¹A Jericho, aj ináče zavrené, bolo ešte lepšie zavrené pred synmi Izraelovými; nebolo nikoho, kto by bol vyšiel alebo vošiel.

²A Hospodin riekol Jozuovi: Pozri, dal som do tvojej ruky Jericho i jeho kráľa i jeho silných bojovníkov.

³Obkľúčite mesto, všetci mužovia boja, obísť ho dookola raz. Tak učiníš po šesť dní.

⁴A sedem kňazov ponesie sedem trúb plesania pred truhlou, a siedmeho dňa obídete mesto sedem ráz, a kňazi budú trúbiť na trúby.

⁵A stane sa, keď sa bude zdlha trúbiť na roh plesania, keď počujete zvuk trúby, skríkne všetok ľud veľkým krikom, a vtedy padne múr mesta na svojom mieste, a ľud pojde hore, každý muž prosto pred seba.

⁶A Jozua, syn Núnov, povolal kňazov a povedal im: Vezmite truhlu smluvy, a sedem kňazov vezme sedem trúb plesania, ktoré ponesú pred truhlou Hospodinovou.

⁷A povedal i ľudu: Iďte a obídite mesto, a kto je ozbrojený, nech ide pred truhlou Hospodinovou.

⁸A stalo sa, keď to povedal Jozua ľudu, že siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb plesania pred Hospodinom, išli a trúbili na trúby, a truhla smluvy Hospodinovej išla za nimi.

⁹A ozbrojený ľud išiel pred kňazmi, ktorí to trúbili na trúby, a ostatní, zadní, išli za truhlou, a tak išli pozvoľna a trúbili na trúby.

¹⁰A ľudu prikázal Jozua a povedal: Nebudete kričať ani nedáte počuť svojho hlasu, ani nevyjde z vašich úst nijaké slovo, až do toho dňa, keď vám poviem: Kričte! Vtedy budete kričať.

¹¹A tedy obchádzala truhla Hospodinova mesto; obišli raz a prišli do tábora a prenocovali v tábore.

¹²Potom vstal Jozua skoro ráno, a kňazi vzali a niesli truhlu Hospodinovu.

¹³A siedmi kňazi, ktorí niesli tých sedem trúb plesania pred truhlou Hospodinovou, išli pozvoľna a trúbili na trúby, a tí, ktorí boli ozbrojení, išli pred nimi, a ostatní, zadní, išli za truhlou Hospodinovou, a tak išli pozvoľna a trúbili na trúby.

¹⁴A keď aj druhého dňa obišli mesto jeden raz, navrátili sa do tábora. Tak to robili šesť dní.

¹⁵Ale stalo sa siedmeho dňa, že vstali, keď ešte len svitalo, a obišli mesto na taký spôsob sedem ráz; len toho dňa obišli mesto sedem ráz.

¹⁶A stalo sa po siedmy raz, keď trúbili kňazi na trúby, že povedal Jozua ľudu: Kričte! Lebo Hospodin vám dal mesto.

¹⁷A mesto bude zarieknuté na úplnú záhubu, ono i všetko, čo je v ňom, Hospodinovi; len smilnica Rachab bude žiť, ona i všetci, ktorí budú s ňou v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme boli poslali.

¹⁸A len vy sa vystríhajte zarieknutého, aby ste sa nestali i vy zarieknutými, keby ste vzali zo zarieknutého a učinili by ste tábor Izraelov zarieknutým na záhubu a narobili by ste mu bolesti a trápenia.

¹⁹Ale všetko striebro a zlato, jako i nádoby medené a železné, je svätým Hospodinovi; pojde do pokladu Hospodinovho.

²⁰Vtedy kričal ľud a trúbili na trúby. A stalo sa, keď počul ľud zvuk trúby, že skríkol ľud veľkým krikom, a múr padol na svojom mieste, a ľud išiel hore do mesta, každý prosto pred seba, a zaujali mesto.

²¹A pobili všetko, zarieknuté na úplnú záhubu, všetko, čo bolo v meste, od muža až do ženy, od mladého až do starého, ba až do vola, dobytčaťa a osla, ostrím meča.

²²A dvom mužom, ktorí boli prešpehovať zem, povedal Jozua: Vojdite do domu ženy, tej smilnice, a vyveďte odtiaľ ženu i všetko, čo má, tak ako ste jej prisahali.

²³Vtedy vošli mládenci špehúni a vyviedli Rachab i jej otca i jej matku i jej bratov i všetko, čo mala, i celú jej rodinu vyviedli a nechali ich vonku za táborom Izraelovým.

²⁴A mesto spálili ohňom i všetko, čo bolo v ňom. Iba striebro a zlato a nádoby, medené a železné, dali do pokladu domu Hospodinovho.

²⁵A smilnicu Rachab, dom jej otca i všetko, čo mala, zachoval Jozua pri živote. A býva v strede Izraelovom až do tohoto dňa, pretože ukryla poslov, ktorých bol poslal Jozua, aby prešpehovali Jericho.

²⁶Toho času zaviazal Jozua každého prísahou a vyslovil kliatbu: Nech je zlorečený pred Hospodinom muž, ktorý by povstal a staväl toto mesto, Jericho; za cenu svojho prvorodeného syna ho založí a za cenu svojho najmladšieho postaví jeho brány.

²⁷A Hospodin bol s Jozuom, a povesť o ňom sa rozniesla po celej zemi.