¹¶ Ko te tangata he ngoikore te whakapono, manakohia, kauaka ia ki nga tautohe whakaaro.

¹A slabého vo viere prijímajte, nie na posudzovania myšlienok.

²Ko tetahi hoki e whakapono ana he pai nga mea katoa hei kai mana: ko te tangata ia he ngoikore tona whakapono e kai otaota ana.

²Lebo niekto verí, že smie jesť všetko, a zase niekto súc slabý jie zeliny.

³Kaua te tangata e kai ana e whakahawea ki te tangata kahore e kai, kaua hoki te tangata kahore e kai e whakahe i te tangata e kai ana: kua manakohia hoki ia e te Atua.

³Ten, kto jie, nech nepohŕda tým, kto nejie; a zase ten, kto nejie, nech nesúdi toho, kto jie, lebo ho Bôh prijal.

⁴Ko wai koe e whakahe na i te pononga a tera? ma tona rangatira ia e whakatu, e whakahinga ranei. Ina, ka whakaturia ano ia: e taea hoki ia e te Atua te whakatu.

⁴Ktože si ty, ktorý súdiš cudzieho čeľadína? Svojmu vlastnému pánovi stojí alebo padá. Ale bude stáť, pretože Bôh je mocný postaviť ho, aby stál.

⁵Ki te whakaaro a tetahi, nui atu tetahi ra i tetahi: ki a tetahi whakaaro ia he rite katoa nga ra. Kia u marire nga whakaaro o tetahi, o tetahi.

⁵Lebo niekto súdi, že niektorý deň je nad iný deň, a zase niekto súdi, že každý deň ako deň. Každý nech si je istý veci sám vo svojej mysli.

⁶Ko te tangata e whakaaro ana ki te ra, he whakaaro ki te Ariki tona whakaaro; ko te tangata e kai ana, he whakaaro ki te Ariki tana kai, e whakawhetai atu ana hoki ia ki te Atua; ko te tangata kahore e kai, he whakaaro ki te Ariki tana kore e kai, e whakawhetai ana ano ia ki te Atua.

⁶Kto dá na deň, dá Pánovi; kto nedá na deň, nedá Pánovi na deň. Kto jie, jie Pánovi, lebo ďakuje Bohu, a kto nejie, nejie Pánovi a ďakuje Bohu.

⁷Ehara hoki i te mea ki a ia ake ano te ora o tetahi o tatou, ehara hoki i te mea ki a ia ake te mate o tetahi.

⁷Lebo nikto z nás nežije sám sebe, a nikto sám sebe nezomiera.

⁸Ta te mea, ahakoa ora, e ora ana tatou ki te Ariki; ahakoa mate, e mate ana tatou ki te Ariki: na, ahakoa ora tatou, mate ranei, na te Ariki tatou.

⁸Lebo keď žijeme, žijeme Pánovi; a keď mrieme, mrieme Pánovi. A tak tedy buď žijeme buď mrieme, sme Pánovi.

⁹Ko te mea hoki tenei i mate ai a te Karaiti, i ara ake ai ano, i ora ai ano, kia waiho ai ia hei Ariki ngatahi mo te hunga mate, mo te hunga ora.

⁹Lebo nato Kristus i zomrel i vstal i ožil, aby panoval i nad mŕtvymi i nad živými.

¹⁰Ko koe na, he aha koe i whakahe ai i tou teina? me koe na hoki, he aha koe i whakahawea ai ki tou teina? e tu katoa hoki tatou ki te nohoanga whakawa o te Atua.

¹⁰A ty prečože súdiš svojho brata? Alebo aj ty, prečo pohŕdaš svojím bratom? Lebo sa všetci postavíme pred súdnou stolicou Kristovou.

¹¹Kua oti hoki te tuhituhi, E ora ana ahau, e ai ta te Ariki, e piko katoa nga turi ki ahau, e whakaae ano hoki nga arero katoa ki te Atua.

¹¹Lebo je napísané: Jako že ja žijem, tak isté je, hovorí Pán, že mne sa skloní každé koleno, a každý jazyk bude oslavovať Boha.

¹²Ae ra, ka korerotia e tenei, e tenei o tatou te tikanga o ana mahi ki te Atua.

¹²Tak tedy jeden každý z nás dá sám za seba Bohu počet.

¹³Na, kati ta tatou whakahe tetahi i tetahi: engari ko tenei kia rite i a koutou, kia kaua e whakatakotoria he tutukitanga waewae, he take whakahinga ranei mo tona teina.

¹³Nesúďme tedy viacej jedni druhých, ale radšej usúďte to, aby ste nekládli bratovi do cesty toho, na čom by sa potknul alebo pohoršil.

¹⁴E mohio ana ahau, u tonu toku whakaaro i roto i te Ariki, i a Ihu, kahore he mea nona ake ano tona noa: haunga ia ki te mea tetahi he noa tetahi mea, e noa ano ki a ia.

¹⁴Viem a som presvedčený v Pánu Ježišovi, že samo sebou nie je nič obecné čiže nečisté; iba tomu, kto myslí o niečom, že je obecné, tomu je obecným.

¹⁵Ki te mea hoki na te kai i pouri ai tou teina, kahore e mau ana tau haere i runga i te aroha. kei mate i tau kai te tangata i mate nei a te Karaiti mona.

¹⁵Ale ak zarmucuje sa tvoj brat pre pokrm, už nechodíš v láske. Neveď do záhuby svojím pokrmom toho, za ktorého Kristus zomrel!

¹⁶Na, kei korerotia kinotia to koutou pai:

¹⁶Nech sa tedy nerúhajú vášmu dobrému!

¹⁷Ehara hoki te rangatiratanga o te Atua i te kai, i te inu; engari he tika, he rangimarie, he hari i roto i te Wairua Tapu.

¹⁷Lebo kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravedlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu.

¹⁸Ko te tangata hoki ko enei hei mahinga mana ki a te Karaiti, ka ahuarekatia ia e te Atua, ka paingia hoki e nga tangata.

¹⁸Lebo kto v tomto slúži Kristovi, je ľúby Bohu a dokázaný ľuďom.

¹⁹Na, kia whai tatou i nga mea e mau ai te rongo, i nga mea ano hoki e hanga ai te pai o tetahi, o tetahi.

¹⁹A tak tedy sa žeňme za tým, čo je vecou pokoja a vzájomného vzdelania.

²⁰Kaua e waiho te kai hei whakahoro mo ta te Atua mahi. He ma hoki nga mea katoa; otiia he kino ki te tangata e kai ana me te whakahe tona ngakau.

²⁰Nebor pre pokrm diela Božieho! Všetko je o sebe čisté, ale zlým je človekovi, ktorý jie a uráža sa pri tom.

²¹He mea pai tonu kia kaua e kai kikokiko, kia kaua e inu waina, aha ranei e tutuki ai tou teina.

²¹Dobre je nejesť mäsa ani nepiť vína ani nerobiť ničoho, na čom sa uráža tvoj brat alebo pohoršuje alebo čím slabne.

²²Ko te whakapono i a koe na, waiho i a koe ano i te aroaro o te Atua. Ka hari te tangata kahore e whakatau i te he ki a ia ano mo te mea i whakapaia e ia mana.

²²Ty že máš vieru? Maj ju sám u seba pred Bohom. Blahoslavený, kto sám seba nesúdi v tom, čo uznáva za dobré.

²³Ki te ruarua ia tetahi, ka tau te he ki a ia ki te kai ia: no te mea ehara i te kai whakapono: he hara hoki nga mea katoa kihai nei i puta ake i te whakapono.

²³Ale ten, kto pochybuje, keď jie, je odsúdený, lebo to nie je z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech.