1Ande kodia vriama po Sabat O Jesus nakhlia pa ek niva kai bariolas jiv, leske disipluria bokhaile, line anda jiv ai xale.
1Toho času išiel Ježiš v sobotu siatinami, a jeho učeníci súc hladní začali trhať klasy a jesť.
2Kana le Farizeanuria dikhle kodia, phende leske, "Dikh, che disipluria keren so nai slobodo te keren po Sabat!"
2A keď to videli farizeovia, povedali mu: Hľa, tvoji učeníci robia to, čo sa nepatrí robiť v sobotu.
3Wo phendia lenge, 'Chi jindian so kerdia o David kana bokhailo?
3A on im povedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný, on i tí, ktorí boli s ním?
4Wo ai le manush, kai sas lesa. Sar gelo ando kher le Devlesko, ai xalias andal desh u dui halome manrhe kai nas leske slobodo, te xal, vai kodolenge kai sas lesa, numa le rashange.
4Ako vošiel do domu Božieho a jedol chleby predloženia, ktoré sa mu nepatrilo jesť ani tým, ktorí boli s ním, krome samým kňazom?
5Vai chi jindian andel zakonuria ke le rasha kai keren buchi ande tamplo po Sabat phagen o zakono, ai nai doshale?"
5Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotu kňazi v chráme poškvrňujú sobotu a sú bez viny?
6Phenav tumenge, "Si iek katse mai baro sar e tamplo.
6No, hovorím vám, že tu je väčší ako chrám.
7Numa te haliardianas so si o divano, 'Mila me mangav te den, ai na sakrifis.' Antunchi chi doshardianas kodolen kai nai doshale.
7A keby ste boli poznali, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť, neboli by ste odsúdili nevinných.
8Ke O Shav le Manushesko si gazda chi po Sabat."
8Lebo Syn človeka je pánom i soboty.
9Antunchi gelotar kotsar ai gelo ande lenge synagogue.
9A odíduc odtiaľ prišiel do ich synagógy.
10Kotse sas iek manush kai sas les vas bango phushle katar O Jesus, "Slobodo te sastiarelpe po Sabat?"
10A hľa, bol tam človek, ktorý mal uschnutú ruku. A opýtali sa ho a riekli: Či sa smie v sobotu uzdravovať? Aby ho obžalovali.
11Kashte te sai dosharen les. Wo phendia lenge, "Savo anda tumende te si les iek bakro, ai te perela ande hunia po Sabat, chi zhal te ankalavel les avri?
11A on im povedal: Kto z vás bude taký človek, ktorý, keď bude mať jednu ovcu, a keby mu spadla v sobotu do jamy, či jej azda nepochytí a nevytiahne?
12Sode mai but mol manush sar bakro? Anda kodia slobodo te kerelpe mishtimos po Sabat.
12A o koľko viac je človek než ovca! Preto sa smie v sobotu dobré robiť.
13Antunchi phendias le manusheske, "Lunzhar cho vas." Wo lunzhardia pesko vas ai sasto sas sar o kolaver.
13Vtedy povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a ruka bola zase zdravá jako tá druhá.
14Le Farizeanuria geletar ai dinepe duma sar te mudaren les.
14A farizeovia vyjdúc odtiaľ radili sa proti nemu, jako by ho zmárnili.
15O Jesus zhanglias, ai gelotar kotsar, but manush linepe pala leste, ai sastiardia le sa.
15Ale Ježiš to poznal a ušiel odtiaľ.
16Ai phendias lenge te na mothon kon si wo ai so kerdias.
16a zakázal im prísne, aby ho nezjavili,
17Te kerdiolpe sar phendiasas o profeto Isaiah.
17aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal:
18"Eta, murhi sluga. kai halosardem, kado kai si mange drago, ande kado murho duxo raduilpe. Thava murho duxo pe leste, ai phenela ai sikavela chachi kris ka sa le manush.
18Hľa, môj služobník, ktorého som vyvolil, môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo mojej duši, položím svojho Ducha na neho, a bude zvestovať národom súd;
19Chi xalpe ai chi tsipila, chi ashundiola lesko glaso pel vulitsa.
19nebude sa vadiť ani nebude kričať, ani nikto nepočuje na ulici jeho hlasu;
20Ci phagela e treshtia kai si bangi, ai chi mudarela e fishtila le lamposki kai si makar thuv, zhi kai chi nirila o chachimos le Devlesko.
20nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knotu nevyhasí, dokiaľ neprivedie súdu k víťazstvu;
21Ai ande lesko anav sa le manush wuzdinape."
21a v jeho mene dúfať budú národy.
22Antunchi andine ka Jesus iek manush kai sas korho ai muto ke sas beng ande leste. O Jesus sastiardia kodole manushes, ta dias duma ai vi dikhlias.
22Vtedy mu doviedli posadlého démonom, slepého a nemého, a uzdravil ho, takže ten slepý a nemý i hovoril i videl.
23Sa o narodo chudisaile, ai phenenas, "Sai avela kado o Shav le Davidosko?"
23A všetky tie zástupy žasly a vravely: Či nie je toto ten syn Dávidov?
24Numa kana le Farizeanuria ashunde so kerdias phende, "Kado manush gonil le bengen ke o baro le bengengo, o Beelzebub del les e putiera."
24Ale keď to počuli farizeovia, povedali: Tento nevyháňa démonov, iba Belzebúbom, kniežaťom nad démonami.
25O Jesus zhanelas lenge ginduria, ai phendias lenge, "Swako amperetsia kai si xulade pe peste si te xaiil, swako foro vai familia kai si xulade pe peste chi ashena.
25A Ježiš vediac ich myšlienky povedal im: Každé kráľovstvo, rozdelené proti sebe, pustne; a niktoré mesto, rozdelené proti sebe, alebo tiež niktorý dom, rozdelený proti sebe, neobstojí.
26Teala o beng gonil le bengen, won si xulade pe peste. Sar rhivdila ai ashela leski amperetisa?
26A jestli satan vyháňa satana, sám so sebou je rozdelený, a jako tedy obstojí jeho kráľovstvo?
27Te goniva me le bengen katar e putiera kai o Beelzebub del tumare shave. Katar len won e putiera te gonin le bengen? Anda kodia won si te shinen tumari kris!
27A jestli ja Belzebúbom vyháňam démonov, vaši synovia ich kým vyháňajú? Preto oni budú vašimi sudcami.
28Numa te goniva me le bengen katar O Swunto Duxo e putiera le Devleski, antunchi e amperetsia le Devleski avili pe tumende.
28Ale jestli ja Duchom Božím vyháňam démonov, vtedy nečakane prišlo k vám kráľovstvo Božie.
29Vai sar sai del vari kon ando kher zurale manushesko ai te lel so si lesko, bi te phandel le zurale manushes ai antunchi te lel so si lesko.
29Alebo jako môže niekto vojsť do domu silného a zlúpiť jeho náradie, keby prv nepoviazal toho silného? Len potom olúpi jeho dom.
30Kodo kai nai pe murhi rig chi zhutil ma, numa kerel nasul karing mande; ai kodo kai chi chidel mansa xulavel."
30Ten, kto nie je so mnou, je proti mne, a kto neshromažďuje so mnou, rozptyľuje
31Anda kodia phenav tumenge: "Vari savo bezex vai kai den duma nasul le manush sai iertilpe; numa kon dela duma nasul pe Swunto Duxo shoxar chi avela iertime.
31Preto vám hovorím, že každý hriech a každé rúhanie bude odpustené ľuďom, ale rúhanie sa proti Duchu nebude odpustené ľuďom.
32Ai kon godi dela duma nasul karing O Shav le Manushesko sai iertilape; numa kon godi dela duma nasul karing O Swunto Duxo chi avela iertime. Chi ande kadia lumia vai e lumia kai si te avel."
32A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, bude mu odpustené; ale kto by povedal proti Svätému Duchu, nebude mu odpustené ani v tomto veku ani v budúcom.
33Halon te keren e pruing lashi ai e fruta lashi; vai halon te keren e pruing chorhi ai e fruta chorhi ke e pruing prinzhardiol katar peski fruta.
33Ale urobte strom dobrým, a urobíte i jeho ovocie dobrým; alebo urobte strom zlým, a urobíte i jeho ovocie zlým. Lebo strom sa pozná po ovocí.
34Tume vitsa sapenge, sar sai den duma lashimos, kana san nasul? Ke so ilo si pherdo, kodia del duma o mui.
34Plemä vreteníc, ako vy môžete vravieť dobré veci, keď ste zlí? Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa.
35Lasho manushesko divano sikavel o barvalimos kai si ande leste, ai manush kai si les nasul ilo pherdo nasulimos lo, ai lesko divano sikavel kodia.
35Dobrý človek z dobrého pokladu srdca vynáša dobré veci, a zlý človek zo zlého pokladu vynáša zlé veci.
36Phenav tumenge, "Le manush trobuna te den atweto po dies kai shindiolpe e kris anda swako vorba kai phende intaino.
36Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré povedia ľudia, vydajú počet v deň súdu;
37Ke pala chire vorbi avesa jindo chacho, vai pala chire vorbi avesa jindo doshalo."
37lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený.
38Antunchi uni andal Gramnoturia ai Farizeanuria dine les atweto ai phende leske, "Gazda, mangas te dikhas semno tutar."
38Vtedy mu povedali niektorí zo zákonníkov a z farizeov a povedali: Učiteľu, chceme od teba vidieť znamenie.
39O Jesus phendias lenge, ferdi ek vitsa kai si nasul ai kai nai chachimasa le Devlesa mangen semno, numa chi iek chi avela dino, ferdi so kerdiliape ka profeto o Jonah.
39Ale on odpovedal a riekol im: Pokolenie, zlé a cudzoložné, vyhľadáva znamenie, ale mu nebude dané znamenie, iba znamenie proroka Jonáša.
40Ke sar o Jonah sas ando ji le bare mashesko trin jes ai trin racha, kadia o Shav le manushesko si te avel ando mashkar la phuviako trin jes ai trin racha.
40Lebo jako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci.
41Le manush andai Ninevah si te wushten kadala vitsasa kai kris te dosharen len. Ke kana o Jonah dias duma pa Del lenge, won keisaile, ai akana iek mai baro katar o Jonah si katse!
41Mužovia Ninivänia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo činili pokánie na kázeň Jonášovu, a hľa, tu je viac ako Jonáš.
42E amperetsasa andai Sheba si te wushtel kadala vitsasa kai kris te dosharel len. Woi avili dural te ashunel ka Soloman ke de sa gojaver sas ai akana si iek mai baro katar o Solomon katse!
42Kráľovná juhu vstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho, lebo prišla z ďalekých končín zeme počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je viac ako Šalamún.
43Kana o bi vuzho duxo zhaltar anda o manush zhal ando pusta te rodel than te hodinil ai chi arakhel.
43Ale keď vyjde nečistý duch z človeka, chodí po miestach, kde nieto vody, hľadajúc odpočinutie a nenachádza,
44Antunchi mothol, "Amboldav palpale katar avilem" Antunchi amboldel palpale ai arakhel le manushesko ilo vuzho numa nango.
44vtedy hovorí: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď prijde, najde prázdny, vymetený a vyzdobený;
45Antunchi o bi vuzho duxo arakhel efta aver duxuria mai nasul lestar, ai sa zhan te traiin ande kudo manush. Antunchi mai nasul leske de sar mai anglal. Sa kadia si te avel kadala nasul vitsaka.
45vtedy ide a pojme so sebou sedem iných duchov, horších ako je sám, a vojdúc prebývajú tam, a posledné veci toho človeka bývajú horšie ako prvé. Tak sa stane i tomuto zlému pokoleniu.
46Sar O Jesus delas duma le narodosa leske dei ai leske phral avri sas, ai mangenas te den duma lesa.
46A kým ešte hovoril zástupom, hľa, prišli a stáli vonku jeho matka i jeho bratia hľadajúc príležitosť s ním prehovoriť.
47Vari kon phendia leske, Chi dei ai che phral avri, ai mangen te den duma tusa."
47A ktosi mu povedal: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia stoja vonku a chcú s tebou hovoriť.
48O Jesus phendias leske, "Kon si murhi dei? Ai kon si murhe phral?"
48Ale on odpovedajúc riekol tomu, kto mu to povedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia?
49Anzhardias pesko vas karing peske disipluria ai phendias, 'Eta! Murhi dei ai murhe phral!
49A vztiahnuc svoju ruku na svojich učeníkov povedal: Hľa, moja matka i moji bratia!
50Ke kon godi kerel e voia murho Dadeske kai si ando rhaio, si murho phral, murhi phei, ai murhi dei."
50Lebo ktokoľvek by činil vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, ten je mojím bratom i sestrou i matkou.