1A Dávid sa radil s veliteľmi tisícov a stov, so všetkými vojvodami.
2A Dávid riekol celému shromaždeniu Izraelovmu: Jestli sa vám to vidí za dobré, a jestli je to od Hospodina, nášho Boha, pošlime čím skôr poslov k ostatným svojim bratom do všetkých zemí Izraelových a spolu s nimi aj ku kňazom a Levitom, ktorí bývajú v mestách svojich obvodov, a nech sa shromaždia k nám.
3A dopravíme truhlu svojho Boha k sebe, lebo sme jej nehľadali vo dňoch Saulových.
4Na to rieklo celé shromaždenie, že treba učiniť tak. Lebo ľúbila sa vec všetkému ľudu.
5Vtedy shromaždil Dávid celého Izraela od Čierneho potoka egyptského až potiaľ, kde sa vchádza do Chamatu, aby dopravili truhlu Božiu z Kirjat-jearima.
6A Dávid išiel hore i celý Izrael do Bály, do Kirjat-jearima, ktoré patrí Judsku, aby preniesli odtiaľ hore truhlu Boha Hospodina, tróniaceho nad cherubami, ktoré to meno sa vzýva.
7A tak viezli truhlu Božiu na novom voze z domu Abinadábovho, a Uza a Achio poháňali záprah vo voze.
8A Dávid a celý Izrael vesele sa hrali pred Bohom z celej sily, a to pri spevoch a pri hudbe na harfy a citary, na bubny a cymbaly a na trúby.
9A keď prišli až po humno Kídona, vystrel Uza svoju ruku, aby zachytil truhlu, lebo voly vybočily z cesty.
10Preto sa zapálil hnev Hospodinov na Uzu a zabil ho, pretože vystrel svoju ruku na truhlu a zomrel tam pred Bohom.
11Vtedy sa nahneval Dávid, že Hospodin učinil takú trhlinu na Uzovi pre neopatrnosť, a pomenoval to miesto Pérec-uza, a tak sa volá až do tohoto dňa.
12A Dávid sa bál Boha v ten deň a povedal: Ako dopravím takto truhlu Božiu k sebe!
13Preto neuchýlil Dávid truhly k sebe, aby bola dopravená do mesta Dávidovho, ale spôsobil to, aby sa uhla do domu Obéd-edoma Gitťanského.
14A tak bývala truhla Božia s domom Obéd-edoma, v jeho dome, tri mesiace. A Hospodin požehnal dom Obéd-edoma i všetko, čo bolo jeho.