1¶ Ki te tino kaiwhakatangi. Heminiti. He himene na Rawiri. Whakaorangia, e Ihowa; ka mutu hoki nga tangata tapu; ka taweke atu te hunga pono i roto i nga tama a te tangata.
1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ôsma... Žalm Dávidov.
2E korero teka ana ratou tetahi ki tetahi; he ngutu patipati, he ngakau rua o ratou ina korero.
2Zachráň, ó, Hospodine, lebo je koniec bohabojnému; vymizli verní zpomedzi synov človeka.
3Ka hatepea e Ihowa nga ngutu patipati katoa, me te arero e korero whakapehapeha ana;
3Márnosť hovoria každý so svojím blížnym; majú lichotné rty; hovoria dvojitým srdcom.
4E mea nei, Ma o tatou arero tatou ka kake ai; no tatou ano o tatou ngutu, ko wai hei ariki mo tatou?
4Ó, bárs by vykorenil Hospodin každé rty lichotné i každý jazyk, ktorý hovorí veľké veci pyšné.
5Mo te tukinotanga i te hunga iti, mo te aue a te hunga rawakore, ka whakatika ahau aianei, e ai ta Ihowa, Ka whakanohoia ia e ahau ki te wahi e ora ai ia i nga tangata e whakatupereru ana ki a ia.
5Lebo hovoria: Premôžeme svojím jazykom; máme so sebou svoje rty; ktože je naším pánom?
6He kupu parakore nga kupu a Ihowa: he hiriwa i whakakorea nei te para i roto i te oumu whenua, he mea tuku whitu.
6Pre útisk biednych, pre vzdychanie chudobných teraz už povstanem, hovorí Hospodin; zachránim toho, na koho bezbožník pyšne fúka.
7Ka tiakina ratou e koe, e Ihowa, ka whakaorangia ratou i tenei whakatupuranga ake tonu atu.
7Slová Hospodinove sú čisté slová, sú jako striebro, prepálené v topičskom kotle z hliny, prečistené sedem ráz.
8E haereere noa ana nga tangata kino i tetahi taha, i tetahi taha, i te mea e whakateiteitia ana te kino i roto i nga tama a te tangata.
8Ty, Hospodine, ich ostrežieš; zachováš ho od tohoto pokolenia až na veky.
9Všade vôkol obchádzajú bezbožníci, hneď ako sa dvíha nešľachetnosť synov človeka.