¹Huan kei ka hihleh, Mid mi Daria kum khatna kumin, amah hihkip ding leh hihhat dingin ka dinga.

¹A ja som stál v prvom roku Méda Dária, aby som ho posilňoval a bol mu na pomoc.

²Huchiin thutak ka honensak ding hi. Ngaiin, Persia ah kumpipa thum a hong dingkhe lai ding ua; huan a lina pen amaute tengteng sangin nakpi takin a hausa zo ding hi; huchia a hauhna jiaka a honghat mahmah chiangin, Grik dou dingin mi tengteng a tokthou ding hi.

²A teraz ti oznámim pravdu. Hľa, ešte traja kráľovia budú stáť Perzii, a štvrtý nadobudne veľkého bohatstva, viac od nich od všetkých. A keď zmocneje vo svojom bohatstve, zobudí všetko proti gréckemu kráľovstvu.

³Huan kumpipa hattak a hong ding khe dinga, lalna thupi toha vaihawm ding leh, a deihdana hih ding.

³A povstane hrdinský kráľ a bude panovať nad veľkým panstvom a bude robiť po svojej vôli.

⁴Huan a hong din khiak chiangin, a gam a kek dinga, van huih lite lama hawm jak ahi ding; himahleh a suante kiangah hi louin, a vaihawmna a lalna bangin leng ahi sam kei ding hi; a gam lah boh khiaka om ding ahi ngala, hiaite lou midangtea mahmah dingin.

⁴A vtedy, keď už bude stáť, bude skrúšené jeho kráľovstvo a bude rozdelené vo štyri nebeské vetry, ale nie medzi jeho potomstvo, ani to už nebude panstvo jaké bolo jeho panstvo, nad ktorým panoval, lebo jeho kráľovstvo bude vykorenené a dostane sa iným, mimo nich.

⁵Huchiin sim lam kumpipa a hat dinga, a lalte khat toh; amah tungah a hat dinga, lalna nei ding; a lalna lalna thupi ahi ding.

⁵A zmocneje kráľ na juhu, a jedno z jeho kniežat, a bude mocnejšie nad neho a bude panovať, a jeho panstvo bude veľkým panstvom.

⁶Huan kum bangzah hiam nungin, a kizom khawm ding ua; simlam kumpipa tanu mallam kumpipa kiangah kituahna bawl dingina hong pai dia; himahleh piak khiakin a om dia, amah honpite leh, amah suangpa, huai huntea amah hatsakpa leng.

⁶Ale po niekoľkých rokoch sa spolčia, a dcéra kráľa juhu prijde ku kráľovi severa, aby učinila mier. Ale nezadrží v sebe sily ramena, ani neobstojí on ani jeho ramä, lež bude vydaná ona i tí, ktorí ju dovedú, i ten, ktorý ju splodil, ako i ten, ktorý ju posilňoval v tých časoch.

⁷Ahihhangin a zungte a kipana selnou akipan a munah mi khat a hongding khe dinga; huai tuh sepaih pawl kiangah a hongpai dia; mallam kumpipa kulhpi sung ah a lut dia; amaute douin thil a hih dinga, a vualzou ding hi;

⁷No, potom povstane muž z mládnika jej koreňov na jeho mieste a prijde k vojsku a vojde do pevnosti kráľa severa a bude konať proti nim a zmocní sa ich.

⁸Huchiin a pathiante u leng, a milim sun te utoh. huan a dangka leh dangkaeng tuiumbelsuan hoihte utoh, Aigupta ah aman a salin a la ding hi; huan mallam kumpipa akipan kum bangzah hiam a kidang koih ding hi.

⁸Áno, aj ich bohov s ich kniežatami, s ich vzácnymi nádobami, zo striebra a zo zlata, zavedie do zajatia do Egypta a on bude stáť nejaké roky dlhšie od kráľa severa

⁹Huan simlam kumpipa gamah a hong pai dia, himahleh amah gam lamah a kik ding hi.

⁹a prijde do kráľovstva kráľa juhu, ale sa navráti do svojej zeme.

¹⁰Huchiin a tapaten a dou ding ua; sepaih thupi tampi a kaikhawm ding ua; huaite a hongkuan ding ua, a dimlet dingua, a pai suak ding uh; huan a kik ding ua, a dou ding ua, amah kulh tan pha hialin.

¹⁰No, jeho synovia sa dajú do vojny a shromaždia množstvo veľkých vojsk, ktoré prijde a zaplaví zem ako povodeň a prejde, a zase sa dajú do vojny, a prederú sa až k jeho pevnosti.

¹¹Huchiin simlam kumpipa a heh mahmah dinga, a hongkuan khe dia amah a kidou pih dia, mallam kumpipa mahmah toh; huchiin mipi atama tam a hon tungkhe dia, mipi a khuta piakin a om ding hi.

¹¹Na to sa rozhorčí kráľ juhu a vyjde a bude s ním bojovať, s kráľom severa, a postaví veľké množstvo, a to množstvo bude dané do jeho ruky.

¹²Huan mipi pimangin a om ding ua, a lungtang sansakin a om ding hi; huchiin sang sawm tampi a puk sak dinga, himahleh a vualzou kei ding hi.

¹²A pojme množstvo, ale jeho srdce sa povýši, a tak síce porazí desaťtisíce, ale nebude dosť mocný,

¹³Huan mallam kumpipa a hongkik dia, ama sanga thupi jaw mipi a hontung khe dia; hunte tawpin a hong kuan dia, kumte mahmah, sepaihte hon thupi leh van tampi toh.

¹³lebo zase postaví kráľ severa veľké množstvo, väčšie ako bolo to prvé, a ku koncu časov a rokov prijde s veľkým vojskom a s veľkým imaním.

¹⁴Huan huai hunte ah simlam kumpipa douin mi tampi a ding khe ding uh; na mite laka hiamgam tate leng mengmuhna hihkip dingin a hongki domkang ding uh; himahleh a puk ding uh.

¹⁴V tých časoch povstanú mnohí proti kráľovi juhu, a synovia násilníkov z tvojho ľudu sa pozdvihnú, aby postavili videnie, a padnú.

¹⁵Huchibangin mallam kumpipa a hong dia, mualvum a bawldia, khopi hoihtaka um a lading; huan simlam banten a nang kei ding ua, a mi telten leng; nanna dingin hatna himhim leng a om sam kei ding.

¹⁵Potom prijde kráľ severa a nasype val a zaujme opevnené mesto, a neobstoja pomocné ramená juhu ani jeho vybraný ľud ani nebude sily obstáť.

¹⁶Himahleh amah dou dia hongpaipan amah deihlam bangin a hih dinga, a ma ah kuamah a ding kei ding; gam thupi ah a ding dinga, huan a khut ah siatna a om ding hi.

¹⁶A ten, ktorý prijde proti nemu, bude robiť podľa svojej vôle, a nebude nikoho, kto by obstál pred ním. A postaví sa i v Krásnej zemi, a zkaza bude v jeho ruke,

¹⁷Huan a gam pumpi hatna toh hongpai dingin a tum chiltel dia, mi diktatte amah hihse dingin, numeite tanunu a kiangah a pe ding; himahleh a ding kei dia, amaha ding a phattuamna ahi sam kei ding hi.

¹⁷a obráti svoju tvár, aby prišiel s mocou celého svojho kráľovstva, a úprimní s ním, a bude konať. A dá mu dcéru žien, aby to zkazila; ale ona neobstojí ani nebude za neho.

¹⁸Hiai khitin tuikulh lam a nga dia, tampi a la ding hi; himahleh lalin a misimmoh na a tawp sak ding; ahi, huai bangah, a misimmohna a mah tungah a kibung sak ding hi.

¹⁸Tu zase obráti svoju tvár k ostrovom a zaujme mnohé z nich; ale knieža urobí prietrž jeho hanobeniu a nad to jeho pohanu obráti na neho.

¹⁹Huai hun chiangin amah gam kulhpi lam a ngata dia; himahleh a kisui dia a puk dia, muhin a omta kei ding.

¹⁹Potom obráti svoju tvár k pevnostiam svojej zeme a klesne a padne ani sa nenajde viacej.

²⁰Huai hun chiangin a mun ah mi khat a hongding khe dia, aman leiman khonpa gam thupina a pal suak sak dia; himahleh ni tamlou sungin hihsiatin a om dia, hehna ah hilouin, kidounaah leng hisam louin.

²⁰A na jeho mieste povstane taký, ktorý pošle vyberajúceho dane v sláve kráľovstva, ale bude skrúšený v niekoľkých dňoch, a to nie v hneve ani nie v boji.

²¹Huan a mun ah mi zahpihhuai khat a hongding khe dia, gam zahtakna a piaklouhna pa uh; himahleh bit laiin a hongpai dinga, maitangphatnain gam tuh a mu ding hi.

²¹A zase na jeho mieste povstane opovržený človek, na ktorého nedajú slávy kráľovstva, ale prijde v pokoji a zmocní sa kráľovstva úlisnosťou.

²²Huan sepaih honte a maah taih mangin a om ding ua, a kek gawp ding uh; ahi, thukhun lalpa leng.

²²A ramená záplavy budú odplavené sťa povodňou zpred jeho tvári, a budú skrúšení, áno i knieža smluvy.

²³Huchiin amah toh pankhawmna kibawl nungin lepchiahtakin thil a hih dinga; a hongkuan tou dia, nam neu chik toh, honghat ding lah ahi ngala.

²³Lebo od toho času, jako sa spolčia s ním, bude robiť falošne a prijde hore a zmocní sa kráľovstva s malým počtom ľudu.

²⁴Bit hunin bial sunga mun thaupenpente tungah a hongkuan dia; a piputen a hih louh uh a honhilh dia, a piputen leng a hih louh uh; a lak uah samat ding leh gallak te a theh jak dia, vante; ahi, kulh muanhuaite dou dingin a thusawmte a sawm ding hi. ahihhangin hun khat sung kia.

²⁴V bezpečnosti vnikne i do najtučnejších miest krajiny a bude robiť to, čoho nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov; lúpež a korisť a imanie im bude rozhadzovať, i na opevnené mestá bude vymýšľať svoje výmysly, a to do času.

²⁵Huan sepaih thupi toh simlam kumpipa dou dingin a thilhihtheihna leh a hanna a tok thou dinga; huchiin simlam kumpipan sepaih a thupi a thupi leh hatin kidounaah a dou ding; himahleh a ding kei dia, amah siatna thusawm sawm ding uh a hih jiakin.

²⁵A zobudí svoju silu a svoje srdce proti kráľovi juhu s veľkým vojskom. A kráľ juhu sa pustí do boja s náramne veľkým a mocným vojskom; ale neobstojí, lebo vymyslia proti nemu výmysly.

²⁶A hi, a an neten amah a hihmang ding ua, a sepaihte phiat mangin a om ding uh; huchiin tampi thahsa in a puk ding uh.

²⁶A tí, ktorí jedia jeho kráľovský pokrm, ho skrúšia, a jeho vojsko zaplaví zem, a padnú pobití mnohí.

²⁷Huan hiai kumpipate gel a hih uleh, a lungtang uh gilou hih ding ahi a, dohkan khatah juaute a gen ding uhi; himahleh a lohching kei dia; tawpna lah hun sehsaa tung ding ahi lai ngala.

²⁷Srdce obidvoch tých kráľov bude myslieť urobiť zlé, a za jedným a tým istým stolom budú hovoriť lož, ale sa nepodarí, lebo koniec bude ešte odložený na určený čas.

²⁸Huai hun chiangin van thupi toh a gam lamah a kik nawn dia; huchiin a lungtangin thukhun siangthou a dou ding; a utut a hih dinga, amah gam ngeiah a kik nawn ding.

²⁸A navráti sa do svojej zeme s veľkým imaním, a jeho srdce bude proti svätej smluve, a vykoná a navráti sa do svojej zeme.

²⁹Hun sehsa ah a kik nawn dia, simlam ah a hongpai dia; himahleh hunmasaa bang hun nanung ah ahi kei ding hi.

²⁹Potom na určený čas sa vráti a prijde na juh, ale to posledné už nebude jako to prvé.

³⁰Amah dou dia Kittim loingte hong pai ding a hih jiakin; huaijiakin a dah dinga, a kik nawn dia; thukhun siangthou tungah thangpaihna a nei dinga, a utut a hih ding hi; a hong nawn ngeingei dia, thukhun siangthou mangngilhte a lim sak ding hi.

³⁰Lebo priplujú na neho kittejské lode, a ochabne a navráti sa a bude sa zlostiť na svätú smluvu a bude konať. A navráti sa a bude pozorovať na tých, ktorí opustili svätú smluvu.

³¹Amah lamah sepaihte apang ding ua, mun siangthoupen a buahsak ding ua, kulhpi mahmah; halmang thillate gige a la mang ding ua hun hihgawp dingin kihhuai a tungkhe ding uhi.

³¹A budú stáť z jeho strany ramená a poškvrnia svätyňu, pevnosť, a odstránia ustavičnú obeť a dajú na to miesto pustošiacu ohavnosť.

³²Huan thukhun kalah giloutaka hih huchibangte aman mai tangphatnatein a hekkawi dia; himahleh mi a Pathian uh theite bel a hat ding ua, thilhih minthangpente a hih ding uhi.

³²A tých, ktorí sa bezbožne chovajú voči smluve, zvedie k pokrytstvu lichoteniami. No, ľudia znajúci svojho Boha, sa zmocnia a vykonajú hrdinstvo.

³³Huchiin mite laka pilten tampi a thuhilh ding ua; himahleh, ni tampi, namsau leh meikuang, saltanna leh lohin a puk ding uhi.

³³A rozumní z ľudu dajú rozumieť mnohým, ale budú klesať od meča a od plameňa, v zajatí a v zboji určené dni.

³⁴Huan a puk chiang un, panpihna tawma panpih ahi ding uh; himahleh maitangphatnate toh mi tampiin amau a kizoppih ding uh.

³⁴A keď budú klesať, dostane sa im nejaká malá pomoc, a pripoja sa k nim mnohí v úlisnosti.

³⁵A lak ua pilte a puk ding ua, amaute bawlhoih ding leh, siangthou sak ding leh, amaute ngou sak dingin, tawp hun tan pha hialin; hun sehsaa ding a hih lai jiakin.

³⁵A niektorí z tých rozumných klesnú prečistiť medzi nimi sťa ohňom, očistiť ich a zbieliť až do konečného času, lebo to tak potrvá ešte až do určeného času.

³⁶Huan kumpipan a deihlam bangin a hih dia; a kilian sak dinga, pathian chiteng tungah a kikoih lian dia, pathiante Pathian demin thil lamdangte a gen ding hi; thangpaihna a pichinmatan a loh ching ding; tup chintensa lah hih ding ahi ngala.

³⁶A rečený kráľ bude robiť podľa svojej vôle a bude sa povyšovať a zvelebovať nad každého boha, i proti silnému Bohu bohov bude hovoriť podivné veci, a šťastne sa mu bude vodiť, dokiaľ sa nedovŕši zúrivý hnev, lebo to, čo je určené, sa vykoná.

³⁷A pipute pathiante lah a zahtak kei dia, numeite lunggulh leng, pathian himhim leng a zahtak kei ding; mi tengteng tunga amah kilian sak ding ahi ngala.

³⁷Nebude dbať o bohov svojich otcov ani o pôvab žien ani o niktorého boha nebude dbať, lebo sa bude zvelebovať nad to nado všetko.

³⁸Himahleh a mun ah kulhte pathian a zahtak dia; pathian a pipute a theih louh na aman dangkaeng leh, dangka leh, suang mantamte leh, thil nuamtein a zahtak ding hi.

³⁸Ale na to miesto bude ctiť boha pevnosti, a boha, ktorého neznali jeho otcovia, bude ctiť zlatom a striebrom, drahými kameňmi a inými drahocennosťami.

³⁹Huan pathian lamdang panpihnain kulh muanhuaipen pente a sual dinga; kuapeuh amah hihna pom thupinain a pung ding; tampi tunga vaihawm dingin a bawl dia, man neiin gam tuh a hawm ding hi.

³⁹A narobí hradieb pevností s cudzím bohom. Toho, kto ho uzná, obdarí veľkou slávou, a takým dá, aby panovali nad mnohými, a za odmenu im rozdelí zem.

⁴⁰Huan tawpna hun chiangin sim lam kumpipan amah a kidou pih ding; huan mallam kumpipa amah dou dingin pingpei bangin, kangtalaite toh, sakol tung tuangmite toh, long tampi toh a hong ding; huchiin gamte ah a lut dia, a dimlet dia a pai suak ding hi.

⁴⁰A v tom čase, keď tomu bude mať byť koniec, podŕga sa s ním kráľ juhu. A kráľ severa prijde na neho jako víchrica s vozmi a s jazdcami a s mnohými loďami a prijde do zemí, zaplaví a prejde.

⁴¹Gam thupi leng a lut dinga, huchiin gam tampi zohin a om ding hi; himahleh hiaite a khuta kipan suahtaksakin a om ding hi, Edom leh Moab leh Ammon tate hausapa.

⁴¹Potom prijde do Krásnej zeme, a mnohé zeme klesnú, ale títo uniknú z jeho ruky: Edom a Moáb a prvotina synov Ammonových.

⁴²Gamt tungah leng a khut a zan dinga; huan Aigupta gam a suakta kei ding hi.

⁴²A vystrie svoju ruku na zeme, a Egyptská zem neunikne.

⁴³Himahleh dangkaeng leh dangka goute tung leh, Aigupta thil manphate tengteng tungah thilhihtheihna a nei dia; huan Libia mite leh Ethiopia mite a kalsuanna ah a om ding uhi.

⁴³A bude vládnuť nad pokladmi zlata a striebra a nad všetkými drahocennosťami Egypta. A budú ho sledovať Lýbovia i Ethiopi.

⁴⁴Himahleh suahlam akipan leh mallam akipana tanchinten amah a hihbuai dia; thangpaihna thupi mi tampi suse ding leh hih mang dingin a kuan khe ding.Huan thupi leh mual siangthou thupi kikalah a inpi puaninte a kai dinga, hiamhleh a tawpna a hongtung dia, kuamahin amah a panpih kei ding uh.

⁴⁴Ale ho predesia zvesti od východu a od severa, preto vyjde vo veľkom vzteku, aby zahladil a zničil mnohých.

⁴⁵Huan thupi leh mual siangthou thupi kikalah a inpi puaninte a kai dinga, hiamhleh a tawpna a hongtung dia, kuamahin amah a panpih kei ding uh.

⁴⁵A postaví stány svojho paláca medzi morami a medzi vrchom krásy svätosti. Potom prijde k svojmu koncu, a nebude mať spomocníka.