¹Dobré meno je lepšie ako výborná masť a deň smrti človeka ako deň jeho narodenia.

²Lepšie je ísť do domu smútku ako ísť do domu hodovania a pitia, pretože tamto je koniec každého človeka, a živý si to berie k svojmu srdcu.

³Lepšia je žalosť ako smiech, lebo smútkom tvári polepšuje sa srdce.

⁴Srdce múdrych je v dome smútku a srdce bláznov v dome radosti.

⁵Lepšie je počúvať karhanie múdreho, než aby niekto počúval pieseň bláznov.

⁶Lebo jako praskot tŕnia pod hrncom, tak i smiech blázna. A to je tiež márnosť.

⁷Lebo útisk robí múdreho bláznom, a dar hubí srdce i rozum.

⁸Lepší koniec nejakej veci ako jej počiatok; lepší trpezlivý ako vysokomyseľný.

⁹Nenáhli vo svojom duchu do hnevu, lebo hnev odpočíva v lone bláznov.

¹⁰Nepovedz: Ako je to, že predošlé dni boly lepšie, ako sú tieto? Lebo by si sa nepýtal na to z múdrosti.

¹¹Dobrá je múdrosť s dedičstvom a ešte viacej tým, ktorí vidia slnko.

¹²Lebo byť v tôni múdrosti je to isté, čo byť v tôni striebra; a je užitok z vedomosti; múdrosť dáva život tým, ktorí ju majú.

¹³Vidz dielo Božie, lebo kto môže narovnať to, čo on skrivil?

¹⁴V dobrý deň buď tedy šťastný v dobrom a v zlý deň hľaď: Bôh učinil i tento popri tamtom nato, aby nenašiel človek po ňom ničoho.

¹⁵Všetko to som videl vo dňoch svojej márnosti: Stáva sa, že spravedlivý hynie vo svojej spravedlivosti, ako sa tiež stáva, že bezbožný dlho žije vo svojej zlobe.

¹⁶Nebuď príliš spravedlivým ani sa nerob nadmier múdrym; prečo by si mal seba priviesť na zkazu?

¹⁷Nebuď príliš bezbožným ani nebuď bláznom; prečo by si mal zomrieť pred svojím časom?

¹⁸Je dobre, aby si sa držal tohoto, ale ani od tamtoho nespusti svojej ruky; lebo ten, kto sa bojí Boha, ujde všetkému tomu.

¹⁹Múdrosť pomôže múdremu viac ako desať vladárov, ktorí sú v meste.

²⁰Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.

²¹Preto tiež neprikladaj svojho srdca ku všetkým slovám, ktoré hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, že ti zlorečí.

²²Lebo tvoje srdce vie, že si aj ty mnoho ráz zlorečil iným.

²³Všetko to som zkúsil v múdrosti a povedal som: Budem múdry. Ale ona zostala ďaleko odo mňa.

²⁴Ďaleko je, čo bolo, hlboko, veľmi hlboko; kto to vynajde?

²⁵Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a zkúmal a hľadal múdrosť a smysel a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom.

²⁶A našiel som vec, horkejšiu ako smrť, ženu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srdce, putami jej ruky; ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej.

²⁷Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel,

²⁸čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.

²⁹Iba toto, pozri, som našiel, že totiž Bôh učinil človeka priameho, statočného, ale oni hľadajú mnohé výmysly nepravé.