1A Job odpovedal a riekol:
2Počujteže moju reč, a bude mi to za vaše potešenia.
3Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj.
4Či sa ja azda žalujem ľuďom? Alebo prečo by nemal môj duch ustávať v trpezlivosti?
5Pozrite na mňa a predeste sa a položte ruku na ústa.
6Keď myslím na to, trniem zdesený, a hrôza pochytáva moje telo.
7Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile?
8Ich semeno stojí pevne u nich pred nimi a ich potomstvo pred ich očami.
9Ich domy majú pokoj od strachu, ani nedopáda prút Boží na nich.
10Jeho byko skočí a nie bez oplodnenia; jeho krava sa telí a nevyvrhne.
11Vypúšťajú svoje decká jako drobné stádo, a ich deti poskakujú.
12Povyšujú svoj hlas pri bubne a pri citare a radujú sa zvuku píšťaly.
13Trávia svoje dni v dobrom a v okamihu sostupujú do hrobu.
14A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest.
15Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to pomôže, keď sa mu budeme modliť?
16Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezbožných ďaleko odo mňa.
17Koľko ráz zhasne lampa bezbožných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve?
18Kedy bývajú ako slama pred vetrom a jako plevy, ktoré ukradne víchor?
19Že vraj Bôh odkladá jeho synom jeho neprávosť? Nech odplatí jemu, aby vedel!
20Nech vidia jeho oči jeho nešťastie, a nech sa napije z prchlivosti Všemohúceho!
21Lebo čo mu je, bezbožnému, po jeho dome po ňom, keď je urezaný počet jeho mesiacov?!
22Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných?
23Jeden zomiera v plnom svojom blahobyte, cele bezpečný a pokojný;
24jeho žochtáre sú plné mlieka, a špik jeho kostí je zvlažovaný,
25kým iný zomiera s roztrpčenou dušou a nejedol v živote dobrého.
26No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú.
27Hľa, znám vaše myšlienky a vaše úmysly použiť proti mne násilie.
28Lebo hovoríte: Kde je dom kniežaťa? A kde je stán príbytkov bezbožných?
29Či ste sa nepýtali tých, ktorí idú pomimo cestou? A či ich pokynov neznáte?
30Že totiž zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu?
31Kto mu oznámi jeho cestu do jeho tvári? Alebo keď on niečo spácha, kto mu odplatí?
32A on bude doprevadený k hrobom, a ešte i po smrti bude bdieť nad rovom.
33Budú mu sladnúť hrudy údolia, a za ním potiahne každý človek, a tým pred ním neni počtu.
34A jako ma tedy potešíte márnosťou, keď vo vašich odpovediach zostáva iba faloš?