¹Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon.

²Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší.

³Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.

⁴Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa.

⁵Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde.

⁶Mnohí sa lichotne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary.

⁷Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.

⁸Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré.

⁹Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie.

¹⁰Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami.

¹¹Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie.

¹²Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu.

¹³Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy.

¹⁴Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.

¹⁵Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť.

¹⁶Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohŕda svojimi cestami, zomrie.

¹⁷Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, požičiava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.

¹⁸Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše.

¹⁹Človek veľkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš.

²⁰Poslúchaj radu a prijmi kázeň, aby si bol na koniec múdry.

²¹Mnohé úmysly sú v srdci človeka; ale rada Hospodinova, tá obstojí.

²²Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť; ale lepší je chudobný ako lhár.

²³Bázeň Hospodinova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.

²⁴Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne.

²⁵Keď nabiješ posmievača, hlupák sa naučí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti.

²⁶Ten, kto hubí otca, núti matku utekať, syn, ktorý robí hanbu a potupu.

²⁷Prestaň, môj synu, prestaň poslúchať naučenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti.

²⁸Nešľachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezbožných hlcú neprávosť.

²⁹Na posmievačov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.