangata tika ina whakawa.

⁵Nie je dobré hľadieť na osobu bezbožného, tak aby niekto zohnul spravedlivého v súde.

⁶¶ E uru ana nga ngutu o te whakaarokore ki te totohe, e karanga ana tona mangai ki nga whiu.

⁶Rty blázna vchádzajú do sporu, a jeho ústa volajú po úderoch.

⁷Hei hunga ano mona te mangai o te whakaarokore; a ko ona ngutu hei rore mo tona wairua.

⁷Ústa blázna sú jeho zkazou, a jeho rty osídlom jeho duši.

⁸¶ Ano he kai reka nga kupu a te kawe korero; tae tonu iho ki nga wahi o roto rawa o te kopu.

⁸Slová pletichára sú jako lahôdky a sostupujú do vnútorností života.

⁹¶ Ko te tangata ano hoki e mangere ana ki tana mahi, hei teina ia ki te tangata maumau.

⁹Aj nedbalý vo svojej práci je bratom toho, kto robí zkazu.

¹⁰¶ Hei pourewa kaha te ingoa o Ihowa; rere ana te tangata tika ki reira, a ora ake.

¹⁰Meno Hospodinovo je pevnou vežou, do nej sa utečie spravedlivý a bude vyvýšený.

¹¹¶ Ko nga rawa o te tangata taonga hei pa kaha mona, hei pa tiketike ki tona whakaaro.

¹¹Majetok bohatého je jeho pevným mestom a jako vysoký múr v predstave jeho mysli.

¹²¶ I mua ake o te whakangaromanga ka whakakake te ngakau o te tangata; i mua ake ano hoki o te honore ko te ngakau papaku.

¹²Pred skrúšením povyšuje sa srdce človeka, a pred slávou ide pokora.

¹³¶ Ko te tangata e whakahoki kupu ana i te mea kahore ano ia i rongo noa, he mahi wairangi tera nana, he hanga whakama.

¹³Tomu, kto odpovedá, prv ako počul, počíta sa to za bláznovstvo a za hanbu.

¹⁴¶ E whakamanawanui te wairua o te tangata ki tona mate; tena ko te wairua maru, ko wai e kaha ki tera?

¹⁴Mužný duch znáša svoju nemoc; ale zroneného ducha kto unesie?

¹⁵¶ Ka whiwhi te ngakau o te tangata matau ki te mohio; e rapu ana hoki te taringa o nga whakaaro nui ki te mohio.

¹⁵Srdce rozumného nadobudne známosti, a ucho múdrych hľadá známosť.

¹⁶¶ Ma te mea tuku noa a te tangata ka watea ai he wahi mona, ka kawea hoki ia e tera ki te aroaro o nga tangata nunui.

¹⁶Dar človeka upriestranňuje mu a vedie ho pred veľkých.

¹⁷¶ Ko te tangata nana te kupu tuatahi i te whakawa me te mea kei a ia te tika; na ka haere mai tona hoa, kei te rapu i te tikanga o tana.

¹⁷Spravedlivým sa vidí ten, kto je prvý vo svojom spore; ale keď prijde jeho blížny, ide mu na dno.

¹⁸¶ Ma te rota e mutu ai nga tautohe, a ko tera hei tauarai i waenganui o te hunga kaha.

¹⁸Los upokojuje zvady a robiac mier delí aj silných jedného od druhého.

¹⁹¶ Ko te tuakana, teina ranei, i whakatakariritia, pakeke atu i te pa kaha: a ko aua tu ngangare me he tutaki tatau no te whare rangatira.

¹⁹Brat, urazený neverou, vzdoruje viac ako silné mesto, a zvady sú jako závora hradu.

²⁰¶ Ka ki te kopu o te tangata i nga hua o tona mangai, ka makona ia i nga hua o ona ngutu.

²⁰Život každého človeka nasýti sa ovocia jeho úst; každý sa nasýti úrody svojich rtov.

²¹¶ Ko te mate, ko te ora kei te arero: ko te hunga e aroha ana ki tera ka kai i ona hua.

²¹Smrť i život je v ruke jazyka, a ten, kto ho miluje, bude jesť jeho ovocie.

²²¶ Ko te tangata kua kite i te wahine mana, kua kite i te mea pai, kua whiwhi hoki ki ta Ihowa whakapai.

²²Ten, kto našiel ženu, našiel dobré a dosiahol priazne od Hospodina.

²³¶ He inoi ta te rawakore hanga; he taikaha ia te whakahoki a te tangata taonga.

²³Chudobný hovorí pokorne, prosiac; ale bohatý odpovedá tvrdo.

²⁴¶ Ko te tangata tini nga hoa aroha e whai ana i te he mona; tera ano ia te hoa aroha, nui atu i to te tuakana, i to te teina, tona piri mai.

²⁴Človek, ktorý hľadá primnoho priateľov, robí to na vlastnú škodu; ale niekto milujúci pridŕža sa vernejšie ako brat.