¹Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

²Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom

³karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoží?

⁴K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred silným Bohom.

⁵Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov.

⁶Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe.

⁷Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy?

⁸Či si azda počúval v tajnej rade Božej alebo si strhol múdrosť na seba?

⁹Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás?

¹⁰I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec.

¹¹Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak nežne hovorí s tebou?

¹²Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči,

¹³že obraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst?

¹⁴Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol spravedlivý ten, kto sa narodil zo ženy?

¹⁵Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach!

¹⁶A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu.

¹⁷Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl,

¹⁸to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov.

¹⁹Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí.

²⁰Po všetky svoje dni sa trápi bezbožník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka.

²¹Hlas strachov zavznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca.

²²Neverí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč.

²³Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pripravený deň tmy.

²⁴Desia ho súženie a úzkosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja.

²⁵Lebo vztiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu.

²⁶Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov.

²⁷Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny.

²⁸A býval v zkazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov.

²⁹Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zemi.

³⁰Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst.

³¹Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny.

³²Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať.

³³Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva.

³⁴Lebo shromaždenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány úplatného daru.

³⁵Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.