¹¶ Ki te tino kaiwhakatangi, ma nga tama a Koraha. He Makiri. E te Atua, kua rongo o matou taringa, kua korerotia ki a matou e o matou matua, nga mahi i mahia e koe i o ratou ra, i nga ra o mua.

¹Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm synov Kórachových, vyučujúci.

²Nau nga tauiwi i pana ki tou ringa, nau ratou i whakato: nau nga iwi i whiu, a whakamararatia ana ratou.

²Bože, svojimi ušami sme slýchali, naši otcovia nám rozprávali. Dielo si vykonal za ich dní, za dávnych dní.

³Ehara hoki i te mea, na ta ratou hoari i whiwhi ai ratou ki te whenua, ehara to ratou takakau i te mea i ora ai ratou: engari na tou matau, na tou takakau hoki, na te marama ano o tou mata, he pai hoki nou ki a ratou.

³Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a ich si osadil; porazil si národy a ich si rozplodil.

⁴E te Atua, ko koe toku Kingi: whakahaua he whakaora mo Hakapa.

⁴Lebo neopanovali dedične zeme svojím mečom, ani im nepomohlo ich rameno, ale tvoja pravica a tvoje rameno a svetlo tvojej tvári, pretože si ich ľúbil.

⁵Mau ka turaki ai matou i o matou hoariri; ma tou ingoa ka takahia ai e matou te hunga e whakatika ana ki a matou.

⁵Ty, ty si môj Kráľ, ó, Bože! Prikáž hojnému spaseniu Jakobovmu.

⁶E kore hoki ahau e whakawhirinaki ki taku kopere: e kore ano taku hoari e whakaora i ahau.

⁶V tebe pokolieme svojich protivníkov a v tvojom mene pošliapeme tých, ktorí povstávajú proti nám.

⁷Nau hoki matou i ora ai i o matou hoariri: nau ano i whakama ai te hunga i kino ki a matou.

⁷Lebo sa nenadejem na svoje lučište, ani ma nezachráni môj meč.

⁸Ko te Atua ta matou e whakamanamana ai i te roa o te ra: ka whakamoemiti ano matou ki tou ingoa ake ake. (Hera.

⁸Ale ty si nás vše zachránil od našich protivníkov a zahanbil si tých, ktorí nás nenávideli.

⁹¶ Otira kua panga nei matou e koe, kua meinga kia whakama: kahore hoki koe kia haere tahi me a matou taua.

⁹Bohom sa chválime každý deň, a tvoje meno, ó, Bože, budeme chváliť na veky. Sélah.

¹⁰Kua meinga matou kia hoki whakamuri mai i te hoariri; kei te pahua ano i etahi ma ratou te hunga e kino ana ki a matou.

¹⁰No, hľa, odvrhol si nás a zahanbil a nevychádzaš s našimi vojskami.

¹¹Kua hoatu matou e koe, ano he hipi e kainga ana: kua marara ki roto ki nga tauiwi.

¹¹Obrátil si nás nazpät od protivníka, a tí, ktorí nás nenávidia, rozchvátali si naše imanie.

¹²E hokona ana e koe tau iwi, a hore he utu: kahore hoki koe e whiwhi rawa i te utu mo ratou.

¹²Dal si nás, aby sme boli jako ovce na zjedenie, a rozptýlil si nás medzi pohanmi.

¹³E meinga ana matou e koe hei tawainga ma o matou hoa kainga; hei whakahaweatanga, hei whakakatanga mai ma te hunga i tetahi taha, i tetahi taha o matou.

¹³Predal si svoj ľud za nič a nežiadal si za nich veľkého predajného.

¹⁴E meinga ana matou e koe hei whakatauki ma nga tauiwi; hei rurutanga matenga ma nga iwi.

¹⁴Učinil si to, aby sme boli svojim súsedom za potupu, za posmech a za útržku tým, ktorí bývajú vôkol nás.

¹⁵Kei mua tonu i ahau toku whakama; kua taupokina ahau e te pawera o toku mata;

¹⁵Učinil si nás porekadlom medzi pohanmi a spôsobil si to, aby medzi národami krútili hlavou nad nami.

¹⁶I te reo o te kaitawai, o te kaikohukohu; i te hoariri, i te kairapu utu.

¹⁶Každý deň je môj stud predo mnou, a hanba mojej tvári ma pokrýva

¹⁷¶ Kua pa katoa tenei ki a matou; heoi kahore matou i wareware ki a koe, kihai ano i teka ki tau kawenata.

¹⁷pre hlas potupujúceho a rúhajúceho sa, pre zlostnú tvár nepriateľa a pomstiaceho sa.

¹⁸Kahore to matou ngakau i tahuri whakamuri; kihai ano o matou hikoinga i peka ke i tau ara;

¹⁸To všetko prišlo na nás, avšak sme nezabudli na teba ani sme klamom neporušili tvojej smluvy.

¹⁹I maru ai matou i a koe i te wahi o nga tarakona; a taupoki rawa ki te atarangi o te mate.

¹⁹Naše srdce neustúpilo zpät, ani náš krok neuhnul od tvojej stezky,

²⁰Mehemea kua wareware matou ki te ingoa o to matou Atua, kua totoro ranei o matou ringa ki te atua ke;

²⁰keď si nás aj zdrvil na mieste šakalov a pokryl si nás tôňou smrti.

²¹E kore ranei tenei e ata tirohia e te Atua? E matau ana hoki ia ki nga mea ngaro o te ngakau.

²¹Keby sme boli zabudli na meno svojho Boha a rozprestreli ruky k cudziemu bohu,

²²Mou nei hoki matou i patua ai i te ra roa nei: kiia iho matou he hipi e patua ana.

²²či by toho nevyhľadal Bôh?! Lebo veď on zná tajnosti srdca.

²³E ara, he aha koe ka moe ai, e te Ariki? Whakatika, kaua matou e panga tonutia.

²³Lebo pre teba sme vraždení každého dňa, považovaní sme za ovce na zabitie.

²⁴He aha koe ka huna ai i tou mata? ka wareware ai ki to matou mamae, ki to matou tukinotanga?

²⁴Precítni! Prečo spíš, ó, Pane? Prebuď sa; nezamietaj na večnosť!

²⁵Kua piko nei hoki to matou wairua ki raro ki te puehu; piri rawa to matou kopu ki te whenua.

²⁵Prečo skrývaš svoju tvár? A prečo zabúdaš na naše trápenie a na náš útisk?

²⁶E ara, hei awhina i a matou; kia mahara ki tou aroha, a hokona matou.

²⁶Lebo naša duša je zohnutá až do prachu, a náš život je držaný pri zemi.

²⁷Povstaň nám na pomoc a vykúp nás pre svoju milosť!