1Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom.
2Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo.
3Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin.
4Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy.
5Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu.
6Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.
7Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč.
8Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu.
9Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov.
10Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil.
11Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.
12Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve.
13Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.
14Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.
15Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi.
16Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?!
17Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat.
18Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym.
19Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie.
20Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.
21Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna.
22Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.
23Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.
24Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme.
25Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila.
26Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť.
27Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.
28Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.