1A stalo sa vo dňoch Ahasvera (To bol ten Ahasver, ktorý kraľoval od Indie až po Ethiopiu, nad sto dvadsiatimi a siedmimi krajinami),
2že v tých dňoch, keď sedel kráľ Ahasver na tróne svojho kráľovstva, ktorý bol na hrade Súsane,
3v treťom roku svojho kraľovania, urobil hostinu všetkým svojim kniežatám a svojim služobníkom. Vojsko Peržanov a Médov, veľmoži a kniežatá jednotlivých krajín boli pred ním,
4keď ukazoval bohatstvo slávy svojho kráľovstva a skvosty, nádheru svojho veličenstva, za mnoho dní, za sto osemdesiat dní.
5A keď sa vyplnily tie dni, urobil kráľ všetkému ľudu, ktorý sa nachádzal na hrade Súsane, od najväčšieho do najmenšieho, hostinu, ktorá trvala sedem dní, v nádvorí, v zahrade paláca kráľovho.
6Boly tam na kmentových a šarlatových povrázkoch pripevnené biele, zelené a hyacintovomodré čalúny, na strieborných krúžkoch a na stĺpoch z bieleho mramoru, lože, zlaté a strieborné, na dlažbe zo zeleného, bieleho, žltého a čierneho mramoru.
7A nápoj podávali v zlatých nádobách, a to v nádobách iných a iných, a kráľovského vína hojne, podľa kráľovej veľkej možnosti.
8Ale sa pilo podľa nariadenia: nikto nenútil; lebo tak bol naložil kráľ všetkým správcom svojho domu, aby urobili každému podľa toho, jako sa ktorému bude ľúbiť.
9I kráľovná Vasta spravila hostinu ženám v kráľovskom dome, ktorý patril kráľovi Ahasverovi.
10Potom siedmeho dňa, keď sa bolo rozveselilo srdce kráľovo vínom, rozkázal Mehúmanovi, Bizetovi, Charbonovi, Bigtovi a Abagtovi, Zetarovi a Karkasovi, siedmim komorníkom, ktorí slúžili pred kráľom Ahasverom,
11aby doviedli kráľovnú Vastu pred kráľa v kráľovskej korune, aby ukázal národom a kniežatám jej krásu, preto že bola pekného vzozrenia.
12Ale kráľovna Vasta odoprela prijsť na slovo kráľovo, ktoré poslal po komorníkoch. Vtedy sa veľmi rozhneval kráľ, a jeho prchlivosť horela v ňom ako oheň.
13A kráľ povedal mudrcom, znajúcim časy (lebo tak sa riešila vec kráľova, pred všetkými znalými zákona a práva;
14a najbližší k nemu bol Karšena, Šetár, Admata, Taršíš, Meres, Marsena a Memúchan, sedem kniežat, perzských a médskych, ktorí hľadeli na tvár kráľovu a ktorí sedeli na prvom mieste v kráľovstve):
15Čo urobiť podľa zákona kráľovnej Vaste, keď nevykonala rozkazu kráľa Ahasvera, vyriadeného po komorníkoch?
16Vtedy povedal Memúchan pred kráľom a pred kniežatami: Nie len proti samému kráľovi prehrešila sa kráľovna Vasta, ale aj proti všetkým kniežatám a proti všetkým národom, ktoré sú vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera.
17Lebo to, čo urobila kráľovná, roznesie sa ku všetkým ženám, a bude to na to, aby pohŕdly svojimi mužmi vo svojich očiach, keď povedia: Kráľ Ahasver rozkázal doviesť kráľovnú Vastu pred seba, a neprišla.
18Áno, už tohoto dňa to budú hovoriť kňahyne Peržanov a Médov, ktoré počuly o tom, čo urobila kráľovná, všetkým kniežatám kráľovým, a naplodí sa hojne opovrženia a hnevu.
19Jestli sa tedy vidí kráľovi za dobré, nech vyjde kráľovský rozkaz zpred jeho tvári, a nech sa to napíše medzi zákony Peržanov a Médov, aby toho nikto neprekročil, že Vasta neprijde viacej pred kráľa Ahasvera, a jej kráľovstvo nech dá kráľ jej družke, ktorá je lepšia než ona.
20A keď sa počuje výrok kráľov, ktorý dá vyhlásiť po celom svojom kráľovstve, lebo je veľké, dajú všetky ženy svojim mužom úctu, od najväčšieho do najmenšieho.
21A slovo bolo dobré v očiach kráľa i kniežat. A tak učinil kráľ podľa slova Memúchanovho.
22A rozoslal listy do všetkých krajín kráľových, do každej krajiny jej vlastným písmom a ku každému národu v jeho vlastnom jazyku, aby bol každý muž pánom vo svojom dome a hovoril to jazykom svojho ľudu.