¹Huan Nebukadnezzar vaihawm kum nih kum in Nebukednezzar in mang a neia; a lungsim a buai mahmaha, a ihmu theita kei hi.

¹A v druhom roku kraľovania Nabuchodonozorovho snívaly sa Nabuchodonozorovi sny, pre ktoré sa desil jeho duch, a jeho spánok utekal od neho.

²Huan kumpipan mitkhialdawitawite leh, bummite leh, aisanmite leh Kaldai mite, kumpipa a mang hilh dinga sap dingin thu a piaa. Huchiin a hong lut ua kumpipa maah a hong ding ta uhi.

²Vtedy rozkázal kráľ povolať učencov, hvezdárov, čarodejníkov a Chaldejov, aby oznámili kráľovi jeho sny. A tak prišli a postavili sa pred kráľom.

³Huchiin kumpipan a kiang uah, Mang ka neia, mang thei dingin ka lungsim a buai mahmah hi, a chi a.

³A kráľ im povedal: Sníval sa mi sen, a môj duch je hnaný nepokojom zvedieť ho.

⁴Huan Kaldai miten kumpipa kiangah Suria pauin, Aw kumpia, khantawnin dam in; na sikhate mang tuh hilh inla a hilhchetna ka ensak ding uh, a chi ua.

⁴A Chaldeji hovorili kráľovi aramejsky: Kráľu, ži na veky! Povedz svojim služobníkom sen, a my povieme výklad.

⁵Kumpipan a dawnga, Kaldai mite kiangah, A thil keia kipan a paikheta; mang ka kianga na hontheih sak kei ua leh hilhchetna toh, at nenin na om ding ua, na inte uh ekvum a honghi ding.

⁵A kráľ odpovedal a riekol Chaldejom: Slovo vyšlo odo mňa. Ak mi neoznámite sna a jeho výkladu, budete rozsekaní na kusy a vaše domy budú obrátené na hnojisko.

⁶Himahleh mang leh a hilhchetna na theihsak ua leh, kei a kipanin thilpiakte leh kipahmante leh nakpitaka zahtakna na mu ding uh; huaijiakin mang leh a hilhchetna hon ensak un, a chi a.

⁶A keď mi poviete sen a jeho výklad, dostanete odo mňa dary, bohatú odmenu a veľkú česť. Preto mi povedzte sen i jeho výklad.

⁷A nihveina dingin amau a dawng ua, Kumpipan mang tuh honhilh henla, huan kou a hilhchetna ka ensak ding uh, a chi ua.

⁷Odpovedali po druhé a riekli: Nech povie kráľ svojim služobníkom sen, a výklad oznámime.

⁸Kumpipan a dawnga, Kei akipanin a thil a pai kheta chih na muh jiak un, hun lei tum na hi uh chih ka thei tel hi.

⁸Kráľ odpovedal a riekol: Ja viem istotne, že vy chcete získať čas, lebo vidíte, že slovo vyšlo odo mňa.

⁹Ahihhangin mang tuh ka kianga na kitheih sak kei u leh, nou adingin dan khat kia a om; hun a kikhen tana, ka maa thu juau leh sia gelkhol na hih jiak un; huaijiakin mang tuh honhilh unla, huan a hilhchetna na hon ensak thei uh chih ka thei ding, a chi a.

⁹Ak mi tedy neoznámite sna, jeden a ten istý súd je pre vás. Lebo hľa, vymysleli ste lživú vec a zhubnú, aby ste hovorili predo mnou, až by sa premenil čas. Preto tedy mi povedzte sen, a zviem, že mi oznámite i jeho výklad.

¹⁰Kaldai miten kumpipa maah a dawng ua, Kumpipa thu ensak thei leitungah kumah a om kei; kumpipa hiam, toupa hiam, vaihawmmi kuamahin mitkhialdawitawi kuamahmah hiam, bummi kuamahmah hiam, Kaldai mi kuamahmah ah huchibang a dot ngei louh jiak un.

¹⁰Chaldeji odpovedali pred kráľom a riekli: Niet človeka na zemi, ktorý by mohol povedať vec kráľovu, pretože ešte niktorý kráľ, akokoľvek veľký a mocný nežiadal takej veci od niktorého učenca, hvezdára alebo Chaldeja.

¹¹Kumpipa thil deih vangtak ahi, pathiante a omna uh sa toh hiloute chihlouhngal, midang kuamahin kumpipa maah huai a ensak theikei ding uh, a chi ua.

¹¹A vec, ktorú žiada kráľ, je zriedkavá a ťažká, a nieto iného, kto by ju mohol povedať pred kráľom krome bohov, ktorí však nemajú svojho obydlia s telom.

¹²Hiai jiakin kumpipa a heh mahmaha a thangpai tuntuna, Babulon mi pilte tengteng hihmang dingin thu a peta hi.

¹²Pre tú odpoveď sa rozhneval kráľ a veľmi sa rozľútil a rozkázal zahubiť všetkých mudrcov Babylona.

¹³Huchiin thupiak a pai khetaa, mi pilte a thah ding ahi ta ua; huan Danial leh a lawmte thah dingin a zong uhi.

¹³A tak vyšiel rozsudok, a zabíjali mudrcov, a už hľadali aj Daniela i jeho priateľov, aby boli zabití.

¹⁴Huchiin Danialin kumpipa veng sepaih zaheutu Ariok kiangah thuhilhna leh thupil toh dawnna a kik saka, Babulon mi pilte that dinga kuankhe pa kiangah.

¹⁴Vtedy odvetil Daniel radou a rozumom Ariochovi, veliteľovi kráľových žoldnierov, ktorý bol vyšiel pozabíjať mudrcov Babylona.

¹⁵Ariok kumpipa sepaih zaheutu a dawnga a kiangah, Bangdia kumpipa a kipan thupiak huchitela kin ahia? a chi a. Huchiin Ariokin Danial kiangah a thil a kitheisak a.

¹⁵Odpovedal a riekol Ariochovi, kráľovmu náčelníkovi: Načo ten náhly rozkaz od kráľa? Vtedy oznámil Arioch Danielovi, jaká je vec.

¹⁶Huan Danial a luta, amah adia hun sehsak dingin kumpipa a ngena, huchia a hilh chetna kumpipa a etsak dingin.

¹⁶A Daniel odišiel hore a žiadal od kráľa, žeby mu dal čas, aby mohol oznámiť kráľovi žiadaný výklad sna.

¹⁷Huchiin Danial a in ah a paia, Hanania te, Misael te, Azaria te, a lawmte kiangah huai thil tuh a theisak ta hi;

¹⁷Vtedy odišiel Daniel do svojho domu a oznámil vec svojim priateľom, Chananiášovi, Mišaelovi a Azariášovi,

¹⁸Huchia amauten hiai thuguk tanchina van Pathian chitnate a nget theihna dingun; huchia Danial leh a lawmte Babulon a mi pilte lakate toh amanthat louhna ding un.

¹⁸aby prosili zľutovanie od Boha nebies vzhľadom na to tajomstvo, aby neboli zahubení, Daniel a jeho priatelia s pozostalými mudrcami Babylona.

¹⁹Huchiin jan mengmuhna ah Danial kiangah thuguk tuh taklatin a om ta hi. Huan Danialin van Pathian a phat hi.

¹⁹Vtedy bolo tajomstvo zjavené Danielovi vo videní vnoci. A vtedy dobrorečil Daniel Bohu nebies.

²⁰Danialin a dawnga, Khantawn khantawnin Pathian min phatin om hen; Pilna leh hatna lah amaha ahi ngala;

²⁰Daniel odpovedal a riekol: Nech je meno Božie požehnané od veku až na veky, lebo jeho je múdrosť a sila.

²¹Huan aman hunte leh hunbite a hihlamdanga; kumpipate a suan khia, kumpipate a tung khiaa; mi pilte kiangah pilna a piaa, theihsiamna theite kiangah theihna a pia hi.

²¹A on mení časy a doby, sosadzuje kráľov a ustanovuje kráľov; dáva múdrym múdrosť a vedomosť tým, ktorí znajú rozum.

²²Thil thukte leh gukte a taklanga, miala om bang ahia aman a thei a, a kiangah khovak a om hi.

²²On zjavuje hlboké veci a skryté a vie o tom, čo je vo tme, a svetlo prebýva s ním.

²³Na tungah ka kipaka, ka honphat hi. Aw nang ka pipute Pathian, pilna leh hatna honpe pa, leh nang ka honnget uh tua ka kianga hontheisakpa; kumpipa thu lah ka kiang uah na hontheisak ta ngala, a chi a.

²³Teba, ó, Bože svojich otcov, oslavujem a chválim, ktorý si mi dal múdrosť a silu, a teraz si mi tiež oznámil to, čo sme prosili od teba, lebo si nám oznámil vec kráľovu.

²⁴Huaijiakin Danial, kumpipan Babulon mi pilte hihse dia a sehpa, Ariok kiangah a hoh a; a vahoha a kiangah hichibangin a chi hi; Babulon mipilte hihmang ken; kumpipa maah honpi lut inla, huan kumpipa kiangah a hilhchetna ka ensak ding, a chi a.

²⁴Preto odišiel Daniel hore k Ariochovi, ktorého bol ustanovil kráľ na to, aby zahubil mudrcov Babylona; išiel tedy a takto mu povedal: Nehub mudrcov Babylona! Zaveď ma hore pred kráľa, a poviem kráľovi výklad jeho sna.

²⁵Huchiin Ariokin kintakin kumpipa maah Danial a pi luta, a kiangah hichibangin a chi a; Juda saltangte lak ah mi khat ka mu a, aman kumpipa kiangah a hilhchetna a theisak ding, a chi a.

²⁵Vtedy zaviedol Arioch Daniela so spechom hore pred kráľa a takto mu povedal: Našiel som muža zo synov zajatých z Judska, ktorý oznámi kráľovi výklad sna.

²⁶Kumpipan a dawnga Danial kiangah, a min Beltesazar hiven, Mang ka neih na hon theisak theiin, a hilhchetna na hon theisak thei maw? a chi a.

²⁶Kráľ odpovedal a riekol Danielovi, ktorému bolo meno Baltazár: Či mi môžeš oznámiť sen, ktorý som videl, i jeho výklad?

²⁷Danial in kumpipa maah a dawnga, Thuguk kumpipan a nget mipil hiin, aisanmite hileh, kumpipa kiangah a ensak theikei ding ua.

²⁷Daniel odpovedal pred kráľom a riekol: Tajomstvo, ktoré žiada kráľ zvedieť, nemôžu povedať kráľovi mudrci ani hvezdári ani iní učenci alebo veštci.

²⁸Himahleh van ah Pathian a oma aman thugukte a taklang hi; ni nanung lama bang ahia om ding kumpipa Nebukadnezzar kiangah a theisak ta hi. Na lupna tunga na lutang mengmuhna leh na mang hiaite ahi;

²⁸Avšak je Bôh na nebesiach, ktorý zjavuje tajomstvá, a oznámi tiež i kráľovi Nabuchodonozorovi, čo sa stane v potomných dňoch. Tvoj sen a videnia tvojej hlavy na tvojom ležišti sú toto:

²⁹Nang na hih leh aw kumpipa na lupna tungah na lungsim sungah na ngeihtuahnate a hongom ua; tunung chianga bang ahia hongom ding thu: huan amah thugukte na kianga taklangpan bang ahia hongom ding na kiangah a theisak ta ahi.

²⁹Tebe, ó, kráľu, prichádzaly na rozum tvoje myšlienky na tvojom ležišti o tom, čo bude po tomto čase. A ten, ktorý zjavuje tajomstvá, ti oznámil, čo bude.

³⁰Himahleh kei bel, pilna ahing himhim sanga pilna ka neih tam jawk jiaka hiai thuguk ka kianga taklat ahi keia: himahleh a hilhchetna kumpipa kianga theihsak a hih theihna ding leh nang na lungtang ngaihtuahte na theihna ding a hijaw hi.

³⁰A mne nebolo zjavené toto tajomstvo pre múdrosť, ktorá by asi bola vo mne, väčšia od múdrosti všetkých živých, ale preto, aby oznámili kráľovi žiadaný výklad, a aby si zvedel myšlienky svojho srdca.

³¹Nang, Aw kumpipa, namuta; ngaiin, milim thupi tak. Hiai milim, hat tak mai, a tetna thupi mahmah, na maah a ding a; amel tuh a kihtakhuai mahmah hi.

³¹Ty, kráľu, si videl a hľa, nejaký veľký obraz, a ten veľkolepý obraz, ktorého blesk bol náramný, stál pred tebou a bol na pohľad strašný.

³²Hiai milim a hih leh, a lutang dangkaeng hoih ahi a. a awm leh a bante dangka, a gilleh apheipite dal,

³²Hlava obrazu bola z výborného zlata, jeho prsia a jeho ramená boly zo striebra, jeho brucho a jeho bedrá z medi,

³³akhete sik, a khepekte sikkhenkhatleh tung khenkhat.

³³jeho hnáty zo železa a jeho nohy čiastočne zo železa a čiastočne z hliny.

³⁴Suang khuta sek louh. huai milim a khepek sik, leh tung denga kitam nen sak dimdem tanin na mu a.

³⁴A hľadel si dotiaľ, až sa odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a uderil obraz do nôh, ktoré boly zo železa a z hliny, a rozbil ich na prach.

³⁵Huchiin sik toh, tung toh. dal toh, dangka toh, dangkaeng loh a kitam nen khawm vek ua: nipi buhphuala buhsi bang mai a hong hi ua; huchiin huihin amaute amut mang ua: huan huai milim deng suang pen mual thupi a hong suaka. lei pumpi a dimta hi.

³⁵Vtedy bolo razom rozdrvené železo, hlina, meď, striebro i zlato, a bolo to jako plevy z humna letného času, a odniesol to vietor tak, že sa tomu nenašlo nikde miesta, a kameň, ktorý uderil obraz, stal sa velikým vrchom a naplnil celú zem.

³⁶Hiai mang ahi a; kumpipa maah a hilhchetna ka gen ding uh.

³⁶To je sen, a jeho výklad tiež povieme pred kráľom.

³⁷Nang. Aw kumpipa, kumpipate kumpipa, van Pathianin a kianga gam te, thilhihtheihna te. hatna te, thupina te a piak. na hi a;

³⁷Ty, kráľu, si kráľom kráľov, pretože ti Bôh nebies dal to kráľovstvo i tú moc i silu i slávu,

³⁸huan koipeuha mite tate a tenna uah, gama sate leh vana vasate na khut ah a honpia; amaute tengteng tunga lal dingin nang a honbawla: dangkaeng lutang na hi.

³⁸a všetko všade, kde len bývajú synovia človeka i poľná zver i nebeské vtáctvo, dal do tvojej ruky a učinil ťa pánom nad tým nad všetkým. Ty si tou zlatou hlavou.

³⁹Huan nang nungin nanga sanga niamjaw gam dang khat a hong ding khe ding; huchiin lal gam thumna dang, leitung tengtenga thunei ding.

³⁹A po tebe povstane iné kráľovstvo, nižšie ako je tvoje, a zase iné, tretie kráľovstvo, jako medené, ktoré bude panovať na celej zemi.

⁴⁰Huan gam lina sik bangin a hat dinga: sikin a kek nen saka thil tengteng a nuaisiah bang takin: huan sikin hiaite tengteng a delh jan angin, a kek nen sakin, a delh jan ding hi.

⁴⁰A štvrté kráľovstvo bude tvrdé jako železo, lebo železo drví a krúši všetko, a tedy jako železo, ktoré poláme to všetko, tak aj ono rozdrví a poláme.

⁴¹Huan khepekte leh khezung na muhte, a khen belvelmi tung leh a khen sik a hih leh, gam hawmjak ahi dinga; himahleh a sungah sik hatna a om dinga, sik buannawi tung toh helkhawmna muh-bangtakin.

⁴¹A že si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, to znamená, že to bude rozdelené kráľovstvo; ale bude v ňom ešte niečo z pevnosti železa, lebo si videl železo smiešané s hlinou obyčajného blata.

⁴²Huan khepek khezungte akhen sik leh akhen tung hi pen a hihleh. huchibangin gam hatna chiang nei, kitapna chiang neia hi ding hi.

⁴²A prsty na nohách čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú, že kráľovstvo bude z čiastky silné a z čiastky krehké.

⁴³Huan sik buannawi tung toh kihel na muh pen a hihleh, mite chi toh a mau a kitok hel ding uh; himahleh a kikawi kip kei ding ua. sik tung toh a kigawm lou mah bangin.

⁴³A to, že si videl železo smiešané s hlinou obyčajného blata, znamená, že budú spojení na spôsob semena človeka; ale nebudú pevne ľnúť jeden k druhému, tak, ako sa železo nespojí s hlinou.

⁴⁴Huan huai kumpipate dam laiin van Pathianin gam suksiata om ngei lou ding, a thuneihna mi dang kianga nutsiata om ngei sam lou ding, a honding khe sak dinga; himahleh hiai gam tengteng a kitam nen sak dinga, a suse vek dinga, amah bel khantawnin a ding ding hi.

⁴⁴A za dní tých kráľov ustaví Bôh nebies kráľovstvo, ktoré nebude zkazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až na veky.

⁴⁵Suang mual akipan khuta sek louh hongom khiaa, sik te, dal te, tung te. dangka te leh dangkaeng te a kitam sak dimdem na muh pen a hihleh; tunung chianga bang ahia hongom ding kumpipa kiang ah Pathian thupiin a thei sakta hi: huan mang tuh theihsa ahia, a hilhchetna a kichian hi, a chi a,

⁴⁵Lebo si videl, že sa od vrchu odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a rozbil na prach železo, meď, hlinu, striebro i zlato. Veľký Bôh oznámil kráľovi, čo bude po tomto. A sen je istý, a jeho výklad je verný. -

⁴⁶Huaitakin Nebukadnezzarin a maiin lei a sia, Danial a bia a. thillat leh gim namtui a kianga lan dingin amau thu a pia hi.

⁴⁶Vtedy padol kráľ Nabuchodonozor na svoju tvár a klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu obetovali obetné dary a vonné obeti upokojujúce,

⁴⁷Kumpipan Danial a dawnga, Chihtaktakin na Pathian pathiante Pathian leh, kumpipate TOUPA leh, thugukte taklangpa ahi; hiai thuguk taklang dinga hihtheihna na neih jiakin, a chi a.

⁴⁷a takto odpovedal kráľ Danielovi a riekol: Je vskutku pravda, že váš Bôh je Bohom bohov a Pánom kráľov a zjavuje tajomstvá, keď si mohol zjaviť toto tajomstvo.

⁴⁸Huchiin kumpipan Danial a lian saka, thilpiak tampi a piaa. Babulon bial pumpia heutuin a bawla. Babulon mi pilte tengteng tunga ukpipa pen dingin.Huan Danial in Sadrak te, Mesak te, Abed-nego te Babulon bial thulehla tunga koih dingin kumpipa kiangah a ngena; himahleh Danial jaw kumpipa kongpi ah a om hi.

⁴⁸Vtedy zvelebil kráľ Daniela a dal mu mnohé a veľké dary a učinil ho pánom nad celou krajinou Babylona a kniežaťom vojvodov, pánom nad všetkými mudrcami Babylona.

⁴⁹Huan Danial in Sadrak te, Mesak te, Abed-nego te Babulon bial thulehla tunga koih dingin kumpipa kiangah a ngena; himahleh Danial jaw kumpipa kongpi ah a om hi.

⁴⁹A Daniel vyžiadal od kráľa to, že ustanovil nad správou Babylonskej krajiny Sadracha, Mézacha a Abednéga. A Daniel býval na dvore kráľovom.