1Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu.
2Jako čo vy viete, viem i ja; neležím padlý ďalej od svetla ako vy.
3Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom.
4Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci.
5Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť!
6Nože počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov!
7Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť?
8Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha?
9Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka?
10Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu.
11Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach?
12Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny.
13Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek.
14Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky?
15Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou.
16Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár.
17Nože dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť!
18Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravedlivý.
19Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem.
20Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:
21Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza!
22A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj.
23Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech!
24Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?
25Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo?
26Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti.
27Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí.
28Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ.