1A Filistynowie zwiedli bitwę z Izraelem; i uciekli mężowie Izraelscy przed Filistynami, a polegli zranieni na górze Gielboe.
1A stalo sa, keď prišiel Dávid i jeho mužovia do Ciklagu na tretí deň, že videl, že Amalechiti vtrhli do južného kraja i do Ciklagu a zbili Ciklag a spálili ho ohňom.
2I gonili Filistynowie Saula i syny jego, i zabili Filistynowie Jonatana, i Abinadaba, i Melchisuego, syny Saulowe.
2A zajali ženy, ktoré boly v ňom, i všetko, od malého až do veľkého; nezabili nikoho, ale ženúc odviedli a išli svojou cestou.
3A gdy się wzmagała bitwa przeciwko Saulowi, trafili naó strzelcy, mężowie strzelający z łuku, i zraniony jest bardzo od strzelców.
3A keď prišiel Dávid a jeho mužovia k mestu, videl, že hľa, je spálené ohňom, a že ich ženy, ich synovia aj ich dcéry sú odvedené do zajatia.
4I rzekł Saul do wyrostka swego, który nosił broó jego: Dobądź miecza twego, a przebij mię nim, by snać nie przyszli ci nieobrzezaócy, i nie przebili mię, a nie czynili igrzyska ze mnie. Ale nie chciał wyrostek jego, bo się bardzo bał. Przetoż Saul porwał miecz i upadł naó.
4Vtedy pozdvihol Dávid i ľud, ktorý bol s ním, svoj hlas, a plakali, až už nebolo v nich viacej sily plakať.
5A widząc wyrostek jego, iż umarł Saul, padł i on na miecz swój, i umarł z nim.
5Zajaté boly aj obe ženy Dávidove, Achinoam Jizreelská, i Abigaiľ, predtým žena Nábala Karmelského.
6Umarł tedy Saul, i trzej synowie jego, i wyrostek jego, co za nim broó nosił, i wszyscy mężowie jego dnia onego wespół.
6A Dávidovi bolo veľmi úzko, lebo ľud hovoril, aby ho ukameňovali, pretože horkým žiaľom bola naplnená duša všetkého ľudu, lebo každý žialil nad svojimi synmi a nad svojimi dcérami. Ale Dávid sa posilnil v Hospodinovi, svojom Bohu.
7Co gdy ujrzeli mężowie Izraelscy, którzy za doliną, i za Jordanem mieszkali, iż uciekali mężowie Izraelscy, a iż umarł Saul, i synowie jego, odbieżawszy miast, pouciekali też, a przyszedłszy Filistynowie mieszkali w nich.
7Potom riekol Dávid Ebiatárovi, kňazovi, synovi Achimelechovmu: Dones mi, prosím, efod. A Ebiatár doniesol efod k Dávidovi.
8A nazajutrz przyszli Filistynowie, aby odzierali pobite; i znaleźli Saula, i trzech synów jego leżących na górze Gielboe.
8A Dávid sa dopytoval Hospodina a povedal: Či mám prenasledovať tú rotu a či ju dostihnem? A riekol mu: Prenasleduj, lebo istotne dostihneš a istotne vytrhneš.
9A uciąwszy głowę jego, zdarli z niego zbroję jego, i posłali po ziemi Filistyóskiej wszędzie, aby to opowiadano w kościele bałwanów ich, i między ludem.
9A tak išiel Dávid, on i šesťsto mužov, ktorí boli s ním, a prišli až k potoku Besor, kde tí ostatné, zanechaní, zastáli.
10I położyli zbroję jego w kościele Astarot; ale ciało jego przybili na murze Betsan.
10Ďalej prenasledoval iba Dávid a štyristo mužov. Zastálo dvesto mužov, ktorí ustali tak, že nevládali prejsť potok Besor.
11Tedy usłyszawszy o tem obywatele Jabes Galaad, co uczynili Filistynowie Saulowi;
11A našli nejakého egyptského muža na poli, ktorého doviedli k Dávidovi a dali mu chleba, a zjedol, aj sa mu dali napiť vody.
12Wstali wszyscy mężowie mocni, i szli przez onę całą noc, i wzięli ciało Saulowe, i ciała synów jego z muru Betsan, a przyszedłszy do Jabes spalili je tam.
12A tiež mu dali kus hrudy sušených fíkov i dva sväzky sušeného hrozna. A keď pojedol, navrátil sa k nemu jeho duch, lebo nejedol chleba ani nepil vody už tri dni a tri noci.
13A wziąwszy kości ich, pogrzebli je pod drzewem w Jabes, i pościli siedm dni.
13A Dávid mu riekol: Čí si ty a odkiaľ si? A odpovedal: Som egyptský mládenec, sluha amalechitského muža, a môj pán ma zanechal, lebo som chorý toto už tretí deň.
14Boli sme vpadli do južného kraja Keréťanov i na územie, ktoré patrí Judsku, i na južnú stranu Kálefovu a Ciklag sme spálili ohňom.
15A Dávid mu riekol: Či ma zavedieš dolu k tej rote? A on povedal: Prisahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a že ma nevydáš do ruky môjho pána, potom ťa zavediem dolu k tej rote.
16A zaviedol ho. A hľa, práve sa boli rozložili po tvári celej zeme jediac a pijúc a slávili pre všetku tú veľkú korisť, ktorú vzali zo zeme Filištínov i zo zeme Júdovej.
17A tak ich bil Dávid od mrku až do večera druhého dňa, a neušiel nikto z nich krome štyristo mladých mužov, ktorí vysadli na veľblúdov a utiekli.
18A Dávid vytrhol všetko, čo boli vzali, Amalech, aj obe svoje ženy vytrhol Dávid.
19Ani im nič nechýbalo, ani malé ani veľké, jako ani nechýbal nikto zo synov ani z dcér, nechýbalo ani z koristi ani vôbec nič z toho, čo im boli vzali; všetko dopravil Dávid zpät.
20A Dávid vzal všetko drobné stádo, ovce a kozy, i hovädá, a tí, ktorí išli pred tým dobytkom, vraveli: Toto je korisť Dávidova.
21Keď potom prišiel Dávid k tým dvesto mužom, ktorí boli tak ustali, že nevládali ísť za Dávidom, a ktorých boli zanechali pri potoku Besore, tí vyšli vústrety Dávidovi a vústrety ľudu, ktorý bol s ním. A Dávid pristúpil k ľudu a pozdravil ho.
22Ale všetci mužovia, zlí a beliálski, z mužov, ktorí boli išli s Dávidom, odpovedali a riekli: Pretože neišli s nami, nedáme im z koristi, ktorú sme vytrhli, iba čo každému dáme jeho ženu a jeho synov, a tak nech si odvedú a idú.
23Ale Dávid riekol: Nerobte tak, moji bratia, s tým, čo nám dal Hospodin, ktorý nás ostríhal a dal tú rotu lupičov, ktorá bola prišla na nás, do našej ruky.
24Lebo veď kto by vás poslúchol v tejto veci?! Ale jaký diel bude toho, ktorý išiel dolu do boja, taký bude i diel toho, ktorý strážiac sedel pri batožine, rovnako sa rozdelia.
25A tak to bývalo od toho dňa i potom, a učinil to zákonom a obyčajou Izraelovi až do tohoto dňa.
26A keď prišiel Dávid do Ciklagu, poslal z koristi starším Judska, svojim priateľom, a odkázal: Hľa, pre vás požehnanie, dar to z koristi, vzatej od nepriateľov Hospodinových.
27Tým, ktorí boli v Bét-ele, tým, ktorí v Rámot-négebe, a tým, ktorí v Jattíre,
28tým, ktorí v Aroere, tým, ktorí v Sifemóte, tým, ktorí v Eštemoe,
29tým, ktorí v Rachále, tým, ktorí v mestách Jerachmeelovcov, tým, ktorí v mestách Kéniho,
30tým, ktorí v Chorme, tým, ktorí v Chor-ašane, tým, ktorí v Atachu,
31tým, ktorí v Hebrone, a všetkým miestam, po ktorých chodil Dávid, on i jeho mužovia.