¹A Hospodin hovoril Mojžišovi na púšti Sinai, druhého roku po ich vyjdení z Egyptskej zeme, prvého mesiaca a riekol:

²Synovia Izraelovi budú sláviť Veľkú noc na jej ustanovený čas.

³Štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom ju budete sláviť, na jej ustanovený čas; podľa všetkých jej ustanovení a podľa všetkých jej obradov ju budete sláviť.

⁴Vtedy hovoril Mojžiš synom Izraelovým, aby slávili Veľkú noc.

⁵A slávili Veľkú noc prvého mesiaca štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom na púšti Sinai; podľa všetkého toho, čo prikázal Hospodin Mojžišovi, tak učinili synovia Izraelovi.

⁶Ale boli niektorí mužovia, ktorí boli nečistí pre mŕtvych a preto nemohli sláviť Veľkú noc v ten deň. A mužovia predstúpili pred Mojžiša a pred Árona toho dňa

⁷a tí mužovia mu riekli: My sme nečistí pre mŕtveho, prečo by nám malo byť zabránené obetovať Hospodinovi obetný dar v jeho ustanovený čas medzi synmi Izraelovými?

⁸A Mojžiš im povedal: Stojte, nech počujem, čo vám rozkáže Hospodin.

⁹A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

¹⁰Hovor synom Izraelovým a povedz: Keby niekto z vás alebo ktokoľvek z vašich pozdejších pokolení bol nečistý pre mŕtveho alebo keby bol na ďalekej ceste, preto bude sláviť Veľkú noc Hospodinovi;

¹¹druhého mesiaca štrnásteho dňa pred večerom ju bude sláviť; s nekvasenými chleby a s horkými bylinami budú jesť baránka.

¹²Neponechajú z neho ničoho do rána, a kosti nezlomia na ňom; podľa všetkých ustanovení o slávnosti baránka ju budú sláviť.

¹³A zase človek, ktorý by bol čistý a nebol by na ceste a zúmyselne by neslávil Veľkej noci, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, lebo neobetoval obetného daru Hospodinovho na jeho ustanovený čas. Ten človek ponesie svoj hriech.

¹⁴A keby u vás pohostínil pohostín a slávil by Veľkú noc Hospodinovi, bude sláviť podľa ustanovenia Veľkej noci a podľa jej obradu. Jedno a to isté ustanovenie vám bude, ako pohostínovi, tak i zrodenému v zemi.

¹⁵A toho dňa, ktorého postavili príbytok, pokryl oblak príbytok, príbytok stánu svedoctva, a večer bolo vždy nad príbytkom čosi na pohľad ako oheň až do rána.

¹⁶Tak bolo vždy; oblak ho prikrýval vodne a čosi na pohľad ako oheň vnoci.

¹⁷A na rozkaz toho, že sa dvihnul oblak zponad stánu, hneď za tým sa rušali synovia Izraelovi, a zase na mieste, na ktorom dlel oblak, tam táborili synovia Izraelovi.

¹⁸Na rozkaz Hospodinov sa rušali synovia Izraelovi, a na rozkaz Hospodinov sa kládli táborom; po všetky dni, dokiaľ dlel oblak nad príbytkom, táborili.

¹⁹A keď aj predlieval oblak nad príbytkom za mnoho dní, jednako strážili synovia Izraelovi stráž Hospodinovu a nerušali sa;

²⁰ale stávalo sa, že bol oblak nad príbytkom iba niekoľko dní; na rozkaz Hospodinov táborili a na rozkaz Hospodinov rušali sa.

²¹A bolo i tak, že bol oblak na mieste iba od večera do rána a keď sa ráno dvihnul oblak, rušali sa, alebo či už bolo vodne a či vnoci, keď sa dvihnul oblak, rušali sa.

²²A tedy či už bolo dva dni či mesiac či rok, keď predlieval oblak nad príbytkom zostávajúc nad ním, táborili synovia Izraelovi a nerušali sa, ale keď sa dvihol, rušali sa.

²³Na rozkaz Hospodinov táborili a na rozkaz Hospodinov rušali sa, strážili stráž Hospodinovu, na rozkaz Hospodinov, daný skrze Mojžiša.