¹Človek, mnoho ráz karhaný, zatvrdzuje svoju šiju; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.

²Keď sa množia spravedliví, raduje sa ľud, a keď panuje bezbožník, vzdychá ľud.

³Človek, ktorý miluje múdrosť, obveseľuje svojho otca; ale ten, kto sa druží so smilnicami, premrhá majetok.

⁴Kráľ stavia súdom zem, aby stála; ale človek poplatkov ju borí.

⁵Človek, ktorý pochlebuje svojmu blížnemu, rozprestiera jeho krokom sieť.

⁶V prestúpení zlého človeka leží osídlo; ale spravedlivý plesá a raduje sa.

⁷Spravedlivý zná súd chudobných; ale bezbožník nerozumie toľko, aby to poznal.

⁸Posmievační mužovia rozdúchavajú mesto; ale múdri odvracajú hnev.

⁹Múdry človek, ktorý sa súdi s bláznom, už či sa hnevá a či sa smeje, jednako nemá pokoja.

¹⁰Mužovia krvi nenávidia bezúhonného; ale čo do úprimných, tí hľadajú zachovať jeho dušu.

¹¹Blázon vypúšťa všetkého svojho ducha; ale múdry ho zdŕža zpät a krotí.

¹²Panovník, ktorý pozoruje ušima na lživé slovo, máva všetkých svojich sluhov bezbožníkov.

¹³Chudobný a dráč sa stretávajú; no, ten, kto osvecuje oči ich oboch, je Hospodin.

¹⁴Trón kráľa, ktorý súdi chudobných podľa pravdy, bude stáť pevne na veky.

¹⁵Prút a káranie dáva múdrosť; ale rozpustilé decko robí svojej matke hanbu.

¹⁶Keď sa množia bezbožníci, množí sa prestúpenie; ale spravedliví uvidia ich pád.

¹⁷Kázni svojho syna, a spôsobí ti odpočinutie a dá rozkoše tvojej duši.

¹⁸Keď nieto videnia, je ľud rozpustilý; ale ten, kto ostríha zákon, je blahoslavený.

¹⁹Slovami nebýva nakáznený sluha, lebo rozumie, ale neodpovedá.

²⁰Keď vidíš človeka, náhlivého v jeho rečiach, vedz, že o bláznovi je viacej nádeje.

²¹Ten, kto od mladosti mazná svojho sluhu, pozná, že naposledy bude synákom.

²²Hnevivý človek vzbudzuje svár a prchký človek sa dopúšťa mnoho prestúpení.

²³Pýcha človeka ponižuje ho; ale ten, kto je poníženého ducha, dosiahne slávy.

²⁴Ten, kto sa delí so zlodejom, nenávidí svoju dušu; čuje kliatbu, ale neoznámi.

²⁵Strach pred ľuďmi kladie osídlo; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, bude povýšený.

²⁶Mnohí hľadajú tvár panovníka, a od Hospodina je súd každého človeka.

²⁷Ohavnosťou spravedlivým je človek, ktorý pácha neprávosť, a ohavnosťou bezbožnému je ten, kto ide rovnou cestou.