¹Múdra žena buduje svoj dom, ale bláznivá ho borí svojimi rukami.

²Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa Hospodina; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním.

³V ústach blázna je prút pýchy; ale múdrych ostríhajú ich múdre rty.

⁴Keď nieto volov, sú prázdne jasle, ale mnoho dôchodku je v sile vola.

⁵Verný svedok neklame; ale falošný svedok hovorí všelijakú lož.

⁶Posmievač hľadá múdrosť, ale jej niet, a rozumnému je známosť ľahká.

⁷Iď zpred muža blázna, a nepoznáš u neho rtov známosti.

⁸Múdrosťou opatrného je rozumieť svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lesť.

⁹Bláznom sa posmieva obeť za hriech; ale medzi úprimnými je záľuba.

¹⁰Srdce zná horkosť svojej duše, a do jeho radosti sa neprimieša cudzí.

¹¹Dom bezbožných bude vyhladený, ale stán úprimných bude rozkvitať.

¹²Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti.

¹³Aj vo smiechu bolieva srdce, a po nej, po radosti, býva zármutok.

¹⁴Svojich ciest sa nasýti ten, kto sa odvrátil srdcom od Boha, a dobrý človek sa vzdiali od neho.

¹⁵Hlúpy verí každému slovu; ale opatrný rozumie svojmu kroku.

¹⁶Múdry sa bojí a odstúpi od zlého, ale blázon dotiera a je smelý.

¹⁷Prudký človek sa dopúšťa bláznovstva, a človek, ktorý vymýšľa zlé, bude nenávidený.

¹⁸Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známosťou.

¹⁹Zlí sa budú musieť zohnúť pred dobrými a bezbožníci pri bránach spravedlivého.

²⁰I svojmu blížnemu býva nenávidený chudobný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú.

²¹Ten, kto pohŕda svojím blížnym, hreší; ale ten, kto sa zľutováva nad strápenými, je blahoslavený.

²²Či azda neblúdia tí, ktorí vymýšľajú zlé? Ale milosť a pravda bude tým, ktorí smýšľajú dobré.

²³Z každej práce býva nejaký zisk; ale slovo rtov vedie iba do núdze.

²⁴Korunou múdrych je ich bohatstvo, a bláznovstvom nerozumných je bláznovstvo.

²⁵Pravdivý svedok vytrhuje duše; ale ľstivý hovorí všelijakú lož.

²⁶V bázni Hospodinovej je pevná nádej, a takého človeka synovia budú mať útočište.

²⁷Bázeň Hospodinova je prameňom života vyhnúť sa osídlam smrti.

²⁸Vo množstve ľudu je sláva kráľova; ale kde niet ľudí, zkaza vladára.

²⁹Človek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo.

³⁰Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť.

³¹Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad biednym.

³²Vo svojom nešťastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti.

³³V srdci rozumného odpočíva múdrosť, a to, čo je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná.

³⁴Spravedlivosť vyvyšuje národ; ale hriech je potupou národom.

³⁵Priazeň kráľova bude rozumnému sluhovi; ale jeho prchlivosť bude údelom tomu, kto robí hanbu.