¹Huchi in Joab a hilh ua, Ngai in, kumpipa'n Absalom a sun ve, a chi ua.

¹Potom oznámili Joábovi, že hľa, kráľ plače a smúti za Absalomom.

²Huchi in huai ni a a zohna uh mi tengteng a ding in sunna a hong hi zota hi: Kumpipa a tapa ziak in a lungkham mahmah, a chih uh huai ni in mipite'n lah a na zata ngal ua.

²A tak sa obrátilo zachránenie a víťazstvo toho dňa na zármutok všetkému ľudu, lebo ľud počul toho dňa hovoriť: Kráľ žiali nad svojím synom.

³Huan, mipite bel kidouna a mi taimang a zum ziak ua a guk a paimang bang in huai ni in a guk in khopi ah a lut uhi.

³Preto sa ľud iba kradol toho dňa vchádzajúc do mesta, jako sa kradne ľud, keď sa hanbí za to, že utiekol z boja.

⁴Huan, kumpipa'n a mai a hum a, Aw ka tapa Absalom, aw Absalom, Ka tapa, ka tapa! Chi in kumpipa a kap huphup a.

⁴A kráľ zakryl svoju tvár a kričal velikým hlasom: Môj synu, Absalome, Absalome, môj synu, môj synu!

⁵Huan, Joab in ah kumpipa kiang ah a lut a, Na hinna te, na tapate leh na tanute hinna leh na zite leh na meite hinna humbitmite tuni in zum tak in na bawlta ve;

⁵Vtedy vošiel Joáb ku kráľovi do domu a riekol: Zahanbil si dnes tvár všetkých svojich služobníkov, ktorí dnes vyslobodili tvoj život i život tvojich synov i tvojich dcér i život tvojich žien i život tvojich ženín,

⁶Nang hon hawte na it a, nang hon itte na mudah a. Heutute leh sepaihte nang a ding a bangmah hilou bang in tuni in na hihlangta a: Absalom pen dam in, kou dang tengteng tuni in si zo vek le ung, huai tuh na kipahlam tak hi leh kilawm in tuni in ka thei ahi.

⁶milujúc tých, ktorí ťa nenávidia, a nenávidiac tých, ktorí ťa milujú, lebo si dal dnes na vedomie, že nie sú ti ničím ani velitelia ani služobníci, lebo dnes viem, že keby žil Absalom, my všetci by sme boli dnes mŕtvi, a vtedy by sa ti to bolo ľúbilo.

⁷Huaiziak in thou inla, pawt khe mai in, na mite lungkimsak lam sang in thu gen in: na pawt khiak kei leh TOUPA lou in ka kichiam ahi, mi khat lel leng tu zan in na kiang a om a omkei ding uh: huan, huai lah nang a ding in na tuailai a kipan tutan a na tung a thil hoihlou hongtung tengteng sang tham in a hoihkei zo ding, a chi a.

⁷A tak teraz vstaň, vyjdi a hovor k srdcu svojich služobníkov, lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, nikto nezostane s tebou tejto noci, a bude ti to horšie ako všetko to zlé, ktoré prišlo na teba od tvojej mladosti až do teraz.

⁸Huchi in kumpipa a thou a, kulh kongpi ah a tu a. Ngai un, kumpipa kulh kongpi ah a tu hi, chi in mipi tengteng a hilh ua: huan, mipi tengteng kumpipa ma ah a vahoh uh. Israelte bel amau puan in chiat uah a taikek uh.

⁸A tak vstal kráľ a posadil sa do brány, a oznámili všetkému ľudu a riekli: Hľa, kráľ sedí v bráne. A prišiel všetok ľud pred kráľa, a Izrael utiekol, každý do svojho stánu.

⁹Kumpipa'n i melmate uh khut a kipan hon honkhia a, Philistiate khut a kipan hon hondamta; huan, tu in hiai gam a kipan in Absalom a taikhiaksan.

⁹Vtedy sa pravotil všetok ľud po všetkých pokoleniach Izraelových hovoriac: Kráľ nás vytrhol z ruky našich nepriateľov, a on to bol, ktorý nás vyslobodil z ryky Filištínov, a teraz utiekol zo zeme pred Absalomom.

¹⁰Huan, Absalom i kumpipa ding a sathau i nilhpa kidouna ah a sita ngal a, Bang achia ahia kumpipa kamkhat bek sap vai na hawmlouh uh? Chi in Israel mite tengteng a kisel tualtual uh.

¹⁰A Absalom, ktorého sme pomazali nad sebou, zomrel v boji. A tak teraz prečo mlčíte a nejdete doviesť kráľa zpät?

¹¹Huchi in kumpipa'n siampu Zadok leh Abiathar kiang ah, Juda upate kaing ah, Bangdia kumpipa a in lam a pikik thu a a zekaipen a pang na hi ua? Israel mite'n kumpipa pikik thu a gen ulah kumpipa kiang a tungta ngal a.

¹¹Preto poslal kráľ Dávid k Cádokovi a k Ebiatárovi, kňazom, a riekol: Hovorte starším Júdovým a povedzte! Prečo máte byť poslední doviesť kráľa zpät do jeho domu, keďže reč celého Izraela sa doniesla ku kráľovi, že ho chcú dopraviť zpät do jeho domu.

¹²Ka unaute na hi ua, ka guh leh ka sa lah na hi ngal ua, bang achia a zekaipen a pang peuhmah na hi ua? Chi in va gen un.

¹²Vy ste moji bratia, moja kosť, a moje telo ste vy, nuž prečože máte byť poslední doviesť kráľa zpät?

¹³Huan, Amasa kiang ah, Ka guh leh ka sa na hi ka hia? Joab sik a ka ma a sepaihte heutu dia ka hon bawllouh a ka hon bawlkei leh, Pathian in a loh loh hon loh mai henla, huai sang a thupi zaw in leng, a chi hi, va chi in, chi in mi a sawl a.

¹³A Amazovi poviete: Či nie si ty moja kosť a moje telo? Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, ak nebudeš veliteľom vojska predo mnou po všetky dni miesto Joába.

¹⁴Huchi in Juda mite tengteng lungsim mi khat lungsim bang mai in a awnsakta a; huchi in kumpipa kiang a, Na mite tengteng toh hongkik nawn un, chi ding in mi a sawl uh.

¹⁴A naklonil srdce všetkých mužov Júdových ako keby to bolo bývalo srdce jedného muža, a poslali ku kráľovi odkaz: Navráť sa ty i všetci tvoji služobníci!

¹⁵Huchi in kumpipa a pai nawn a, Jordan a vatung a. Huan, Judate kumpipa na dawn a, kumpipa Jordan a na pi galkah ding in Gilgal ah a hoh uh.

¹⁵A tak sa vrátil kráľ a prišiel až k Jordánu, a Júda prišiel do Gilgala, idúc naproti kráľovi, aby prepravil kráľa cez Jordán.

¹⁶Huan, Hahurim khua a mi Benjamin mi Ger tapa Simei leng kimtak in kumpipa dawn ding in Judate mah toh kiton in a pawt khia.

¹⁶A poponáhľal sa aj Šimei, syn Géru, syn Jeminiho, ktorý bol z Bachúrima, a sišiel s mužmi Júdovými naproti kráľovi Dávidovi.

¹⁷Huan, a kiang ah Benjamin mi sangkhat toh, Saula inkote sikha Sib, a tapa sawm leh nga leh a sikha sawmnih toh a tel ua: huan, kumpipa mitmuh in Jordan a galkahta uhi.

¹⁷A bolo s ním tisíc mužov z Benjamina, aj Cíba, služobník domu Saulovho, i pätnásť jeho synov a dvadsať jeho služobníkov s ním. A prešli cez Jordán pred kráľa.

¹⁸Huan, kumpipa inkote pi galkahna ding leh hoih a sak bangbang a a hih ding in long a paipih ua. Huan, Jordan lui a galkah leh Ger tapa Simei kumpipa ma ah a khupboh.

¹⁸A prešla na druhú stranu kompa, aby previezli dom kráľov a aby učinili to, čo by sa mu ľúbilo. A Šimei, syn Géru, padol pred kráľom, keď sa práve mal prepraviť cez Jordán.

¹⁹Huan, kumpipa kiang ah, Ka pu in thulimlouhna nei in hon sepkei teitei leh, toupa ka pu in Jerusalem a pawtsan ni a na sikha in diklou tak a a na hihte leng thei gige samkei leh, kumpipa'n lungsim ah paikei leh.

¹⁹A povedal kráľovi: Nech mi nepočíta môj pán neprávosti, a nespomínaj toho, čo prevrátene učinil tvoj služobník toho dňa, ktorého vyšiel môj pán kráľ z Jeruzalema, a nech si toho neberie kráľ k svojmu srdcu.

²⁰Na sikha in thil ka hihkhial chih ka kithei a; huaiziak in, ngai in, Joseph inkote tengteng lak a ka pu toupa dawn ding a tuni a hong pawt masapen leng ka hi hi, a chi a.

²⁰Lebo tvoj služobník vie, že som zhrešil, a preto hľa, prišiel som dnes prvý z celého domu Jozefovho síduc naproti svojmu pánu kráľovi.

²¹Himahleh Zerui tapa Abisai in a dawng a, TOUPA sathau nilhpa a hamsiat ziak in Simei pen hihlup ding ahi kei dia hia? a chi a.

²¹Na to odpovedal Abišaj, syn Ceruje, a riekol: Či by za to nemal zomrieť Šimei, že zlorečil pomazanému Hospodinovmu?

²²Huan, David in, Nou Zerui tapate aw, noute hon na theihsak ding uh bang ahia om? Tuni in kei hon doute na hi kei umaw? Tuni a Israel lak a mi mawngmawng hihlup ding ahi hia? Tuni in Israel mite tung a kumpipa ka hih a theilou ka hi maw? a chi a.

²²Ale Dávid riekol: Čo ja mám s vami, synovia Ceruje, že sa mi dneská stávate protivníkmi - pokušiteľmi? Či azda dnes má niekto zomrieť z Izraela? Lebo či neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?

²³Huan, kumpipa'n Simei kiang ah, Na si hetkei ding, a chi a. Kumpipa a kiang ah a kichiamta hi.

²³Potom riekol kráľ Šimeimu: Nezomrieš. A kráľ mu prisahal.

²⁴Huan, Saula tapa Mephiboseth kumpipa dawn ding in a hong khia a; kumpipa a pawt khiak ni a kipan a galmuang a hong pai nawn ni tan in a khete a zunkei a, a khamul a sumkei a, a puan leng a sawp samkei hi.

²⁴I Mefibóšet, syn Saulov, sišiel naproti kráľovi. A nebol ošetril svojich nôh ani nebol upravil svojej brady ani nebol opral svojich šiat od toho dňa, v ktorý bol odišiel kráľ, až do toho dňa, ktorého zase prišiel v pokoji.

²⁵Huan, hichi ahi a, kumpipa dawn ding a Jerusalem a hoh kumpipa'n a kiang ah, Mephiboseth, Bangdia ka kiang a hong sam lou? A chi a.

²⁵A stalo sa, keď prišiel do Jeruzalema naproti kráľovi, že mu riekol kráľ: Prečo si neišiel so mnou, Mefibóšete?

²⁶Huan, aman a dawng a, Aw toupa, ka pu, ka sikha in hon khem a: na sikha in, Kumpipa kiang a hoh ding in ka tuanna ding in sabengtung ka van ding, ka chi a; na sikha lah a khe a bai ngal a.

²⁶A odpovedal: Môj pán kráľ, môj služobník ma oklamal. Lebo tvoj služobník povedal: Nože nech si osedlám osla a sadnúc na neho pojdem s kráľom. Lebo tvoj služobník je chromý na nohy.

²⁷Huan, kumpipa ka pu kiang ah na sikha a hek a; himahleh toupa ka pu Pathian angel bang ahi a; huaiziak in hoih na sak bangbang in hih in.

²⁷A osočil tvojho služobníka u môjho pána kráľa. Ale môj pán kráľ je ako anjel Boží, a tak tedy učiň to, čo je dobré v tvojich očiach.

²⁸Ka pa inkote tengteng toupa ka pu ma a hihlum vek dia kilawm ahi ngut ua; himahleh na sikha na an umpihte lak ah na pangsak a. Huaiziak in kumpipa kiang ah thil dang phut ngam lai dia kilawm ka hi maw? a chi a.

²⁸Lebo celý dom môjho otca nebol iným iba mužmi smrti môjmu pánu kráľovi, a predsa si zasadil svojho služobníka medzi tých, ktorí jedia chlieb tvojho stola. A čo mám ešte jaké právo? A čo kričať ešte o niečo na kráľa?!

²⁹Huan, kumpipa'n a kiang ah, Na tungtang thu bang dia gen nawn nak na hia? Nang leh Zib gam kihawm un ka chi hi, a chi a.

²⁹A kráľ mu povedal: Načo hovoríš ešte o svojich veciach? Povedal som, ty a Cíba rozdelíte si pole.

³⁰Huan, Mephiboseth in kumpipa kiang ah, Eh, aman tang vek heh, toupa ka pu lah amah in ah galmuang in a hongta ngal a, a chi a.

³⁰A Mefibóšet povedal kráľovi: Nech si vezme hoc i všetko, keď len prišiel môj pán kráľ v pokoji do svojho domu.

³¹Huan, Gilead mi Berzilai Rogelim a kipan in a hong suk a; kumpipa Jordan a pi galkah ding in a kiang ah Jordan a kan hi.

³¹I Barzillaj Gileádsky sišiel s Rogelíma a prepravil sa s kráľom cez Jordán, odprevadiac ho za Jordán.

³²Barzilai bel upa pi ahi a, kum sawmgiat a upa ahi a: Mahanaim a kumpipa om sung in nek ding a na tuah sak a; mi neizou tak ahi.

³²A Barzillaj bol veľmi starý majúc osemdesiat rokov a on zaopatroval kráľa potravou, kým býval v Machnaime, pretože bol muž veľmi veľký.

³³Huan, kumpipa'n Berzilai kiang ah, ka kiang ah hong inla, ka kiang ah Jerusalem ah ka hon vak ding, a chi a.

³³A kráľ povedal Barzillajovi: Ty poď so mnou, a budem ťa zaopatrovať u seba v Jeruzaleme.

³⁴Huan, Barzilai in kumpipa kiang ah, Ni bangzah kum bangzah damlai ding ka hi a, Jerusalem a kumpipa kiang a ka hoh touh tei na ding?

³⁴Ale Barzillaj povedal kráľovi: Koľko je dní rokov môjho života, aby som išiel s kráľom hore do Jeruzalema?

³⁵Tu in kum sawmgiat ka hia; a sia leh a pha leng khen ka hia hia? Na sikha in ka thil nek leh dawnte a lim leh limlou leng thei thei ka hi nawn ahia? Pasal leh numeite lasak ging leng ka za thei nawn ahia? Huaiziak in na sikha bang ding in toupa ka pu ding a puakgik ka hih maizen ding?

³⁵Osemdesiat rokov mi je dnes, či môžem ešte rozoznať medzi dobrým a zlým? Či ochutná tvoj služobník to, čo budem jesť, alebo to, čo budem piť? Či budem ešte počúvať na hlas spevákov a speváček? A prečo má byť tvoj služobník ešte na ťarchu môjmu pánu kráľovi?

³⁶Na sikha in kumpipa kiang a Jordan galkah tei lel ka tup ahi; bang ding in kumpipa'n huchi bang in hoih man a hon thuk chitchiat dia?

³⁶Len na málo by prešiel tvoj služobník Jordán s kráľom. Alebo načo by sa mi mal odplácať kráľ takou odplatou?

³⁷Hehpihtak in na sikha zaw hon pai nawnsak mai in ka hon ngen hi, ka nu leh ka pa han omna koumau khua ngei ah ka si ding. Ahihhang in en in, na sikha Chimham; TOUPA ka pu kiang ah galkah henla, a tungah hoih na sak bangbang in hih in, a chi a.

³⁷Dovoľ, prosím, že by sa navrátil tvoj služobník, a nech zomriem vo svojom meste, kde je hrob môjho otca a mojej matky. A hľa, tvoj služobník Kimham prejde a pojde s mojím pánom kráľom, a tomu učiň to, čo bude dobré v tvojich očiach.

³⁸Huan, kumpipa'n a dawng a, Chimham ka kiang ah a galkah sam ding a, hoih na sak bang zel in a tungah ka hih ding: huan, thil bang peuh na hon nget peuhmah ka hon hihsak ding, a chi a.

³⁸A kráľ povedal: Nech ide so mnou Kimham, a ja mu učiním to, čo bude dobré v tvojich očiach, a čokoľvek budeš žiadať odo mňa, učiním ti.

³⁹Huan, mipi tengteng Jordan gal a kah ua, huan, kumpipa leng a galkah a; huan, kumpipa'n Barzilai a tawp a, vual a zawl a: huan, amah mun lam ah a pai nawnta hi.

³⁹A tak prešiel všetok ľud cez Jordán, a prešiel i kráľ. A kráľ bozkal Barzillaja a požehnal ho, a navrátil sa na svoje miesto.

⁴⁰Huchi in kumpipa Gilgal ah a galkah a, Chimham a kiang ah a galkah sam hi. Huan, Juda mi tengteng in kumpipa a pi galkah ua, Israel mi leng a kimkhat a pang uh.

⁴⁰A kráľ išiel ďalej do Gilgala, a Kimham išiel s ním. A všetok ľud Júdu doprevádzal kráľa i polovica ľudu Izraelovho.

⁴¹Huan, ngai in, Israel mi tengteng kumpipa kiang ah a hong ua, kumpipa kiang ah, Bang achia ka unau uh Juda mite'n nang hon gukhia a, kumpipa leh a inkote leh David mi tengteng leng Jordan gal a a pi khawm vek mawk uh? A chi ua.

⁴¹A hľa, všetci mužovia Izraelovi prišli ku kráľovi a povedali mu: Prečo ťa ukradli naši bratia, mužovia Júdovi, a prepravili kráľa i jeho dom cez Jordán i všetkých mužov Dávidových s ním?

⁴²Huan, Judami tengteng in Israel mite a dawng ua, Kumpipa ka kinaihpih uh a hih ziak ahi: bang dia hiai thu a heh mawk? Kumpipa neih muang a om ka hi mahmah ua maw? thil piak bang hiam te leng a hon nei ahia? a chi ua.Huan, Israel mite'n Juda mite a dawng ua, Kumpipa ah tan sawm ka nei ua, David ah noute sang in anglaitanna ka neizaw uh; bang dia hon ngaineu maw, kumpipa pi kik nawn sawm masate ka hikei uh maw? a chi ua. Huchi in Juda mite thu Israel mite thu sang in a gum zaw hi.

⁴²Na to odpovedali všetci mužovia Júdovi proti mužom Izraelovým: Pretože nám je kráľ bližší čo do rodu. A prečože sa hneváte na to? Či sme azda jedli niečo od kráľa? Alebo či nám dal nejaké dary za to?

⁴³Huan, Israel mite'n Juda mite a dawng ua, Kumpipa ah tan sawm ka nei ua, David ah noute sang in anglaitanna ka neizaw uh; bang dia hon ngaineu maw, kumpipa pi kik nawn sawm masate ka hikei uh maw? a chi ua. Huchi in Juda mite thu Israel mite thu sang in a gum zaw hi.

⁴³A mužovia Izraelovi odpovedali mužom Júdovým a riekli: My máme desať dielov v kráľovi a tak tiež i na Dávida máme viacej práva ako vy. Nuž prečože ste nás znevážili? A či sme my nehovorili prv o tom, aby sme zase dopravili zpät svojho kráľa? Ale reč mužov Júdových bola tvrdšia, než bola reč mužov Izraelových.