¹Ale v siedmom roku sa zmocnil Jehojada a pojal so sebou veliteľov nad stami, Azariáša, syna Jerochámovho, Izmaela, syna Jehochanánovho, Azariáša, syna Obédovho, Maaseiáša, syna Adaiášovho, a Elišafata, syna Zichriho, a učinil s nimi smluvu.

²A pochodiac dookola po Judsku shromaždili Levitov zo všetkých miest Júdových ako i hlavy otcov čeľadí Izraelových, a prišli do Jeruzalema.

³A celé to shromaždenie učinilo smluvu v dome Božom s kráľom. A Jehojada im riekol: Hľa, syn kráľov bude kraľovať, ako hovoril Hospodin o synoch Dávidových.

⁴Toto je vec, ktorú učiníte: tretina z vás, ktorí prichádzavate v sobotu, tretina kňazov a Levitov, budú vrátnymi strážiac u prahov;

⁵tretina bude pri dome kráľovom a tretina pri bráne Základu, a všetok ľud bude vo dvoroch domu Hospodinovho.

⁶Ale nech nikto nevojde do domu Hospodinovho krome kňazov a tých, ktorí posluhujú, z Levitov; tí nech vojdú, lebo sú svätí, ale všetok ľud bude strážiť stráž Hospodinovu.

⁷A Levitovia obstúpia kráľa dookola majúc každý svoju zbraň vo svojej ruke, a ten, kto by vošiel do domu, zomrie. A budú vždy s kráľom, už či vojde či vyjde.

⁸A Leviti a všetok Júda urobili všetko tak, ako rozkázal kňaz Jehojada, a pojali každý svojich mužov, ktorí prichádzavali v sobotu, i s tými, ktorí odchádzavali v sobotu, lebo kňaz Jehojada nebol prepustil niktorého z oddelení.

⁹A Jehojada, kňaz, dal veliteľom nad stami kopije a malé štíty jako aj iné štíty, ktoré patrily kedysi kráľovi Dávidovi a ktoré boly v dome Božom.

¹⁰A tak postavil všetok ľud, z ktorých mal každý svoju zbraň vo svojej ruke, od pravej strany domu až po ľavú stranu domu, pozdĺž oproti oltáru a oproti domu, pri kráľovi dookola.

¹¹Potom vyviedli von syna kráľovho a dali na neho korunu i svedoctvo a urobili ho kráľom, a pomazali ho Jehojada a jeho synovia, a hovorili: Nech žije kráľ!

¹²A keď počula Atália hukot bežiaceho ľudu, a tých, ktorí chválili kráľa, vošla k ľudu do domu Hospodinovho.

¹³A vidiac, že hľa, kráľ stojí na svojom vyvýšenom mieste pri vchode, a že velitelia a trubači stoja pri kráľovi, a že všetok ľud zeme sa raduje, a že trúbia na trúby, a že speváci spievajú pri nástrojoch ku sprievodu spevu a učia, ako chváliť, vtedy roztrhla Atália svoje rúcho a riekla: Zrada, zrada!

¹⁴Vtedy vyviedol kňaz Jehojada veliteľov nad stami, ustanovených nad vojskom, a riekol im: Vyveďte ju preč zpomedzi radov, a ten, kto by išiel za ňou, nech zomrie mečom! Pretože bol riekol kňaz: Nezabite jej v dome Hospodinovom.

¹⁵A rozostúpili sa jej na obe strany. Ale keď prišla ku vchodu do Koňskej brány domu kráľovho, tam ju zabili.

¹⁶Vtedy učinil Jehojada smluvu medzi sebou, medzi všetkým ľudom a medzi kráľom, aby boli ľudom Hospodinovým.

¹⁷Potom vošiel všetok ľud do domu Bálovho, a rozborili ho a jeho oltáre i jeho obrazy roztrieskali a Mattána, kňaza Bálovho, zabili pred oltármi.

¹⁸A Jehojada zase ustanovil úrady, ktoré maly dozor v dome Hospodinovom, pod správou kňazov Levitov, ktorých bol rozdelil Dávid ustanoviac ich nad domom Hospodinovým, aby obetovali zápalné obeti Hospodinove, jako je napísané v zákone Mojžišovom, s radosťou a so spevom, podľa nariadenia Dávidovho.

¹⁹Postavil aj vrátnych pri bránach domu Hospodinovho, aby nevošiel nečistý čo do jakejkoľvek veci.

²⁰A pojal veliteľov nad stami a popredných v národe jako aj tých, ktorí panovali nad ľudom, i všetok ľud zeme a viedol kráľa z domu Hospodinovho dolu, a vošli vyšnou bránou do domu kráľovho, kde posadili kráľa na tróne kráľovstva.

²¹A radoval sa všetok ľud zeme, a meste bolo v pokoji. A Atáliu zabili mečom.