1Hallelujah! Oslavujte Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky.
2Kto by vedel vypovedať hrdinskú silu Hospodinovu, kto vyrozprávať všetku jeho chválu?!
3Blahoslavení, ktorí ostríhajú súd; blahoslavený, kto činí spravedlivosť každého času!
4Pamätaj na mňa, Hospodine, v láskavosti naproti svojmu ľudu! Navštív ma svojím spasením,
5aby som videl dobré veci tvojich vyvolených, aby som sa radoval radosťou tvojho národa a chválil sa tvojím dedičstvom.
6Hrešili sme aj so svojimi otcami; prevrátene sme robili; páchali sme bezbožnosť.
7Naši otcovia v Egypte neporozumeli tvojim divom a nezmúdreli z nich; nepamätali na tvoju mnohú milosť, ale sa protivili pri mori, v Červenom mori.
8Avšak ich zachránil pre svoje meno, aby dal znať svoju hrdinskú silu.
9Okríkol Červené more, a vyschlo, a previedol ich morskými hlbinami jako púšťou.
10A zachránil ich z ruky toho, ktorý ich nenávidel, a vyprostil ich z ruky nepriateľa.
11A tak pokryly vody ich protivníkov; nezostal z nich ani jeden.
12A hoci aj uverili jeho slovám a spievali jeho chválu,
13rýchle zabudli jeho skutky a nečakali na jeho radu.
14Potom sa ich zmocnila náramná žiadosť na púšti, a pokúšali silného Boha na pustine.
15A dal im, čo si žiadali, a poslal chudosť na ich dušu.
16Zase závideli Mojžišovi v tábore, Áronovi, svätému Hospodinovmu.
17Tu sa otvorila zem a pohltila Dátana a prikryla sberbu Abirámovu.
18A roznietil sa oheň na ich shromaždenie; plameň spálil bezbožníkov.
19Spravili si aj teľa na Horebe a klaňali sa sliatine
20a zmenili svoju Slávu v podobu vola, ktorý žerie bylinu.
21Zabudli na silného Boha, svojho spasiteľa, ktorý činil veliké veci v Egypte,
22divy v zemi Chámovej, strašné veci neslýchané pri Červenom mori.
23Preto povedal, že ich zahladí, čo by aj bol urobil, keby nebol Mojžiš, jeho vyvolený, stal do trhliny pred neho, aby odvrátil jeho rozpálený hnev, aby nezahubil.
24Potom zase opovrhli želanou zemou; neverili jeho slovu.
25A repcúc vo svojich stánoch nepočúvali hlasu Hospodinovho.
26Vtedy pozdvihol svoju ruku na nich, aby učinil to, žeby popadali na púšti
27a aby dal padnúť ich semenu medzi pohanmi a aby ich rozptýlil po krajinách.
28Spriahli sa s Baal-peorom a jedli obeti mŕtvych.
29A tak dráždili Boha svojimi skutkami až vtrhla medzi nich rana.
30Vtedy sa postavil Pinchas a rozsúdil vec, a zastavená bola rana.
31A bolo mu to počítané za spravedlivosť na pokolenie a pokolenie, až na veky.
32A zase len hnevali pri vodách Meríba, takže sa pre nich aj Mojžišovi zle stalo.
33Lebo roztrpčili jeho ducha, a hovoril nerozvážne svojimi rtami.
34Nevyplienili národov, o ktorých im bol povedal Hospodin;
35ale sa splietli s pohanmi a naučili sa ich skutkom
36a slúžili ich modlám, ktoré sa im staly osídlom.
37A obetovali svojich synov a svoje dcéry démonom.
38A vylievali nevinnú krv, krv svojich synov a svojich dcér, ktoré obetovali kananejským modlám, a zem sa poškvrnila krvou,
39a zanečistili sa svojimi skutkami a smilnili svojimi výčinmi.
40Preto sa rozpálil hnev Hospodinov na jeho ľud, a zošklivil si svoje dedičstvo.
41Vydal ich do ruky pohanov a panovali nad nimi tí, ktorí ich nenávideli.
42A ich nepriatelia ich utiskovali, a boli pokorení pod ich ruku.
43Mnoho ráz ich vytrhol, ale oni len predsa popudzovali k hnevu svojou radou a upádali do biedy pre svoju neprávosť.
44No, zase len videl, keď im bolo úzko, keď počul ich krik,
45rozpamätal sa im na svoju smluvu a ľutoval podľa množstva svojej milosti
46a naklonil im ľútosťou všetkých, ktorí ich boli zajali.
47Zachráň nás, Hospodine, náš Bože, a shromaždi nás z pohanov, aby sme oslavovali tvoje sväté meno a chlúbili sa tvojou chválou.
48Požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, od vekov až na veky. A všetok ľud povie na to: Ameň. Hallelujah!