1A stalo sa v treťom roku Hozeu, syna Élu, izraelského kráľa, že začal kraľovať Ezechiáš, syn Achaza, judského kráľa.
2Dvadsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvadsaťdeväť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Abia, dcéra Zachariášova.
3A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako činil Dávid, jeho otec.
4On odstránil výšiny, roztrieskal modlárske sochy, vysekal háje a roztĺkol medeného hada, ktorého bol spravil Mojžiš; lebo až do tých dní mu kadili synovia Izraelovi kadivo, a nazval ho Nechuštánom.
5Nadejal sa na Hospodina, Boha Izraelovho, a nebolo po ňom jemu rovného medzi všetkými kráľmi Júdovými ani medzi tými, ktorí boli pred ním.
6Lebo sa pevne držal Hospodina; neuhnul od neho, aby ho nebol nasledoval; a ostríhal jeho prikázania, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi.
7A Hospodin bol s ním; všade, kamkoľvek išiel, a čokoľvek konal, rozumne konal a sprotivil sa assýrskemu kráľovi a neslúžil mu.
8On porazil Filištínov až po Gazu i jej kraje, a to od veže strážnych až po ohradené mesto.
9A stalo sa vo štvrtom roku kráľa Ezechiáša, a to bol siedmy rok Hozeu, syna Élovho, izraelského kráľa, že vyšiel hore Salmanazar, assýrsky kráľ, proti Samárii a obľahol ju.
10A zaujal ju po troch rokoch, v šiestom roku Ezechiáša, ktorý to rok bol deviatym rokom Hozeu, izraelského kráľa; vtedy bola zaujatá Samária.
11A assýrsky kráľ prestehoval Izraela so Assýrie a osadil ich v Chelachu a v Chábore pri rieke Gozane a v médskych mestách,
12pretože neposlúchali na hlas Hospodina, svojho Boha, ale prestupovali jeho smluvu, všetko to, čo prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, a neposlúchali ani nečinili.
13Potom v štrnástom roku kráľa Ezechiáša, vyšiel hore Senacherib, assýrsky kráľ, proti všetkým mestám Júdovým ohradeným a zaujal ich.
14A Ezechiáš, judský kráľ, poslal poslov k assýrskemu kráľovi do Lachiša povediac: Zhrešil som, obráť sa preč odo mňa; to, čo naložíš na mňa, ponesiem. A assýrsky kráľ uložil na Ezechiáša, judského kráľa, tristo hrivien striebra a tridsať hrivien zlata.
15A Ezechiáš dal všetko striebro, ktoré sa našlo v dome Hospodinovom a v pokladoch domu kráľovho.
16V tom čase olúpal Ezechiáš dvere chrámu Hospodinovho zo zlata i stĺpy, ktoré bol pokryl zlatom sám Ezechiáš, judský kráľ, a dal to assýrskemu kráľovi.
17Ale assýrsky kráľ jednako len poslal Tartána a Rab-sarísa a Rabsákeho z Lachiša ku kráľovi Ezechiášovi s velikým vojskom do Jeruzalema. A odíduc hore prišli k Jeruzalemu a vyjdúc hore prišli a zastáli pri struhe horného rybníka, ktorá je pri hradskej poľa valchárovho.
18A keď volali na kráľa, vyšiel k nim Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, pisár, a Joach, syn Azafov, kancelár.
19A Rabsáke im povedal: Nože povedzte Ezechiášovi: Takto hovorí ten veľký kráľ, assýrsky kráľ: Akáže je to nádej, na ktorú sa nadeješ?
20Povedal si iba slovo rtov, a to má byť rada a sila do boja! Na koho sa teraz nadeješ, že si sa mi sprotivil?
21Teraz hľa, spoľahol si sa na tú trstenú palicu nalomenú, na Egypt, ktorá, keď sa niekto oprie na ňu, vojde do jeho ruky a prebodne ju: taký je faraon, egyptský kráľ, všetkým, ktorí sa nadejú na neho.
22A keď mi poviete: Na Hospodina, svojho Boha, sa nadejeme! Či nie je to ten istý, ktorého výšiny odstránil Ezechiáš i jeho oltáre, a riekol Júdovi a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom sa budete klaňať v Jeruzaleme!?
23A teraz nože závoď s mojím pánom, s assýrskym kráľom, a dám ti dva tisíce koní, ak si môžeš dať na ne jazdcov.
24A jako potom odvrátiš tvár jediného vojvodcu, niektorého z najmenších služobníkov môjho pána? Ale pravda spoľahneš sa na Egypt, na vozy a na jazdcov!
25A krome toho, či som prišiel bez Hospodina hore proti tomuto miestu, aby som ho zkazil? Veď Hospodin mi povedal: Vyjdi hore proti tej zemi a zkaz ju!
26Na to riekol Elijakim, syn Hilkiášov, a Šebna a Joach Rabsákemu: Hovor, prosíme, svojim služobníkom sýrsky, lebo veď rozumieme, a nehovor s nami židovsky pred ľudom, ktorý je na múre!
27Ale Rabsáke im povedal: A či azda proti tvojmu pánovi a k tebe ma poslal môj pán, aby som vám hovoril tieto slová? A či nie proti mužom, ktorí sedia na múre, aby jedli svoje vlastné lajná a pili svoj vlastný moč i spolu s vami?
28Potom sa postavil Rabsáke a volal veľkým hlasom židovsky, hovoril a riekol: Počujte slovo toho veľkého kráľa, assýrskeho kráľa!
29Takto hovorí kráľ: Nech vás neklame Ezechiáš! Lebo vás nebude môcť vytrhnúť z jeho ruky!
30Ani nech vás nenahovorí Ezechiáš nadejať sa na Hospodina hovoriac: Istotne nás vytrhne Hospodin, a nebude vydané toto mesto do ruky assýrskeho kráľa.
31Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto hovorí assýrsky kráľ: Učiňte so mnou mier a nadobudnite požehnanie a tak vyjdite ku mne a jedzte každý zo svojho viniča a každý zo svojho fíka a pite každý vodu zo svojej studne,
32dokiaľ neprijdem a nepoberiem si vás do zeme, podobnej vašej zemi, do zeme obilia a vína, do zeme chleba a viníc, do zeme olív, vydávajúcich dobrý olej, a medu, a žite a nepomrite! Ale nepočúvajte na Ezechiáša, lebo vás zvodí hovoriac: Hospodin nás vytrhne.
33Či azda vytrhli bohovia národov každý svoju zem z ruky assýrskeho kráľa?
34Kde sú bohovia Chamatu a Arpádu? Kde bohovia Sefarvajima, Hény a Ivvy, aby boli vytrhli Samáriu z mojej ruky?!
35Ktorí sú to medzi všetkými bohmi tých zemí, ktorí by boli vytrhli svoju zem z mojej ruky, aby Hospodin vytrhol Jeruzalem z mojej ruky?
36A ľud mlčal, a neodpovedali mu ani slova, lebo to bol rozkaz kráľov, ktorý povedal: Neodpovedajte mu!
37Potom prišiel Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, i Šebna, pisár, i Joach, syn Azafov, kancelár, k Ezechiášovi majúc roztrhnuté rúcho a oznámili mu slová Rabsákeho.