1Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Bože, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru.
2Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,
3ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra;
4ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätoslužobníkmi plápolajúci oheň.
5Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky.
6Priepasťou si to všetko prikryl ako rúchom. Nad vrchami stály vody.
7Od tvojho karhania zutekaly; ponáhľaly sa pred hrmotom tvojho hromu.
8Vystúpily na vrchy; sostúpily do údolí na miesto, ktoré si im založil.
9Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem.
10Púšťaš pramene riečišťami, aby tiekly pomedzi vrchy.
11Napájajú každý živočuch poľný; divokí osli uhášajú svoj smäd.
12Nad nimi hniezdi vtáctvo nebies; zpomedzi konárov vydávajú svoj hlas.
13Zvlažuješ vrchy zo svojich výšin; z ovocia tvojich diel sýti sa celá zem.
14Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na službu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme.
15A víno obveseľuje srdce smrteľného človeka, aby sa skvela tvár nad olej, a pokrm posilňuje srdce človeka.
16Nasycujú sa stromy Hospodinove, cedry Libanona, ktoré posadil,
17kde si vtáci robia svoje hniezda, bocian, ktorý má svoj dom na cyprusoch.
18Vysoké vrchy sú kamzíkom, skaly útočišťom zajačkom.
19Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ.
20Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver.
21Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha.
22Keď vychádza slnce, zase sa shromažďujú a líhajú do svojich brlohov.
23Tu zase vyjde človek po svojej práci, aby robil až do večera.
24Jaké mnohé a veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Všetky si múdre učinil! Zem je plná tvojho imania.
25Tu hľa, more, veľké a širošíre, kde je hmyzu bez počtu, zvierat malých i veľkých.
26Tam chodia lode; tam i leviatán, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral.
27Všetko to tvorstvo očakáva na teba, aby si im dal pokrm, keď tomu čas.
28Keď im dávaš, sberajú; keď otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrým.
29Keď skrývaš svoju tvár, desia sa; keď odnímaš ich ducha, mrú a navracajú sa k svojmu prachu.
30A zase, keď posielaš svojho ducha, tvoria sa, a obnovuješ tvár zeme.
31Nech je sláva Hospodinova na veky! Nech sa raduje Hospodin vo svojich dielach!
32Ktorý keď len pozrie na zem, trasie sa; keď sa dotkne vrchov, kúria sa.
33Spievať budem Hospodinovi, dokiaľ žijem; žalmy budem spievať svojmu Bohu, kým len trvám.
34Nech mu je príjemné moje premýšľanie, a ja sa budem radovať v Hospodinovi.
35Nech vyhynú hriešnici zo zeme a bezbožníci tak, aby ich už nebolo!
36Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hallelujah!