¹Ka leia thil ka hihkhelh louhna dingin ka omdante ka veng hoih dinga; mi gilou-saloute ka maa a om sung teng uh ka kam mukgak nain ka gak ding ka chi.

¹Náčelníkovi speváckeho sboru, Jedutúnovi. Žalm Dávidov.

²Huchiin dai didein pau louin ka om a, a hoihlam ah leng ka dai dide a; himahleh ka lungngaihna tuh tohthohin a om zosopa.

²Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom; budem strážiť svoje ústa, aby maly úzdu, dokiaľ bude predo mnou bezbožný.

³Ka sung ah ka lung a sa vutvut; ka ngaihtuah ka ngaihtuah in mei tuh a kuang khia a; huan, ka leiin thu ka genta hi.

³A tak som nevydal hlasu jako nemý a mlčal som viac, než bolo dobre. Ale moja bolesť sa búrila.

⁴Toupa, ka tawpna ding leh, ka damchiang ding, bangchi ahi, chih, hon theisak inla; ka hinna bek in dan hontheisak in.

⁴Moje srdce sa rozpálilo v mojom vnútri, a keď som rozmýšľal, zanietil sa vo mne oheň; vravel som svojím jazykom

⁵Ngaiin, ka damsung tuh khutpek tan phetin na siama; ka kum tuh na mitmuhin bangmah tham ahi keia; mi chih a hoih lai pen un a vek un bangmahlou lel ahi uhi. Selah.

⁵a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem.

⁶Mi chih nuamsa bangin a vak ngei ua; a mawk buai ngei nak uhi. Gou a khawl khawm ua, a luah ding lah a theikei uhi.

⁶A hľa, dal si mi dní na šír niekoľko dlaní, a môj vek je pred tebou jako nič. Áno, všetko je márnosť, i každý človek, čo i jako pevne stojí. Sélah.

⁷Huan, Toupa, tunah bang ka ngak dia? Nangmah ah ahi ka lametna a om.

⁷Áno, človek ide ta jako tôňa; púha márnosť je, za čo sa nepokojí; hromadí, a nevie, kto to všetko poberie.

⁸Ka tatlekna tengteng lakah honhonkhia inla: mihai gensiat in hon omsak ken.

⁸A tak teraz na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si ty.

⁹Nangmah hih a hih jiak in ka pau keia, ka kam leng ka ka kei hi.

⁹Vytrhni ma zo všetkých mojich prestúpení! Nevystav ma na potupu bláznovi!

¹⁰Na hasotna ka kiang akipan honlak suansak inla; na khut khaka hihman ka hi hi.

¹⁰Zanemel som; neotvorím svojich úst, lebo si to ty učinil.

¹¹Mi a tatlekna jiaka thuhilha na sawiin, a deihlai pen leikha bangin na hihse naka; mi chih bangmahlou lel ahi uhi. Selah.

¹¹Odvráť svoj úder odo mňa, lebo ja hyniem od švihania tvojej ruky.

¹²Toupa aw, ka thumna ngaikhia inla, ka kikou na ah na bil doh inla; ka khitui kia daihsan ken: na mikhual ka hi a, ka pipute tengteng bangin zintammi ka hi ngala.Aw, hiai a kipan ka pawta, ka omlouh paisuak vengveng main, ka halh nawnna ding in honhawi in.

¹²Keď kárajúc pre neprávosť tresceš človeka, rozpadáva sa jeho pôvab ako moľovina. Áno, vskutku je márnosťou každý človek. Sélah.

¹³Aw, hiai a kipan ka pawta, ka omlouh paisuak vengveng main, ka halh nawnna ding in honhawi in.

¹³Počuj moju modlitbu, Hospodine; nakloň ucho k môjmu volaniu o pomoc! Nemlč na moje slzy! Lebo som cudzincom u teba; som pohostínom, ako boli aj všetci moji otcovia.

¹⁴Odvráť svoj pozor odo mňa, aby som sa potešil, prv než pojdem, a nebude ma.