¹¶ He waiata; he pikitanga. I ta Ihowa whakahokinga mai i nga pononga o Hiona i rite matou ki te hunga e moehewa ana.

¹Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. Keď viedol Hospodin zpät zajatých Siona, bolo nám to tak, ako keby sa nám bolo snívalo.

²Katahi to matou mangai ka ki i te kata, to matou arero hoki i te waiata: katahi ka korerotia i roto i nga tauiwi, He nui nga mahi a Ihowa ki a ratou.

²Vtedy boly naše ústa naplnené smiechom a náš jazyk plesaním. Vtedy povedali medzi národami: Veliké veci učinil s nimi Hospodin!

³He mea nunui a Ihowa i mea ai mo tatou, a e koa ana tatou.

³Áno, Hospodin učinil s nami veľké veci, a preto sme sa radovali.

⁴¶ E Ihowa, whakahokia matou i te whakarau: kia pera me nga awa o te tonga.

⁴Navráť, Hospodine, našich zajatých ako potoky na juhu.

⁵Ko te hunga e rui ana i runga i te roimata, ka kokoti i runga i te hari.

⁵Tí, ktorí sejú so slzami, budú žať s plesaním.

⁶Ahakoa haere tangi atu ia me te kawe i ana purapura hei whakatokanga; tera ia e haere hari mai ano me te mau mai i ana paihere.

⁶Ta ide pomaly a plače ten, kto rozsieva semeno, ale potom istotne prijde s plesaním nesúc svoje snopy.