1V tých dňoch onemocnel Ezechiáš na smrť. A prišiel k nemu Izaiáš, syn Ámosov, prorok, a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zriaď svoj dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť.
2A obrátil svoju tvár ku stene a modlil sa Hospodinovi a povedal:
3Prosím, ó, Hospodine, rozpomeň sa na to, že som chodil pred tebou v pravde a celým srdcom úprimným a robil som to, čo je dobré v tvojich očiach.- A Ezechiáš plakal veľmi.
4A stalo sa, keď ešte nebol vyšiel Izaiáš ani do prostredného dvora, že stalo sa k nemu slovo Hospodinovo povediac:
5Vráť sa a povedz Ezechiášovi, vodcovi môjho ľudu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Dávida, tvojho otca: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Hľa, uzdravím ťa; tretieho dňa vyjdeš hore do domu Hospodinovho.
6A pridám ku tvojim dňom pätnásť rokov a z ruky assýrskeho kráľa ťa vytrhnem i toto mesto a budem chrániť toto mesto pre seba a pre Dávida, svojho služobníka.
7A Izaiáš riekol: Vezmite hrudu suchých fíkov. A vzali a priložili na vred, a bol uzdravený a žil.
8A Ezechiáš povedal Izaiášovi: Čo bude znamením toho, že ma uzdraví Hospodin, a že tretieho dňa vyjdem hore do domu Hospodinovho?
9Na to riekol Izaiáš: Toto ti bude znamením od Hospodina, že Hospodin učiní vec, ktorú hovoril: Či chceš, aby tieň postúpil o desať stupňov a či aby sa vrátil o desať stupňov a či by sa vrátil o desať stupňov?
10A Ezechiáš odpovedal: Ľahko je tieňu nakloniť sa a tak postúpiť o desať stupňov. Nie tak, ale nech sa tieň vráti o desať stupňov nazpät.
11Vtedy volal prorok Izaiáš k Hospodinovi, a navrátil tieň po stupňoch, ktorý bol sišiel na slnečných hodinách Achazových, nazpät o desať stupňov.-
12V tom čase poslal Berodach Baladán, syn Baladánov, babylonský kráľ, Ezechiášovi list a dar, pretože počul, že bol Ezechiáš nemocný.
13A Ezechiáš ich vypočul a ukázal im všetky schrany svojich klenotov, striebro i zlato, voňavé veci aj výborný olej i svoju zbrojáreň i všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladoch; nebolo ničoho, čo by im nebol Ezechiáš ukázal vo svojom dome i v celom svojom panstve.
14Potom prišiel prorok Izaiáš ku kráľovi Ezechiášovi a riekol mu: Čo povedali tí mužovia a odkiaľ prišli k tebe? A Ezechiáš povedal: Prišli z ďalekej zeme, z Babylona.
15A riekol: Čo videli v tvojom dome? A Ezechiáš povedal: Videli všetko, čo je v mojom dome. Nie je ničoho v mojich pokladoch, čoho by som im nebol ukázal.
16Vtedy riekol Izaiáš Ezechiášovi: Počuj slovo Hospodinovo!
17Hľa, prijdú dni, že všetko, čo je v tvojom dome, a čo nashromaždili tvoji otcovia až do tohoto dňa, bude odnesené do Babylona; nič nezostane, hovorí Hospodin.
18Aj z tvojich synov, ktorí pojdú z teba, ktorých splodíš, vezmú niektorých, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa.
19Na to povedal Ezechiáš Izaiášovi: Dobré je slovo Hospodinovo, ktoré si hovoril. A ešte povedal: Lebo či nie je dobré, akže pokoj a pravda bude za mojich dní?
20A ostatné deje Ezechiášove a všetka jeho udatnosť a jako spravil rybník a vodovod a voviedol vodu do mesta, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových?
21A tak ľahol Ezechiáš a ležal so svojimi otcami, a kraľoval Manasses, jeho syn, miesto neho.